Srebrenica sa stala v roku 1995 dejiskom najzávažnejšej masakry na území Európy od skončenia druhej svetovej vojny.
Autor TASR
Sarajevo 24. februára (TASR) - Bosna sa oficiálne odvolala voči desať rokov starému verdiktu Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu týkajúceho sa genocídy v Srebrenici z roku 1995. Informoval o tom člen predsedníctva Bosny a Hercegoviny, bosniansky Moslim Bakir Izetbegovič.
Izetbegovič vo štvrtok podľa BBC zdôraznil, že za odvolaním stojí snaha domôcť sa "pravdy a spravodlivosti". Žiadosť o otvorenie prípadu na MSD Bosna podala krátko pred vypršaním desaťročnej odvolacej lehoty. Rozhodla sa tak napriek varovaniam zo strany bosnianskych Srbov a Chorvátov, ktorí tvrdili, že takýto krok môže v krajine vyvolať "vážnu krízu".
Mladen Ivanič, srbský predstaviteľ predsedníctva Bosny a Hercegoviny zdôraznil, že takýto krok malo spoločne prijať celé trojstranné predsedníctvo, v ktorom sú zastúpení ako bosnianski Moslimovia, tak aj Srbi a Chorváti.
Izetbegovičov zámer odvolať už skôr kritizoval aj srbský premiér Aleksandar Vučič. Tvrdil pritom, že takýto krok bude "zlým" pre vzťahy Srbska s Bosnou.
Srebrenica sa stala dejiskom najzávažnejšej masakry na území Európy od skončenia druhej svetovej vojny. Bosnianskosrbské sily počas nej zlikvidovali v júli 1995 - krátko pred koncom vojny v Bosne - 8000 bosnianskych Moslimov, mužov a chlapcov, zajatých v srebrenickej enkláve.
Medzinárodný súdny dvor svojím rozhodnutím z roku 2007 zbavil Srbsko priamej zodpovednosti za zabitie, znásilnenie a "etnické čistky" v Bosne. Súd však zároveň dospel k záveru, že Srbsko neurobilo všetko pre to, aby genocíde v Srebrenici zabránilo.
Izetbegovič vo štvrtok podľa BBC zdôraznil, že za odvolaním stojí snaha domôcť sa "pravdy a spravodlivosti". Žiadosť o otvorenie prípadu na MSD Bosna podala krátko pred vypršaním desaťročnej odvolacej lehoty. Rozhodla sa tak napriek varovaniam zo strany bosnianskych Srbov a Chorvátov, ktorí tvrdili, že takýto krok môže v krajine vyvolať "vážnu krízu".
Mladen Ivanič, srbský predstaviteľ predsedníctva Bosny a Hercegoviny zdôraznil, že takýto krok malo spoločne prijať celé trojstranné predsedníctvo, v ktorom sú zastúpení ako bosnianski Moslimovia, tak aj Srbi a Chorváti.
Izetbegovičov zámer odvolať už skôr kritizoval aj srbský premiér Aleksandar Vučič. Tvrdil pritom, že takýto krok bude "zlým" pre vzťahy Srbska s Bosnou.
Srebrenica sa stala dejiskom najzávažnejšej masakry na území Európy od skončenia druhej svetovej vojny. Bosnianskosrbské sily počas nej zlikvidovali v júli 1995 - krátko pred koncom vojny v Bosne - 8000 bosnianskych Moslimov, mužov a chlapcov, zajatých v srebrenickej enkláve.
Medzinárodný súdny dvor svojím rozhodnutím z roku 2007 zbavil Srbsko priamej zodpovednosti za zabitie, znásilnenie a "etnické čistky" v Bosne. Súd však zároveň dospel k záveru, že Srbsko neurobilo všetko pre to, aby genocíde v Srebrenici zabránilo.