Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bosnianskosrbský prezident vyvolal v uplynulých týždňoch odsúdenie za svoje vyjadrenia o zámere stiahnuť srbskú časť Bosny a Hercegoviny zo štátnych inštitúcií.
Autor TASR
Banja Luka 30. novembra (TASR) - Bosnianskosrbský prezident Milorad Dodik v utorok zverejnenom rozhovore pre britský denník The Guardian odmietol hrozbu západných sankcií voči jeho krajine. Zároveň sa odvolal na podporu Moskvy a Číny a naznačil tiež blížiaci sa summit s ruským prezidentom Vladmirom Putinom.
Dodik (62) je kľúčovou postavou bosnianskej politiky uplynulých 30 rokov. V rozhovore nástojil na tom, že jeho plány nemusia viesť ku koncu Bosny a Hercegoviny. Ako podotkol, hroziace sankcie a obmedzenie financovania z Európskej únie (EÚ) ho len prinútia prijať ponuky na investície od Číny a že "čoskoro" očakáva stretnutie aj s Putinom.
"Dokonca si myslím, že sa mi to páči... Keď idem k Putinovi, nie sú tam žiadne požiadavky. On len povie: 'S čím môžem pomôcť?' Čokoľvek som s ním diskutoval, nikdy som nebol podvedený. Neviem, na čom inom by sa dala budovať dôvera, ak nie na tomto. Aj s (čínskym prezidentom) Si Ťin-pchingom je to tak, tiež povie: 'Ak je tu niečo, s čím viem pomôcť, som tu,'" povedal Dodik.
Bosnianskosrbský prezident vyvolal v uplynulých týždňoch odsúdenie za svoje vyjadrenia o zámere stiahnuť srbskú časť Bosny a Hercegoviny zo štátnych inštitúcií vrátane daňovej správy, súdnictva, tajnej služby a dokonca z národnej armády s cieľom vytvoriť samostatnú srbskú vojenskú jednotku, píše The Guardian.
Tento návrh bol v správe pre Organizáciu Spojených národov (OSN) označený za "secesiu" a nebezpečnú hrozbu pre Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995. Dohoda ukončila občiansku vojnu, ktorá si po rozpade Juhoslávie vyžiadala približne 100.000 životov.
Touto mierovou dohodou vznikol štát Bosna a Hercegovina (BaH), zložený z dvoch entít: moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiky srbskej (RS). Trojčlenné predsedníctvo Bosny je zložené z predstaviteľov všetkých troch etník. V rámci tzv. bonnských právomocí z roku 1997 boli významné zákonodarné právomoci udelené aj Úradu vysokého predstaviteľa (OHR), ktorý má na starosti realizáciu dohody.
Valentin Inzko, ktorý z tohto postu odišiel v lete tohto roka, úrad využil a zaviedol trestné stíhanie popierania genocídy v Srebrenici z roku 1995. Toto viedlo Dodika v júli k tomu, aby stiahol predstaviteľov RS z centrálnych inštitúcií a v októbri navrhol prevzatie právomocí a prevod pôdy vo vlastníctve centrálneho štátu, pripomína The Guardian.
Prezident RS nedávno americkému diplomatovi Gabrielovi Escobarovi povedal, že jeho hrozba ďalších krokov "mu je úplne ukradnutá". Ani náznaky Nemecka v súvislosti s finančnými sankciami ho podľa vlastných slov nezastrašia, cituje britský denník. "Samozrejme, že voči tomu nie som ľahostajný, ale nebol som zvolený na to, aby som bol zbabelec," podotkol.
Dodik zároveň uviedol, že napriek neustálemu odmietaniu zo strany krajín ako Francúzsko či Holandsko sa stále chce stať súčasťou EÚ, píše The Guardian.
Dodik (62) je kľúčovou postavou bosnianskej politiky uplynulých 30 rokov. V rozhovore nástojil na tom, že jeho plány nemusia viesť ku koncu Bosny a Hercegoviny. Ako podotkol, hroziace sankcie a obmedzenie financovania z Európskej únie (EÚ) ho len prinútia prijať ponuky na investície od Číny a že "čoskoro" očakáva stretnutie aj s Putinom.
"Dokonca si myslím, že sa mi to páči... Keď idem k Putinovi, nie sú tam žiadne požiadavky. On len povie: 'S čím môžem pomôcť?' Čokoľvek som s ním diskutoval, nikdy som nebol podvedený. Neviem, na čom inom by sa dala budovať dôvera, ak nie na tomto. Aj s (čínskym prezidentom) Si Ťin-pchingom je to tak, tiež povie: 'Ak je tu niečo, s čím viem pomôcť, som tu,'" povedal Dodik.
Bosnianskosrbský prezident vyvolal v uplynulých týždňoch odsúdenie za svoje vyjadrenia o zámere stiahnuť srbskú časť Bosny a Hercegoviny zo štátnych inštitúcií vrátane daňovej správy, súdnictva, tajnej služby a dokonca z národnej armády s cieľom vytvoriť samostatnú srbskú vojenskú jednotku, píše The Guardian.
Tento návrh bol v správe pre Organizáciu Spojených národov (OSN) označený za "secesiu" a nebezpečnú hrozbu pre Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995. Dohoda ukončila občiansku vojnu, ktorá si po rozpade Juhoslávie vyžiadala približne 100.000 životov.
Touto mierovou dohodou vznikol štát Bosna a Hercegovina (BaH), zložený z dvoch entít: moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiky srbskej (RS). Trojčlenné predsedníctvo Bosny je zložené z predstaviteľov všetkých troch etník. V rámci tzv. bonnských právomocí z roku 1997 boli významné zákonodarné právomoci udelené aj Úradu vysokého predstaviteľa (OHR), ktorý má na starosti realizáciu dohody.
Valentin Inzko, ktorý z tohto postu odišiel v lete tohto roka, úrad využil a zaviedol trestné stíhanie popierania genocídy v Srebrenici z roku 1995. Toto viedlo Dodika v júli k tomu, aby stiahol predstaviteľov RS z centrálnych inštitúcií a v októbri navrhol prevzatie právomocí a prevod pôdy vo vlastníctve centrálneho štátu, pripomína The Guardian.
Prezident RS nedávno americkému diplomatovi Gabrielovi Escobarovi povedal, že jeho hrozba ďalších krokov "mu je úplne ukradnutá". Ani náznaky Nemecka v súvislosti s finančnými sankciami ho podľa vlastných slov nezastrašia, cituje britský denník. "Samozrejme, že voči tomu nie som ľahostajný, ale nebol som zvolený na to, aby som bol zbabelec," podotkol.
Dodik zároveň uviedol, že napriek neustálemu odmietaniu zo strany krajín ako Francúzsko či Holandsko sa stále chce stať súčasťou EÚ, píše The Guardian.
