Súdny proces sa koná na bosnianskom štátnom súde v hlavnom meste Sarajevo.
Autor TASR
Sarajevo 5. februára (TASR) - V Bosne a Hercegovine (BaH) sa v pondelok oficiálne začal súdny proces s prezidentom Republiky srbskej (RS) Miloradom Dodikom v kauze porušovania rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Súdny proces sa koná na bosnianskom štátnom súde v hlavnom meste Sarajevo. Dodikovi právni zástupcovia viackrát požadovali o jeho odročenie pre rôzne procesné záležitosti - Dodik napríklad protestoval proti sudcom, o ktorých tvrdil, že sú voči nemu zaujatí.
Prokurátori obvinili Dodika ešte v auguste v súvislosti s podpisom zákonov, ktoré na území bosnianskej Republiky srbskej pozastavujú výkon rozhodnutí ústavného súdu BaH a Vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schmidta.
V pondelok jeho právny tím znovu apeloval na výmenu novovymenovanej sudkyne Seny Uzunovičovej, pričom argumentoval jej údajnou zaujatosťou. Sudkyňa aj napriek protestom vodcu bosnianskych Srbov naliehala na prokurátorov, aby obžalobu prečítali.
"Obhajoba má právo vyjadriť svoje názory a podať žiadosti, ale sme tu kvôli obžalobe, ktorú podala prokuratúra," uviedla Uzunovičová. Podľa prokurátorov Dodik sa dopustil trestného činu tým, že nedodržal rozhodnutia Christiana Schmidta.
Na otázku sudkyne, či porozumel obžalobe, Dodik v pondelok odpovedal, že nepochopil žiadnu jej časť a že ide "o prekrúcanie faktov". Tvrdil tiež, že obžaloba "nebola podložená jediným faktom a bola vykonaná pod politickým tlakom nekompetentných prokurátorov".
Vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu môže v rámci svojich právomocí presadzovať zákony a odvolávať predstaviteľov, ktorí podľa neho obmedzujú implementáciu mierovej dohody podpísanej po občianskej vojne medzi rokmi 1992-1995 v americkom Daytone.
Odvtedy je Bosna a Hercegovina rozdelená na dve poloautonómne entity - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS). Dodik ako prezident RS dlhodobo agituje za odtrhnutie tejto entity od BaH, za posledné dva roky však svoje úsilie ešte zintenzívnil.
Daytonská mierová dohoda zaviedla pravidlá s cieľom zabrániť krajine rozpútať ďalšiu vojnu. Na ich základe každý predstaviteľ v Bosne, ktorý nevykoná rozhodnutie medzinárodného vyslanca alebo mu akýmkoľvek spôsobom bráni, môže byť uväznený na šesť mesiacov až päť rokov.
Bosnianski Srbi neuznávajú Schmidta - bývalého nemeckého ministra - ako vysokého predstaviteľa s odôvodnením, že nebol schválený Bezpečnostnou radou OSN.
Súdny proces sa koná na bosnianskom štátnom súde v hlavnom meste Sarajevo. Dodikovi právni zástupcovia viackrát požadovali o jeho odročenie pre rôzne procesné záležitosti - Dodik napríklad protestoval proti sudcom, o ktorých tvrdil, že sú voči nemu zaujatí.
Prokurátori obvinili Dodika ešte v auguste v súvislosti s podpisom zákonov, ktoré na území bosnianskej Republiky srbskej pozastavujú výkon rozhodnutí ústavného súdu BaH a Vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schmidta.
V pondelok jeho právny tím znovu apeloval na výmenu novovymenovanej sudkyne Seny Uzunovičovej, pričom argumentoval jej údajnou zaujatosťou. Sudkyňa aj napriek protestom vodcu bosnianskych Srbov naliehala na prokurátorov, aby obžalobu prečítali.
"Obhajoba má právo vyjadriť svoje názory a podať žiadosti, ale sme tu kvôli obžalobe, ktorú podala prokuratúra," uviedla Uzunovičová. Podľa prokurátorov Dodik sa dopustil trestného činu tým, že nedodržal rozhodnutia Christiana Schmidta.
Na otázku sudkyne, či porozumel obžalobe, Dodik v pondelok odpovedal, že nepochopil žiadnu jej časť a že ide "o prekrúcanie faktov". Tvrdil tiež, že obžaloba "nebola podložená jediným faktom a bola vykonaná pod politickým tlakom nekompetentných prokurátorov".
Vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu môže v rámci svojich právomocí presadzovať zákony a odvolávať predstaviteľov, ktorí podľa neho obmedzujú implementáciu mierovej dohody podpísanej po občianskej vojne medzi rokmi 1992-1995 v americkom Daytone.
Odvtedy je Bosna a Hercegovina rozdelená na dve poloautonómne entity - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS). Dodik ako prezident RS dlhodobo agituje za odtrhnutie tejto entity od BaH, za posledné dva roky však svoje úsilie ešte zintenzívnil.
Daytonská mierová dohoda zaviedla pravidlá s cieľom zabrániť krajine rozpútať ďalšiu vojnu. Na ich základe každý predstaviteľ v Bosne, ktorý nevykoná rozhodnutie medzinárodného vyslanca alebo mu akýmkoľvek spôsobom bráni, môže byť uväznený na šesť mesiacov až päť rokov.
Bosnianski Srbi neuznávajú Schmidta - bývalého nemeckého ministra - ako vysokého predstaviteľa s odôvodnením, že nebol schválený Bezpečnostnou radou OSN.