Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident Milorad Dodik dominuje bosnianskosrbskej politike od roku 2006, patrí aj medzi spojencov Kremľa a srbského prezidenta Aleksandara Vučiča
Autor TASR
Banja Luka 9. januára (TASR) - Bosnianski Srbi na čele s prezidentom Miloradom Dodikom si v utorok pripomenú kontroverzný "národný sviatok" viac ako tri desaťročia po vyhlásení Republiky srbskej (RS). TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Bosnianskosrbskí politickí lídri v období rozpadu juhoslovanskej federácie začiatkom 90. rokov nesúhlasili s nezávislosťou Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie, o čo sa naopak usilovali Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Bosnianski Srbi preto vyhlásili 9. januára 1992 svoju vlastnú republiku - RS.
O tri mesiace neskôr vypukla v Bosne a Hercegovine etnická vojna, ktorá si vyžiadala asi 100.000 obetí a ďalších vyhnala z domovov. Skončila sa až podpisom Daytonskej zmluvy v roku 1995. Na jej základe je Bosna a Hercegovina (BaH) rozdelená podľa etnického princípu na dve čiastočne nezávislé entity. Republiku srbskú tvoria prevažne pravoslávni Srbi a Federáciu Bosny a Hercegoviny tvoria prevažne moslimskí Bosniaci a prevažne katolícki Chorváti.
Ústavný súd BaH v roku 2015 rozhodol, že sviatok 9. januára diskriminuje Bosniakov a Chorvátov.
"Nemáme v úmysle nikoho urážať, nie je to rozmar. Máme jednoducho právo osláviť deň, ktorý považujeme za svoj sviatok. Republika srbská za tie roky ukázala, že dokáže fungovať a existovať sama," povedal Dodik v pondelkovom rozhovore pre AFP.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) minulý týždeň varovala, že oslavy Dňa Republiky srbskej "sú v priamom rozpore s ústavou Bosny a Hercegoviny, ako aj s ústavou samotnej Republiky srbskej". OBSE označila túto udalosť, ktorú bosnianskosrbskí lídri každoročne oslavujú, za "akt diskriminácie".
Dodik dominuje bosnianskosrbskej politike od roku 2006, patrí aj medzi spojencov Kremľa a srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Nesúhlasí s rozhodnutiami bosnianskych centrálnych inštitúcií a neuznáva ani autoritu ústavného súdu BaH. V uplynulých mesiacoch oznámil, že RS je na ceste k usporiadaniu vlastných volieb a k prevzatiu štátneho majetku na svojom území.
Dodik často kritizuje aj najvyššieho medzinárodného vyslanca v Bosne a Hercegovine, ktorého úlohou je dohliadať na civilné aspekty Daytonskej mierovej zmluvy a veľvyslanca USA.
Bosnianskosrbskí politickí lídri v období rozpadu juhoslovanskej federácie začiatkom 90. rokov nesúhlasili s nezávislosťou Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie, o čo sa naopak usilovali Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Bosnianski Srbi preto vyhlásili 9. januára 1992 svoju vlastnú republiku - RS.
O tri mesiace neskôr vypukla v Bosne a Hercegovine etnická vojna, ktorá si vyžiadala asi 100.000 obetí a ďalších vyhnala z domovov. Skončila sa až podpisom Daytonskej zmluvy v roku 1995. Na jej základe je Bosna a Hercegovina (BaH) rozdelená podľa etnického princípu na dve čiastočne nezávislé entity. Republiku srbskú tvoria prevažne pravoslávni Srbi a Federáciu Bosny a Hercegoviny tvoria prevažne moslimskí Bosniaci a prevažne katolícki Chorváti.
Ústavný súd BaH v roku 2015 rozhodol, že sviatok 9. januára diskriminuje Bosniakov a Chorvátov.
"Nemáme v úmysle nikoho urážať, nie je to rozmar. Máme jednoducho právo osláviť deň, ktorý považujeme za svoj sviatok. Republika srbská za tie roky ukázala, že dokáže fungovať a existovať sama," povedal Dodik v pondelkovom rozhovore pre AFP.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) minulý týždeň varovala, že oslavy Dňa Republiky srbskej "sú v priamom rozpore s ústavou Bosny a Hercegoviny, ako aj s ústavou samotnej Republiky srbskej". OBSE označila túto udalosť, ktorú bosnianskosrbskí lídri každoročne oslavujú, za "akt diskriminácie".
Dodik dominuje bosnianskosrbskej politike od roku 2006, patrí aj medzi spojencov Kremľa a srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Nesúhlasí s rozhodnutiami bosnianskych centrálnych inštitúcií a neuznáva ani autoritu ústavného súdu BaH. V uplynulých mesiacoch oznámil, že RS je na ceste k usporiadaniu vlastných volieb a k prevzatiu štátneho majetku na svojom území.
Dodik často kritizuje aj najvyššieho medzinárodného vyslanca v Bosne a Hercegovine, ktorého úlohou je dohliadať na civilné aspekty Daytonskej mierovej zmluvy a veľvyslanca USA.
