Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Toto je najväčšia – a hovorím to nahlas a zreteľne – najväčšia mobilizácia vojakov v Európe za uplynulé desaťročia, uviedla americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová
Autor TASR
New York 31. januára (TASR) - Hromadenie ruských vojsk v blízkosti ukrajinských hraníc a obavy Západu z prípadnej ruskej invázie na Ukrajinu boli témami pondelkového zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) v New Yorku. Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová obvinila Moskvu, že v priebehu niekoľkých týždňov plánuje rozmiestniť v Bielorusku až 30.000 ruských vojakov. Podľa nej ide o bojové jednotky "pripravené vykonávať útočné akcie na Ukrajine". Washington si podľa nej neželá konfrontáciu, avšak v prípade invázie na Ukrajinu by USA "konali rýchlo". TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr AP, AFP, DPA a Reuters.
"Po rozmiestnení približne 5000 vojakov v Bielorusku sme videli dôkazy o tom, že Rusko má v úmysle rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť (v Bielorusku) na viac ako 30.000 vojakov v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Jednotky by boli menej ako dve hodiny severne od Kyjeva," uviedla Thomasová-Greenfieldová. Americká diplomatka zároveň varovala Rusko pred "nebezpečnou cestou" smerom k vojne.
"Toto je najväčšia – a hovorím to nahlas a zreteľne – najväčšia mobilizácia vojakov v Európe za uplynulé desaťročia. Ide o (ruské) bojové jednotky pripravené vykonávať útočné akcie na Ukrajine," vyhlásila Thomasová-Greenfieldová.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia ešte predtým obvinil americkú kolegyňu z toho, že vytvára hystériu a "megafónovú diplomaciu" zvolaním prvého zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN o aktuálnej kríze.
Spojené štáty požiadali o zasadnutie BR OSN pre obavy z ruskej invázie na Ukrajinu. Washington žiada, aby Moskva stiahla približne 100.000 ruských vojakov zhromaždených na hraniciach s Ukrajinou. Rusko odmieta tvrdenia, že plánuje inváziu, a naopak žiada, aby členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) nerozmiestňovali svoje jednotky vo východnom krídle Aliancie a aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO.
Na začiatku pondelkového zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN sa Rusko narýchlo pokúsilo verejnú schôdzku zrušiť. Desať z pätnástich členov rady však hlasovalo za jej pokračovanie. Traja členovia sa zdržali a proti hlasovalo len Rusko a Čína. DPA pripomenula, že piati stáli členovia BR OSN (Británia, Čína, Francúzsko, Rusko, USA) nemajú právo veta v procedurálnych záležitostiach. Možnosť veta sa totiž vzťahuje na rozhodnutia BR OSN.
"Po rozmiestnení približne 5000 vojakov v Bielorusku sme videli dôkazy o tom, že Rusko má v úmysle rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť (v Bielorusku) na viac ako 30.000 vojakov v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Jednotky by boli menej ako dve hodiny severne od Kyjeva," uviedla Thomasová-Greenfieldová. Americká diplomatka zároveň varovala Rusko pred "nebezpečnou cestou" smerom k vojne.
"Toto je najväčšia – a hovorím to nahlas a zreteľne – najväčšia mobilizácia vojakov v Európe za uplynulé desaťročia. Ide o (ruské) bojové jednotky pripravené vykonávať útočné akcie na Ukrajine," vyhlásila Thomasová-Greenfieldová.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia ešte predtým obvinil americkú kolegyňu z toho, že vytvára hystériu a "megafónovú diplomaciu" zvolaním prvého zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN o aktuálnej kríze.
Spojené štáty požiadali o zasadnutie BR OSN pre obavy z ruskej invázie na Ukrajinu. Washington žiada, aby Moskva stiahla približne 100.000 ruských vojakov zhromaždených na hraniciach s Ukrajinou. Rusko odmieta tvrdenia, že plánuje inváziu, a naopak žiada, aby členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) nerozmiestňovali svoje jednotky vo východnom krídle Aliancie a aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO.
Na začiatku pondelkového zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN sa Rusko narýchlo pokúsilo verejnú schôdzku zrušiť. Desať z pätnástich členov rady však hlasovalo za jej pokračovanie. Traja členovia sa zdržali a proti hlasovalo len Rusko a Čína. DPA pripomenula, že piati stáli členovia BR OSN (Británia, Čína, Francúzsko, Rusko, USA) nemajú právo veta v procedurálnych záležitostiach. Možnosť veta sa totiž vzťahuje na rozhodnutia BR OSN.
