Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh zákona nadväzuje na predbežné opatrenie, ktorého platnosť vypršala v utorok po tom, čo Poslanecká snemovňa dvakrát odložila hlasovanie o jeho predĺžení.
Autor TASR
Rio de Janeiro 22. mája (TASR) – Brazílsky Kongres rokuje v týchto dňoch o návrhu zákona, ktorý by umožnil privatizáciu takmer 65 miliónov hektárov Amazonského dažďového pralesa. Uvádza to internetová stránka Poslaneckej snemovne (dolnej komory Kongresu) a agentúra Reuters.
Návrh zákona nadväzuje na predbežné opatrenie, ktorého platnosť vypršala v utorok po tom, čo Poslanecká snemovňa dvakrát odložila hlasovanie o jeho predĺžení.
Proti tejto právnej norme sa postavili neziskové organizácie i takmer 40 obchodných reťazcov, ktoré varovali brazílsku vládu pred bojkotom miestnych produktov v prípade, že zákon prejde Kongresom. Zákon, naopak, presadzuje prezident Jair Bolsonaro a poľnohospodárska loby, napísal v utorok Reuters.
Podľa neziskovej organizácie Greenpeace by zákon legitimizoval snahu "zločincov" získať pôdu v dažďovom pralese, ktorá v súčasnosti patrí štátu. To ohrozí stabilitu miestnych ekosystémov a môže viesť k ich zničeniu.
Už dnes si podľa Greenpeace mnohé ťažobné spoločnosti a farmári Bolsonarovu snahu presadiť tento zákon vyložili ako oprávnenie nelegálne zaberať pôdu. Brazílska vesmírna agentúra INPE zaznamenala v prvých štyroch mesiacoch roku 2020 zhruba 60-percentný nárast odlesňovania v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, píše denník The Financial Times.
Osadníci v Amazonskom dažďovom pralese si dlhodobo nárokujú štátnu pôdu a odlesňujú ju aj bez povolenia štátu, ktorý ich nie je schopný efektívne sankcionovať. Podporovatelia zákona argumentujú, že v prípade jeho schválenia sa zvýši vymožiteľnosť zákonov ochrany životného prostredia a obmedzí sa odlesňovanie.
Brazílska vláda sa s odlesňovaním snaží bojovať napríklad operáciou Zelená Brazília 2, ktorá sa začala v polovici mája. Celkovo je do nej zapojených viac ako 3800 vojakov, 110 armádnych vozidiel, 20 plavidiel a 12 lietadiel, ktoré majú za úlohu preverovať podozrenia z protizákonnej prepravy, falšovania virtuálnych kreditov, nezákonnej ťažby, nezákonného balenia a skladovania dreva, ako aj z úmyselného vydávania falošnej dokumentácie a nákladných sprievodných listov, uvádza tlačová správa viceprezidentskej kancelárie.
Podľa Greenpeace však budúcnosť Amazonského pralesa, jeho domorodých komunít a biodiverzity závisí práve od navrhovanej legislatívy. Organizácia varuje, že v prípade pokračujúceho odlesňovania Amazonský dažďový prales nebude už o menej než 20 rokov schopný sám vytvárať dostatok zrážok, aby sa miestny ekosystém udržal pri živote.
Návrh zákona nadväzuje na predbežné opatrenie, ktorého platnosť vypršala v utorok po tom, čo Poslanecká snemovňa dvakrát odložila hlasovanie o jeho predĺžení.
Proti tejto právnej norme sa postavili neziskové organizácie i takmer 40 obchodných reťazcov, ktoré varovali brazílsku vládu pred bojkotom miestnych produktov v prípade, že zákon prejde Kongresom. Zákon, naopak, presadzuje prezident Jair Bolsonaro a poľnohospodárska loby, napísal v utorok Reuters.
Podľa neziskovej organizácie Greenpeace by zákon legitimizoval snahu "zločincov" získať pôdu v dažďovom pralese, ktorá v súčasnosti patrí štátu. To ohrozí stabilitu miestnych ekosystémov a môže viesť k ich zničeniu.
Už dnes si podľa Greenpeace mnohé ťažobné spoločnosti a farmári Bolsonarovu snahu presadiť tento zákon vyložili ako oprávnenie nelegálne zaberať pôdu. Brazílska vesmírna agentúra INPE zaznamenala v prvých štyroch mesiacoch roku 2020 zhruba 60-percentný nárast odlesňovania v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, píše denník The Financial Times.
Osadníci v Amazonskom dažďovom pralese si dlhodobo nárokujú štátnu pôdu a odlesňujú ju aj bez povolenia štátu, ktorý ich nie je schopný efektívne sankcionovať. Podporovatelia zákona argumentujú, že v prípade jeho schválenia sa zvýši vymožiteľnosť zákonov ochrany životného prostredia a obmedzí sa odlesňovanie.
Brazílska vláda sa s odlesňovaním snaží bojovať napríklad operáciou Zelená Brazília 2, ktorá sa začala v polovici mája. Celkovo je do nej zapojených viac ako 3800 vojakov, 110 armádnych vozidiel, 20 plavidiel a 12 lietadiel, ktoré majú za úlohu preverovať podozrenia z protizákonnej prepravy, falšovania virtuálnych kreditov, nezákonnej ťažby, nezákonného balenia a skladovania dreva, ako aj z úmyselného vydávania falošnej dokumentácie a nákladných sprievodných listov, uvádza tlačová správa viceprezidentskej kancelárie.
Podľa Greenpeace však budúcnosť Amazonského pralesa, jeho domorodých komunít a biodiverzity závisí práve od navrhovanej legislatívy. Organizácia varuje, že v prípade pokračujúceho odlesňovania Amazonský dažďový prales nebude už o menej než 20 rokov schopný sám vytvárať dostatok zrážok, aby sa miestny ekosystém udržal pri živote.
