Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Táto nominácia naznačuje, že nová brazílska administratíva bude uprednostňovať boj proti nelegálnemu odlesňovaniu pralesa.
Autor TASR
Brazília 29. decembra (TASR) - Brazílskou ministerkou životného prostredia sa stala aktivistka bojujúca za ochranu Amazónie Marina Silvová. Do funkcie ju vo štvrtok vymenoval brazílsky prezident Inácio Lula da Silva, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AP.
Táto nominácia naznačuje, že nová brazílska administratíva bude uprednostňovať boj proti nelegálnemu odlesňovaniu pralesa – aj keby to malo znamenať, že sa dostane do konfliktu so záujmami vplyvných agropodnikateľov, konštatovala AP.
Silvová a Lula da Silva sa zúčastnili na nedávnej konferencii OSN o klíme v Egypte, kde brazílsky prezident sľúbil, že do konca tohto desaťročia dosiahne v Amazónii "nulové odlesňovanie".
"Ak nebude Amazónia chránená, nebude existovať žiadna klimatická bezpečnosť," upozornil Lula a zaviazal sa, že jeho vláda urobí všetko pre to, aby tam "do roku 2030 dosiahla nulové odlesňovanie a (nulovú) degradáciu našich biómov."
Fakt, že si do vedenia ministerstva životného prostredia vybral Silvovú, tento záväzok podľa AP podčiarkuje. Agentúra však súčasne upozorňuje, že mnohí agropodnikatelia a s nimi spojení zákonodarcovia Silvovú nemajú v obľube. Táto nevôľa pramení z jej pôsobenia vo funkcii ministerky životného prostredia počas väčšiny času Lulovho pôsobenia vo funkcii prezidenta v rokoch 2003 – 2010.
Silvová vtedy stála za vytvorením desiatok chránených oblastí. Zodpovedala aj za stratégiu boja proti odlesňovaniu s rozsiahlymi operáciami proti environmentálnym zločincom a s novým satelitným sledovaním. Pomohla tiež navrhnúť projekty na ochranu dažďového pralesa, a to Amazonský fond podporovaný prevažne Nórskom. Za jej pôsobenia vo funkcii sa odlesňovanie výrazne znížilo.
Lula a Silvová sa však neskôr názorovo rozišli, keď prezident počas svojho druhého funkčného obdobia začal vychádzať v ústrety poľnohospodárom. Silvová aj pre to v roku 2008 odstúpila.
Podľa AP teraz zrejme v Brazílii dôjde k prudkému obratu v porovnaní s politikou Lulovho predchodcu Jaira Bolsonara.
Bolsonaro zmrazil vytváranie chránených oblastí, oslabil agentúry pre životné prostredie a správu lesov zveril pod kontrolu ministerstva poľnohospodárstva. Zasadzoval sa aj za agrobiznis, ktorý je proti vytváraniu chránených oblastí, ako sú napríklad územia pôvodných obyvateľov, a presadzoval legalizáciu zaberania pôdy.
Odlesňovanie v brazílskej Amazónii dosiahlo v júli roku 2021 svoje 15-ročné maximum a pokračovalo aj nasledujúcich mesiacoch.
Táto nominácia naznačuje, že nová brazílska administratíva bude uprednostňovať boj proti nelegálnemu odlesňovaniu pralesa – aj keby to malo znamenať, že sa dostane do konfliktu so záujmami vplyvných agropodnikateľov, konštatovala AP.
Silvová a Lula da Silva sa zúčastnili na nedávnej konferencii OSN o klíme v Egypte, kde brazílsky prezident sľúbil, že do konca tohto desaťročia dosiahne v Amazónii "nulové odlesňovanie".
"Ak nebude Amazónia chránená, nebude existovať žiadna klimatická bezpečnosť," upozornil Lula a zaviazal sa, že jeho vláda urobí všetko pre to, aby tam "do roku 2030 dosiahla nulové odlesňovanie a (nulovú) degradáciu našich biómov."
Fakt, že si do vedenia ministerstva životného prostredia vybral Silvovú, tento záväzok podľa AP podčiarkuje. Agentúra však súčasne upozorňuje, že mnohí agropodnikatelia a s nimi spojení zákonodarcovia Silvovú nemajú v obľube. Táto nevôľa pramení z jej pôsobenia vo funkcii ministerky životného prostredia počas väčšiny času Lulovho pôsobenia vo funkcii prezidenta v rokoch 2003 – 2010.
Silvová vtedy stála za vytvorením desiatok chránených oblastí. Zodpovedala aj za stratégiu boja proti odlesňovaniu s rozsiahlymi operáciami proti environmentálnym zločincom a s novým satelitným sledovaním. Pomohla tiež navrhnúť projekty na ochranu dažďového pralesa, a to Amazonský fond podporovaný prevažne Nórskom. Za jej pôsobenia vo funkcii sa odlesňovanie výrazne znížilo.
Lula a Silvová sa však neskôr názorovo rozišli, keď prezident počas svojho druhého funkčného obdobia začal vychádzať v ústrety poľnohospodárom. Silvová aj pre to v roku 2008 odstúpila.
Podľa AP teraz zrejme v Brazílii dôjde k prudkému obratu v porovnaní s politikou Lulovho predchodcu Jaira Bolsonara.
Bolsonaro zmrazil vytváranie chránených oblastí, oslabil agentúry pre životné prostredie a správu lesov zveril pod kontrolu ministerstva poľnohospodárstva. Zasadzoval sa aj za agrobiznis, ktorý je proti vytváraniu chránených oblastí, ako sú napríklad územia pôvodných obyvateľov, a presadzoval legalizáciu zaberania pôdy.
Odlesňovanie v brazílskej Amazónii dosiahlo v júli roku 2021 svoje 15-ročné maximum a pokračovalo aj nasledujúcich mesiacoch.
