Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 13. november 2024Meniny má Stanislav
< sekcia Zahraničie

Breivik prišiel na pojednávanie o žalobe, ktorú podal proti samoväzbe

Anders Behring Breivik a právnička Marte Lindholmová sedia v pondelok 8. januára 2024, keď okresný súd v Osle vedie proces v telocvični väznice Ringerike v nórskom Ringerike. Foto: TASR/AP

Anders Breivik prišiel na pojednávanie vo väznici Ringerike v tmavom obleku s vyholenou hlavou. Pri príchode sa na rozdiel od predošlých pojednávaní vyvaroval provokatívnych gest, komentuje AFP.

Oslo 8. januára (TASR) - Masový vrah Anders Behring Breivik, ktorý v roku 2011 zabil 77 ľudí, sa v pondelok postavil pred súd v rámci pojednávania v spojitosti so žalobou, ktorú podal na Nórsko za podmienky v samoväzbe. TASR správu prezvala z agentúry AFP.

Breivik (44) prišiel na pojednávanie vo väznici Ringerike v tmavom obleku s vyholenou hlavou. Pri príchode sa na rozdiel od predošlých pojednávaní vyvaroval provokatívnych gest, komentuje AFP.

Pravicový extrémista je väznený oddelene od ostatných väzňov v rôznych prísne strážených zariadeniach už viac ako 11 rokov. Tvrdí, že predĺženie jeho izolácie je porušením článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zakazuje "neľudské a ponižujúce" zaobchádzanie.

Breivikov právnik Oystein Storrvik v dokumentoch k žalobe uviedol, že "dlhé obdobie izolácie a absencia zmysluplnej interakcie spôsobili Breivikovi (psychologické) utrpenie, vrátane skutočnosti, že má teraz samovražedné sklony". "Je odkázaný na antidepresívum Prozac, aby dokázal prežiť vo väzení," dodal.

Podľa právnika jediný osobný kontakt, ktorý Breivik má, sú stretnutia s ďalšími dvoma väzňami, ktorých vidí na jednu hodinu každé dva týždne pod prísnym dohľadom, i jeho stretnutia s väzenským personálom.

Breivik s odvolaním sa na ďalší článok Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na korešpondenciu, požiadal aj o zmiernenie obmedzení týkajúcich sa písania listov s ľuďmi mimo väzenia. Tento pravicový extrémista už podal na nórsku vládu niekoľko žalôb, v ktorých sa sťažoval na porušovanie svojich práv a podmienky výkonu trestu, pripomína AFP.

Sudkyňa Birgitte Kolrud hovorí, keď okresný súd v Osle vedie prípad Andersa Behringa Breivika v telocvični väznice Ringerike v nórskom Ringerike v pondelok 8. januára 2024.
Foto: TASR/AP


Pri útokoch z 22. júla 2011 Breivik najprv nastražil bombu vo vládnej štvrti v hlavnom meste Oslo. Táto explózia pripravila o život osem ľudí. Zhruba o dve hodiny neskôr spustil streľbu na účastníkov letného tábora organizovaného mládežníckou organizáciou vládnucej Strany práce na ostrove Utöya, kde zastrelil 69 osôb.

Ako motív svojich činov uviedol odpor proti multikulturalizmu a podpore prisťahovalectva zo strany nórskej vlády.

Breivika v roku 2012 odsúdili na 21 rokov väzenia. V Nórsku je to maximálny možný trest, ktorý však môže byť neobmedzene predlžovaný v prípade, že by odsúdený stále predstavoval hrozbu pre spoločnosť.

O podmienečné prepustenie mohol Breivik požiadať po prvý raz až po desiatich rokoch. Súd však vlani vo februári jeho prvú takúto žiadosť zamietol s argumentom, že by po prepustení mohol stále predstavovať potenciálnu hrozbu.

Breivik má vo väzení prístup k niekoľkým miestnostiam na dvoch poschodiach vrátane kuchyne, obývačky s hernou konzolou a miestnosti na cvičenie, napísala nórska tlačová agentúra NTB. Vedenie väznice tiež vyhovelo jeho žiadosti o zvieratko tým, že mu poskytli tri andulky.