Nórov bombový útok v Osle si 22. júla 2011 vyžiadal 77 obetí.
Autor TASR
Moskva 22. decembra (TASR) - Riaditeľstvo nórskych väzníc zakázalo masovému vrahovi Andersovi Breivikovi, ktorý zrejme strávi zvyšok svojho života za mrežami, odosielanie listov z väznice kvôli obavám z možného verbovania stúpencov. Informoval o tom dnes spravodajský server Sputnik s odvolaním sa na denník VG.
"Breivik nemal v úmysle udržiavať obyčajné alebo prospešné priateľstvá," uviedlo riaditeľstvo, ktoré Breivika podozrievalo z pokusu o posielanie korešpondencie osobám ochotným použiť extrémne násilie a teror. Jeho právnik Geir Lippestad reagoval s tým, že tento krok napadne na súde, pretože "nie je právne obhájiteľné cenzurovať listy bez skúmania jednotlivých listov".
Podľa denníka sa Breivik pokúsil odoslať najmenej 220 listov, z toho 85 za uplynulých šesť mesiacov. Korešpondencia, považovaná riaditeľstvom väzníc za pokus o sformovanie siete svojich nasledovníkov, bola adresovaná ľuďom, s ktorými Breivik pred svojím teroristickým činom z roku 2011 nemal žiadne vzťahy.
Breivikov bombový útok v Osle z 22. júla 2011, nasledovaný streľbou v letnom tábore mladých prívržencov Nórskej strany práce (AP) na ostrove Utöya, si vyžiadal 77 mŕtvych. Páchateľ bol o rok nato odsúdený na 21 rokov väzenia. Ide o najhorší násilný čin v krajine od druhej svetovej vojny.
Podľa Breivikových slov bolo cieľom útoku potrestať stranu AP za to, že nedokázala zastaviť prílev moslimských imigrantov do Nórska a zamedziť tak šíreniu multikultúrnosti v krajine.
"Breivik nemal v úmysle udržiavať obyčajné alebo prospešné priateľstvá," uviedlo riaditeľstvo, ktoré Breivika podozrievalo z pokusu o posielanie korešpondencie osobám ochotným použiť extrémne násilie a teror. Jeho právnik Geir Lippestad reagoval s tým, že tento krok napadne na súde, pretože "nie je právne obhájiteľné cenzurovať listy bez skúmania jednotlivých listov".
Podľa denníka sa Breivik pokúsil odoslať najmenej 220 listov, z toho 85 za uplynulých šesť mesiacov. Korešpondencia, považovaná riaditeľstvom väzníc za pokus o sformovanie siete svojich nasledovníkov, bola adresovaná ľuďom, s ktorými Breivik pred svojím teroristickým činom z roku 2011 nemal žiadne vzťahy.
Breivikov bombový útok v Osle z 22. júla 2011, nasledovaný streľbou v letnom tábore mladých prívržencov Nórskej strany práce (AP) na ostrove Utöya, si vyžiadal 77 mŕtvych. Páchateľ bol o rok nato odsúdený na 21 rokov väzenia. Ide o najhorší násilný čin v krajine od druhej svetovej vojny.
Podľa Breivikových slov bolo cieľom útoku potrestať stranu AP za to, že nedokázala zastaviť prílev moslimských imigrantov do Nórska a zamedziť tak šíreniu multikultúrnosti v krajine.