Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt poďakoval ekvádorskej vláde za spoluprácu pri jeho zatknutí.
Autor TASR
,aktualizované Londýn 11. apríla (TASR) - Britská polícia zatkla vo štvrtok na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea. Informovala o tom agentúra AP.
Polícia uviedla, že ho zatkla po tom, ako ju na veľvyslanectvo "pozvali", keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl. Assangea vzali do "väzby na policajnej stanici v centrálnom Londýne, kde zostane, kým čo najskôr nepredstúpi pred Westministerský magistrátny súd", uviedla polícia. Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt poďakoval ekvádorskej vláde za spoluprácu pri jeho zatknutí.
Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v roku 2012 so zámerom predísť vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by mohlo dôjsť k extradícii jeho osoby na stíhanie do USA.
Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.
Assange sa dostal do povedomia širokej verejnosti v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnila utajované video americkej armády, ktoré zachytáva útok amerických vrtuľníkov Apache v irackom Bagdade. Pri tomto útoku z roku 2007 zahynulo približne desať ľudí vrátane dvoch členov novinárskeho štábu agentúry Reuters.
V tom istom roku WikiLeaks zverejnila vyše 90.000 tajných dokumentov podrobne opisujúcich vojenské ťaženie pod velením USA v Afganistane. Nasledovalo zverejnenie takmer 400.000 interných správ americkej armády o operáciách v Iraku a tri milióny tajných správ z amerických ambasád siahajúcich do roku 1973.
Zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zatkli na základe žiadosti Spojených štátov o jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu. Vo štvrtok to uviedla Austrálčanova právnička Jennifer Robinsonová, píše agentúra AP.
Robinsonová napísala na Twitteri, že Assangea zatkli "nielen za porušenie podmienok kaucie, ale aj v súvislosti so žiadosťou o vydanie od USA."
Americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo vlani nedopatrením informáciu o trestnom konaní voči Assangeovi. Z čoho je Assange obvinení, z neho jasné nebolo, doplnila AP.
Organizácia Wikileaks obvinila vo štvrtok Ekvádor, že "protizákonne" zrušil azyl pre jej zakladateľa Juliana Assangea. Uviedla, že ekvádorský veľvyslanec v Londýne pozval britskú políciu do budovy, aby ho zatkla.
"Ekvádor nelegálne ukončil Assangeov politický azyl, pričom porušil medzinárodné právo," uviedla organizácia Wikileaks na Twitteri. Podľa agentúry AP dodala, že veľvyslanec "pozval britskú políciu na ambasádu" a Assange, ktorý tam strávil sedem rokov, bol "okamžite zatknutý".
Rusko odsúdilo zatknutie zakladateľa Wikileaks ako krok proti demokratickým slobodám. "Ruka 'demokracie' škrtí slobodu," uviedla hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.
Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, sa k prípadu nechcel vyjadrovať, ale vyjadril nádej, že "všetky Assangeove práva budú dodržiavané".
Právnička Švédky, ktorá v roku 2010 obvinila zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zo znásilnenia, vo štvrtok uviedla, že spolu so svojou klientkou požiadajú švédsku prokuratúru o obnovenie vyšetrovania. To bolo zastavené v roku 2017, pripomína agentúra AFP.
"Urobíme všetko pre to, aby prokuratúra obnovila švédske vyšetrovanie, aby mohol byť Assange vydaný do Švédska a stíhaný za znásilnenie. Keďže premlčacia lehota nevypršala, moja klientka dúfa v odškodnenie," uviedla právnička Elisabeth Massiová-Fritzová.
Austrálsky vydavateľ a internetový aktivista Julian Assange je známy ako spoluzakladateľ a hovorca internetového portálu WikiLeaks. Narodil sa 3. júla 1971 a tento rok bude mať 48 rokov.
WikiLeaks je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá zverejňuje tajné informácie získané z anonymných zdrojov alebo pri úniku počítačových dát. V roku 2006 ju založila organizácia Sunshine Press.
Veľký rozruch vo svete spôsobil WikiLeaks v roku 2010, keď na webe sprístupnil dokumenty, ktoré získal od amerického vojaka Bradleyho Manninga. Ten v čase odovzdania materiálov pracoval ako armádny spravodajský analytik v irackom Bagdade. Za nezákonné skopírovanie státisícov amerických armádnych a diplomatických depeší a tiež tajného videozáznamu z útoku amerického vrtuľníka v Iraku, pri ktorom zahynulo 11 ľudí, Manninga odsúdili na 35 rokov väzenia. Podľa vlády Spojených štátov únik informácií poškodil vzťahy z inými krajinami a ohrozil cenné vojenské a diplomatické zdroje. Väznený Manning medzičasom podstúpil zmenu pohlavia a stal sa ženou.
Assange sa narodil 3. júla 1971 v austrálskom Townsville. Jeho rodičia boli kočovní herci, vlastnili malé divadlo a často sa sťahovali. V roku 1995 bol Assange spoločne so skupinou ďalších osôb obvinený z počítačového pirátstva a iba zaplatením pokuty sa vyhol väzeniu. V nasledujúcom období spolupracoval s vedkyňou Suelette Dreyfusovou. Napísal s ňou knihu Underground, ktorá sa stala bestsellerom v počítačovej obci. Na univerzite v austrálskom Melbourne študoval matematiku a fyziku a stal sa prominentným členom spolku matematikov. Po založení WikiLeaks začal viesť život nomáda. Reportér periodika New Yorker Raffi Khatchadourian, ktorý s ním strávil určitý čas na cestách, sa vyjadril, že Assange všade nachádzal ľudí, ktorí mu boli ochotní pomáhať, za čo zrejme vďačil svojej charizme. Assange sa dostal do problémov v roku 2010, keď mu viaceré finančné inštitúcie Spojených štátov zablokovali podporu.
Na základe európskeho zatykača vydaného vo Švédsku zatkla Assangea v decembri 2010 britská polícia. Úrady ho chceli vypočuť v súvislosti s obvineniami zo sexuálnych trestných činov v tejto škandinávskej krajine. Austrálčan sa však podľa vlastných slov žiadnych trestných činov nedopustil. Po niekoľkých dňoch strávených za mrežami sa dostal do domáceho väzenia. Postarali sa o to jeho vplyvní podporovatelia. V júni 2012 sa Assange ukryl na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kde požiadal túto juhoamerickú krajinu o azyl. Okrem obvinenia vo Švédsku mu hrozí aj vydanie do Spojených štátov.
Assange dostal v máji 2011 austrálsku mierovú cenu za "výnimočnú odvahu pri presadzovaní ľudských práv". Jeho kontroverzná investigatívna stránka WikiLeaks získala v novembri 2011 v austrálskom Brisbane jedno z popredných austrálskych novinárskych ocenení - Walkleyho cenu. Julian Assange ju dostal za mimoriadny prínos pre žurnalistiku. Zakladateľ WikiLeaks v roku 2013 ocenil "výborný výsledok" svojej strany vo vtedajších parlamentných voľbách v Austrálii i napriek tomu, že jej odovzdalo hlas len niečo vyše pol percenta voličov. Strana WikiLeaks podľa Assangea dokázala zmobilizovať časť svojich stúpencov i napriek veľmi nepriaznivým podmienkam, čím si aj do budúcnosti zaistila miesto na austrálskej politickej scéne.
Expertná skupina Rady OSN pre ľudské práva sa vo februári 2016 na svojom zasadnutí vo švajčiarskej Ženeve uzniesla, že Assange bol od decembra 2010 svojvoľne zadržiavaný Britániou a Švédskom. Podľa expertov OSN by mal byť Assange prepustený a má nárok na odškodnenie. Švédska prokuratúra v tejto súvislosti oznámila, že toto stanovisko nemá z pohľadu švédskeho práva žiadny vplyv na vyšetrovanie, ktoré sa voči Assangeovi vedie vo Švédsku.
Od mája 2016 robilo Assangeovi spoločnosť na ekvádorskej ambasáde mača – dar od jeho rodiny.
V prípade, že by Assange veľvyslanectvo Ekvádoru opustil, britská polícia ho bola pripravená ihneď zatknúť. K zatknutiu nakoniec došlo, keď políciu "pozvalo" samotné veľvyslanectvo po tom, ako Ekvádor zrušil Assangeovi azyl.
6. apríla 2010 - Internetová stránka Wikileaks zverejnila videozáznam, na ktorom bolo vidieť, ako posádka amerických vzdušných síl strieľala na irackých civilistov.
26. júla 2010 - USA dôrazne odsúdili únik tajných informácií o vojne v Afganistane, ktoré na 26. júla zverejnila WikiLeaks. Išlo približne o 92.000 amerických vojenských záznamov o šiestich rokoch vojny v Afganistane, od januára 2004 do decembra 2009.
27. júla 2010 - USA odštartovali pátranie po osobe, ktorá poskytla organizácii WikiLeaks na zverejnenie tisíce strán tajných dokumentov o vojne v Afganistane.
13. augusta 2010 - Americké ministerstvo obrany varovalo portál WikiLeaks pred ďalším zverejňovaním dokumentov o vojne v Afganistane.
21. augusta 2010 - Na zakladateľa webovej stránky WikiLeaks Juliana Assangea, ktorá zverejnila tisíce dokumentov o amerických vojenských operáciách v Afganistane, vydali vo Švédsku zatykač pre podozrenie zo znásilnenia.
- Švédska prokuratúra zatykač na Assangea zrušila. V oznámení uviedla, že obvinenia zo znásilnenia voči jeho osobe sú nepodložené.
25. augusta 2010 - Švédska prokuratúra oznámila, že bude pokračovať vo vyšetrovaní Assangea za obťažovanie, i keď zatykač pre podozrenie zo znásilnenia zrušila.
1. septembra 2010 - Švédska prokuratúra opäť otvorila vyšetrovanie v prípade podozrenia zo znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť Julian Assange.
18. októbra 2010 - WikiLeaks sa v USA a Austrálii dostala na "čiernu listinu" spoločností, ktoré mali problém prostredníctvom elektronických finančných nástrojov získavať peniaze od darcov na svoju činnosť.
28. novembra 2010 - WikiLeaks zverejnila 250.000 tajných dokumentov ministerstva zahraničných vecí USA. Išlo o správy veľvyslanectiev USA vo svete, ktoré poskytovali vnútorný pohľad na súčasné globálne obavy Washingtonu.
30. novembra 2010 - Interpol zaradil Assangea na zoznam hľadaných osôb. Švédsky súd vydal na Assangea medzinárodný zatykač.
7. decembra 2010 - Britská polícia zatkla na základe európskeho zatykača vydaného vo Švédsku Juliana Assangea. Súd v Londýne ho následne odmietol prepustiť na kauciu.
8. decembra 2010 - Za nepovolený únik približne 250.000 dôverných amerických diplomatických depeší nebol zodpovedný Julian Assange, ale USA, uviedla v Brisbane austrálska vláda.
16. decembra 2010 - Juliana Assangea prepustili z britskej väzby po zložení kaucie 200.000 libier (235.900 eur).
11. januára 2011 - Assange sa objavil pred londýnskym súdom na predbežnom pojednávaní, ktoré po polhodine odročili na 7. februára 2011. Súd mal rozhodnúť, či vydá počítačového experta do Švédska, kde ho obvinili zo sexuálnych deliktov. Austrálčan (39) v Londýne v súvislosti s obvinením vyhlásil, že je nevinný.
7. februára 2011 - Assange sa dostavil na súd v Londýne, kde sa začal právny zápas proti jeho vydaniu do Švédska, ktoré ho chcelo stíhať pre sexuálne delikty. Austrálčan (39) sa dostavil na súd pri väznici Belmarsh v južnom Londýne v sprievode svojej obhajkyne Jennifer Robinsonovej.
11. mája 2011 - Assange dostal austrálsku mierovú cenu za "výnimočnú odvahu pri presadzovaní ľudských práv". Mierová nadácia v Sydney udelila Assangeovi zlatú medailu, austrálsku cenu za ľudské práva.
22. septembra 2011 - Nové neautorizované memoáre vyšli vo Veľkej Británii. Assange v nich odmietol sexuálny útok na dve ženy, ktoré ho obvinili zo znásilnenia. Assange tiež tvrdil, že ho západné spravodajské služby varovali pred pokusom USA vlákať ho do pasce.
28. novembra 2011 - WikiLeaks získala v Brisbane jedno z popredných austrálskych novinárskych ocenení - Walkleyho cenu.
30. mája 2012 - Najvyšší britský súd v Londýne rozhodol o vydaní Assangea do Švédska, kde čelil podozreniu zo sexuálnych deliktov.
19. júna 2012 - Assange sa ukryl na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kde požiadal o azyl.
16. augusta 2012 - Prezident Ekvádoru Rafael Correy udelil Assangeovi politický azyl.
25. júla 2013 - Assange, ktorý sa uchádzal o kreslo v hornej komore austrálskeho parlamentu, načrtol svoj politický manifest. Dôležitou súčasťou agendy mali byť žiadatelia o azyl, akým bol aj on sám.
31. júla 2013 - Assange vyzval všetkých novinárov, aby chránili zdroje, ktoré im poskytujú citlivé informácie. Reagoval tak na rozsudok nad americkým vojakom Bradleym Manningom. Manninga súdili za poskytnutie vyše 700.000 tajných dokumentov stránke Wikileaks, čo bol najväčší únik utajovaných informácií v dejinách USA.
16. apríla 2015 - Assange súhlasil so svojím vypočúvaním na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne ohľadom obvinení zo sexuálneho útoku, ktorým čelil vo Švédsku.
12. augusta 2015 - Assange sa nebude musieť zodpovedať z údajného sexuálneho obťažovania dvoch Švédok z roku 2010. Dva zo štyroch trestných činov, z ktorých bol Austrálčan obvinený, sa stali premlčanými. Potvrdila to hovorkyňa švédskej prokuratúry.
13. decembra 2015 - Ekvádor a Švédsko podpísali zmluvu, ktorá umožní, aby Assange bol vypočutý na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kde sa skrýval už viac ako tri roky.
5. februára 2016 - Expertná skupina Rady OSN pre ľudské práva sa v Ženeve uzniesla, že Assange bol od decembra 2010 svojvoľne zadržiavaný Britániou a Švédskom. Podľa expertov OSN by mal byť Assange prepustený a mal nárok na odškodnenie.
- Švédska prokuratúra v Štokholme oznámila, že stanovisko expertnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva v prípade Assangea nemal z pohľadu švédskeho práva žiadny vplyv na vyšetrovanie, ktoré sa voči tomuto aktivistovi a publicistovi viedlo vo Švédsku.
23. februára 2016 - Agenti americkej tajnej služby údajne v roku 2008 odpočúvali telefonické konverzácie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna. Vyplynulo to z najnovších dokumentov, ktoré zverejnil projekt WikiLeaks.
4. októbra 2016 - Assange uviedol, že jeho spoločnosť zverejní do konca roka približne milión dokumentov týkajúcich sa aj americkej prezidentskej kampane. Ich zdrojom boli tri vplyvné organizácie z troch štátov.
18. októbra 2016 - Ekvádor, na ktorého veľvyslanectve v Londýne sa už vyše štyri roky ukrýval Assange, mu prerušil prístup k internetu.
4. novembra 2016 - Assange odmietol tvrdenia, že zdrojom e-mailov, ktoré hackeri získali z prostredia americkej Demokratickej strany, bola ruská vláda. "Môžeme povedať, že ruská vláda nie je týmto zdrojom," povedal Assange. Ten tvrdil, že prezidentská kandidátka Demokratickej strany Hillary Clintonová nepravdivo uviedla, že podľa amerických spravodajských služieb je zdrojom e-mailov Rusko.
8. novembra 2016 - Assange obhajoval zverejnenie e-mailov z prostredia kampane americkej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej, ku ktorým sa dostali hackeri. Vo vyhlásení v Londýne zdôraznil, že sa nesnažil ovplyvniť voľby v USA, išlo podľa neho o dokumenty dôležité pre verejnosť. Na otázku, prečo organizácia WikiLeaks nezverejnila žiadne dokumenty o volebnej kampani republikána Donalda Trumpa alebo iných uchádzačov, Assange napísal: "Nemôžeme zverejniť niečo, čo nemáme. Dosiaľ sme nedostali žiadne informácie o volebnej kampani Donalda Trumpa."
3. januára 2017 - Assange odmietol tvrdenia, že ruská vláda stála za hackerskými útokmi na e-maily členov celoštátneho výboru americkej Demokratickej strany a bývalého šéfa predvolebnej kampane demokratickej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej. Assange zdôraznil, že celú záležitosť vníma ako úsilie o delegitimizáciu novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa odchádzajúcou Obamovou garnitúrou, ktorá Moskvu obvinila z ovplyvnenia novembrových volieb v prospech republikána Trumpa.
30. mája 2017 - Ekvádorský prezident Lenín Moreno nazval Assangea hackerom. Súčasne uviedol, že Assange naďalej zostane na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.
17. septembra 2018 - Tlačová agentúra Associated Press (AP) získala nové dokumenty z WikiLeaks, podľa ktorých jej zakladateľ Assange plánoval v roku 2010 útek z Británie a požiadať o azyl v Rusku.
19. októbra 2018 - Julian Assange oznámil, že podáva žalobu na Ekvádor. Obvinil jeho vládu z porušenia svojich "základných práv a slobôd".
16. novembra 2018 - Americké ministerstvo spravodlivosti pripravilo obvinenie voči Assangeovi, ktorý v roku 2010 stál za zverejnením utajených amerických dokumentov o vojne v Iraku či v Afganistane.
11. apríla 2019 - Britská polícia zatkla na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea.
Polícia uviedla, že ho zatkla po tom, ako ju na veľvyslanectvo "pozvali", keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl. Assangea vzali do "väzby na policajnej stanici v centrálnom Londýne, kde zostane, kým čo najskôr nepredstúpi pred Westministerský magistrátny súd", uviedla polícia. Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt poďakoval ekvádorskej vláde za spoluprácu pri jeho zatknutí.
Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v roku 2012 so zámerom predísť vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by mohlo dôjsť k extradícii jeho osoby na stíhanie do USA.
Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.
Assange sa dostal do povedomia širokej verejnosti v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnila utajované video americkej armády, ktoré zachytáva útok amerických vrtuľníkov Apache v irackom Bagdade. Pri tomto útoku z roku 2007 zahynulo približne desať ľudí vrátane dvoch členov novinárskeho štábu agentúry Reuters.
V tom istom roku WikiLeaks zverejnila vyše 90.000 tajných dokumentov podrobne opisujúcich vojenské ťaženie pod velením USA v Afganistane. Nasledovalo zverejnenie takmer 400.000 interných správ americkej armády o operáciách v Iraku a tri milióny tajných správ z amerických ambasád siahajúcich do roku 1973.
Zatkli ho podľa právničky na základe žiadosti USA a porušenia kaucie
Zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zatkli na základe žiadosti Spojených štátov o jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu. Vo štvrtok to uviedla Austrálčanova právnička Jennifer Robinsonová, píše agentúra AP.
Robinsonová napísala na Twitteri, že Assangea zatkli "nielen za porušenie podmienok kaucie, ale aj v súvislosti so žiadosťou o vydanie od USA."
Americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo vlani nedopatrením informáciu o trestnom konaní voči Assangeovi. Z čoho je Assange obvinení, z neho jasné nebolo, doplnila AP.
Wikileaks: Zrušenie azylu pre Assangea je protizákonné
Organizácia Wikileaks obvinila vo štvrtok Ekvádor, že "protizákonne" zrušil azyl pre jej zakladateľa Juliana Assangea. Uviedla, že ekvádorský veľvyslanec v Londýne pozval britskú políciu do budovy, aby ho zatkla.
"Ekvádor nelegálne ukončil Assangeov politický azyl, pričom porušil medzinárodné právo," uviedla organizácia Wikileaks na Twitteri. Podľa agentúry AP dodala, že veľvyslanec "pozval britskú políciu na ambasádu" a Assange, ktorý tam strávil sedem rokov, bol "okamžite zatknutý".
Rusko odsúdilo zatknutie zakladateľa Wikileaks ako krok proti demokratickým slobodám. "Ruka 'demokracie' škrtí slobodu," uviedla hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.
Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, sa k prípadu nechcel vyjadrovať, ale vyjadril nádej, že "všetky Assangeove práva budú dodržiavané".
Švédka, ktorá obvinila Assangea zo znásilnenia, žiada obnovenie vyšetrovania
Právnička Švédky, ktorá v roku 2010 obvinila zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zo znásilnenia, vo štvrtok uviedla, že spolu so svojou klientkou požiadajú švédsku prokuratúru o obnovenie vyšetrovania. To bolo zastavené v roku 2017, pripomína agentúra AFP.
"Urobíme všetko pre to, aby prokuratúra obnovila švédske vyšetrovanie, aby mohol byť Assange vydaný do Švédska a stíhaný za znásilnenie. Keďže premlčacia lehota nevypršala, moja klientka dúfa v odškodnenie," uviedla právnička Elisabeth Massiová-Fritzová.
Profil Juliana Assangea
Austrálsky vydavateľ a internetový aktivista Julian Assange je známy ako spoluzakladateľ a hovorca internetového portálu WikiLeaks. Narodil sa 3. júla 1971 a tento rok bude mať 48 rokov.
WikiLeaks je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá zverejňuje tajné informácie získané z anonymných zdrojov alebo pri úniku počítačových dát. V roku 2006 ju založila organizácia Sunshine Press.
Veľký rozruch vo svete spôsobil WikiLeaks v roku 2010, keď na webe sprístupnil dokumenty, ktoré získal od amerického vojaka Bradleyho Manninga. Ten v čase odovzdania materiálov pracoval ako armádny spravodajský analytik v irackom Bagdade. Za nezákonné skopírovanie státisícov amerických armádnych a diplomatických depeší a tiež tajného videozáznamu z útoku amerického vrtuľníka v Iraku, pri ktorom zahynulo 11 ľudí, Manninga odsúdili na 35 rokov väzenia. Podľa vlády Spojených štátov únik informácií poškodil vzťahy z inými krajinami a ohrozil cenné vojenské a diplomatické zdroje. Väznený Manning medzičasom podstúpil zmenu pohlavia a stal sa ženou.
Assange sa narodil 3. júla 1971 v austrálskom Townsville. Jeho rodičia boli kočovní herci, vlastnili malé divadlo a často sa sťahovali. V roku 1995 bol Assange spoločne so skupinou ďalších osôb obvinený z počítačového pirátstva a iba zaplatením pokuty sa vyhol väzeniu. V nasledujúcom období spolupracoval s vedkyňou Suelette Dreyfusovou. Napísal s ňou knihu Underground, ktorá sa stala bestsellerom v počítačovej obci. Na univerzite v austrálskom Melbourne študoval matematiku a fyziku a stal sa prominentným členom spolku matematikov. Po založení WikiLeaks začal viesť život nomáda. Reportér periodika New Yorker Raffi Khatchadourian, ktorý s ním strávil určitý čas na cestách, sa vyjadril, že Assange všade nachádzal ľudí, ktorí mu boli ochotní pomáhať, za čo zrejme vďačil svojej charizme. Assange sa dostal do problémov v roku 2010, keď mu viaceré finančné inštitúcie Spojených štátov zablokovali podporu.
Na základe európskeho zatykača vydaného vo Švédsku zatkla Assangea v decembri 2010 britská polícia. Úrady ho chceli vypočuť v súvislosti s obvineniami zo sexuálnych trestných činov v tejto škandinávskej krajine. Austrálčan sa však podľa vlastných slov žiadnych trestných činov nedopustil. Po niekoľkých dňoch strávených za mrežami sa dostal do domáceho väzenia. Postarali sa o to jeho vplyvní podporovatelia. V júni 2012 sa Assange ukryl na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kde požiadal túto juhoamerickú krajinu o azyl. Okrem obvinenia vo Švédsku mu hrozí aj vydanie do Spojených štátov.
Assange dostal v máji 2011 austrálsku mierovú cenu za "výnimočnú odvahu pri presadzovaní ľudských práv". Jeho kontroverzná investigatívna stránka WikiLeaks získala v novembri 2011 v austrálskom Brisbane jedno z popredných austrálskych novinárskych ocenení - Walkleyho cenu. Julian Assange ju dostal za mimoriadny prínos pre žurnalistiku. Zakladateľ WikiLeaks v roku 2013 ocenil "výborný výsledok" svojej strany vo vtedajších parlamentných voľbách v Austrálii i napriek tomu, že jej odovzdalo hlas len niečo vyše pol percenta voličov. Strana WikiLeaks podľa Assangea dokázala zmobilizovať časť svojich stúpencov i napriek veľmi nepriaznivým podmienkam, čím si aj do budúcnosti zaistila miesto na austrálskej politickej scéne.
Expertná skupina Rady OSN pre ľudské práva sa vo februári 2016 na svojom zasadnutí vo švajčiarskej Ženeve uzniesla, že Assange bol od decembra 2010 svojvoľne zadržiavaný Britániou a Švédskom. Podľa expertov OSN by mal byť Assange prepustený a má nárok na odškodnenie. Švédska prokuratúra v tejto súvislosti oznámila, že toto stanovisko nemá z pohľadu švédskeho práva žiadny vplyv na vyšetrovanie, ktoré sa voči Assangeovi vedie vo Švédsku.
Od mája 2016 robilo Assangeovi spoločnosť na ekvádorskej ambasáde mača – dar od jeho rodiny.
V prípade, že by Assange veľvyslanectvo Ekvádoru opustil, britská polícia ho bola pripravená ihneď zatknúť. K zatknutiu nakoniec došlo, keď políciu "pozvalo" samotné veľvyslanectvo po tom, ako Ekvádor zrušil Assangeovi azyl.
Výberová chronológia činnosti WikiLeaks a káuz jej zakladateľa Juliana Assangea
6. apríla 2010 - Internetová stránka Wikileaks zverejnila videozáznam, na ktorom bolo vidieť, ako posádka amerických vzdušných síl strieľala na irackých civilistov.
26. júla 2010 - USA dôrazne odsúdili únik tajných informácií o vojne v Afganistane, ktoré na 26. júla zverejnila WikiLeaks. Išlo približne o 92.000 amerických vojenských záznamov o šiestich rokoch vojny v Afganistane, od januára 2004 do decembra 2009.
27. júla 2010 - USA odštartovali pátranie po osobe, ktorá poskytla organizácii WikiLeaks na zverejnenie tisíce strán tajných dokumentov o vojne v Afganistane.
13. augusta 2010 - Americké ministerstvo obrany varovalo portál WikiLeaks pred ďalším zverejňovaním dokumentov o vojne v Afganistane.
21. augusta 2010 - Na zakladateľa webovej stránky WikiLeaks Juliana Assangea, ktorá zverejnila tisíce dokumentov o amerických vojenských operáciách v Afganistane, vydali vo Švédsku zatykač pre podozrenie zo znásilnenia.
- Švédska prokuratúra zatykač na Assangea zrušila. V oznámení uviedla, že obvinenia zo znásilnenia voči jeho osobe sú nepodložené.
25. augusta 2010 - Švédska prokuratúra oznámila, že bude pokračovať vo vyšetrovaní Assangea za obťažovanie, i keď zatykač pre podozrenie zo znásilnenia zrušila.
1. septembra 2010 - Švédska prokuratúra opäť otvorila vyšetrovanie v prípade podozrenia zo znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť Julian Assange.
18. októbra 2010 - WikiLeaks sa v USA a Austrálii dostala na "čiernu listinu" spoločností, ktoré mali problém prostredníctvom elektronických finančných nástrojov získavať peniaze od darcov na svoju činnosť.
28. novembra 2010 - WikiLeaks zverejnila 250.000 tajných dokumentov ministerstva zahraničných vecí USA. Išlo o správy veľvyslanectiev USA vo svete, ktoré poskytovali vnútorný pohľad na súčasné globálne obavy Washingtonu.
30. novembra 2010 - Interpol zaradil Assangea na zoznam hľadaných osôb. Švédsky súd vydal na Assangea medzinárodný zatykač.
7. decembra 2010 - Britská polícia zatkla na základe európskeho zatykača vydaného vo Švédsku Juliana Assangea. Súd v Londýne ho následne odmietol prepustiť na kauciu.
8. decembra 2010 - Za nepovolený únik približne 250.000 dôverných amerických diplomatických depeší nebol zodpovedný Julian Assange, ale USA, uviedla v Brisbane austrálska vláda.
16. decembra 2010 - Juliana Assangea prepustili z britskej väzby po zložení kaucie 200.000 libier (235.900 eur).
11. januára 2011 - Assange sa objavil pred londýnskym súdom na predbežnom pojednávaní, ktoré po polhodine odročili na 7. februára 2011. Súd mal rozhodnúť, či vydá počítačového experta do Švédska, kde ho obvinili zo sexuálnych deliktov. Austrálčan (39) v Londýne v súvislosti s obvinením vyhlásil, že je nevinný.
7. februára 2011 - Assange sa dostavil na súd v Londýne, kde sa začal právny zápas proti jeho vydaniu do Švédska, ktoré ho chcelo stíhať pre sexuálne delikty. Austrálčan (39) sa dostavil na súd pri väznici Belmarsh v južnom Londýne v sprievode svojej obhajkyne Jennifer Robinsonovej.
11. mája 2011 - Assange dostal austrálsku mierovú cenu za "výnimočnú odvahu pri presadzovaní ľudských práv". Mierová nadácia v Sydney udelila Assangeovi zlatú medailu, austrálsku cenu za ľudské práva.
22. septembra 2011 - Nové neautorizované memoáre vyšli vo Veľkej Británii. Assange v nich odmietol sexuálny útok na dve ženy, ktoré ho obvinili zo znásilnenia. Assange tiež tvrdil, že ho západné spravodajské služby varovali pred pokusom USA vlákať ho do pasce.
28. novembra 2011 - WikiLeaks získala v Brisbane jedno z popredných austrálskych novinárskych ocenení - Walkleyho cenu.
30. mája 2012 - Najvyšší britský súd v Londýne rozhodol o vydaní Assangea do Švédska, kde čelil podozreniu zo sexuálnych deliktov.
19. júna 2012 - Assange sa ukryl na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kde požiadal o azyl.
16. augusta 2012 - Prezident Ekvádoru Rafael Correy udelil Assangeovi politický azyl.
25. júla 2013 - Assange, ktorý sa uchádzal o kreslo v hornej komore austrálskeho parlamentu, načrtol svoj politický manifest. Dôležitou súčasťou agendy mali byť žiadatelia o azyl, akým bol aj on sám.
31. júla 2013 - Assange vyzval všetkých novinárov, aby chránili zdroje, ktoré im poskytujú citlivé informácie. Reagoval tak na rozsudok nad americkým vojakom Bradleym Manningom. Manninga súdili za poskytnutie vyše 700.000 tajných dokumentov stránke Wikileaks, čo bol najväčší únik utajovaných informácií v dejinách USA.
16. apríla 2015 - Assange súhlasil so svojím vypočúvaním na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne ohľadom obvinení zo sexuálneho útoku, ktorým čelil vo Švédsku.
12. augusta 2015 - Assange sa nebude musieť zodpovedať z údajného sexuálneho obťažovania dvoch Švédok z roku 2010. Dva zo štyroch trestných činov, z ktorých bol Austrálčan obvinený, sa stali premlčanými. Potvrdila to hovorkyňa švédskej prokuratúry.
13. decembra 2015 - Ekvádor a Švédsko podpísali zmluvu, ktorá umožní, aby Assange bol vypočutý na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kde sa skrýval už viac ako tri roky.
5. februára 2016 - Expertná skupina Rady OSN pre ľudské práva sa v Ženeve uzniesla, že Assange bol od decembra 2010 svojvoľne zadržiavaný Britániou a Švédskom. Podľa expertov OSN by mal byť Assange prepustený a mal nárok na odškodnenie.
- Švédska prokuratúra v Štokholme oznámila, že stanovisko expertnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva v prípade Assangea nemal z pohľadu švédskeho práva žiadny vplyv na vyšetrovanie, ktoré sa voči tomuto aktivistovi a publicistovi viedlo vo Švédsku.
23. februára 2016 - Agenti americkej tajnej služby údajne v roku 2008 odpočúvali telefonické konverzácie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna. Vyplynulo to z najnovších dokumentov, ktoré zverejnil projekt WikiLeaks.
4. októbra 2016 - Assange uviedol, že jeho spoločnosť zverejní do konca roka približne milión dokumentov týkajúcich sa aj americkej prezidentskej kampane. Ich zdrojom boli tri vplyvné organizácie z troch štátov.
18. októbra 2016 - Ekvádor, na ktorého veľvyslanectve v Londýne sa už vyše štyri roky ukrýval Assange, mu prerušil prístup k internetu.
4. novembra 2016 - Assange odmietol tvrdenia, že zdrojom e-mailov, ktoré hackeri získali z prostredia americkej Demokratickej strany, bola ruská vláda. "Môžeme povedať, že ruská vláda nie je týmto zdrojom," povedal Assange. Ten tvrdil, že prezidentská kandidátka Demokratickej strany Hillary Clintonová nepravdivo uviedla, že podľa amerických spravodajských služieb je zdrojom e-mailov Rusko.
8. novembra 2016 - Assange obhajoval zverejnenie e-mailov z prostredia kampane americkej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej, ku ktorým sa dostali hackeri. Vo vyhlásení v Londýne zdôraznil, že sa nesnažil ovplyvniť voľby v USA, išlo podľa neho o dokumenty dôležité pre verejnosť. Na otázku, prečo organizácia WikiLeaks nezverejnila žiadne dokumenty o volebnej kampani republikána Donalda Trumpa alebo iných uchádzačov, Assange napísal: "Nemôžeme zverejniť niečo, čo nemáme. Dosiaľ sme nedostali žiadne informácie o volebnej kampani Donalda Trumpa."
3. januára 2017 - Assange odmietol tvrdenia, že ruská vláda stála za hackerskými útokmi na e-maily členov celoštátneho výboru americkej Demokratickej strany a bývalého šéfa predvolebnej kampane demokratickej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej. Assange zdôraznil, že celú záležitosť vníma ako úsilie o delegitimizáciu novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa odchádzajúcou Obamovou garnitúrou, ktorá Moskvu obvinila z ovplyvnenia novembrových volieb v prospech republikána Trumpa.
30. mája 2017 - Ekvádorský prezident Lenín Moreno nazval Assangea hackerom. Súčasne uviedol, že Assange naďalej zostane na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.
17. septembra 2018 - Tlačová agentúra Associated Press (AP) získala nové dokumenty z WikiLeaks, podľa ktorých jej zakladateľ Assange plánoval v roku 2010 útek z Británie a požiadať o azyl v Rusku.
19. októbra 2018 - Julian Assange oznámil, že podáva žalobu na Ekvádor. Obvinil jeho vládu z porušenia svojich "základných práv a slobôd".
16. novembra 2018 - Americké ministerstvo spravodlivosti pripravilo obvinenie voči Assangeovi, ktorý v roku 2010 stál za zverejnením utajených amerických dokumentov o vojne v Iraku či v Afganistane.
11. apríla 2019 - Britská polícia zatkla na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea.
