Podľa novej úpravy už nebude stačiť, ak by poslanci či predstavitelia vlády vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov.
Autor TASR
,aktualizované Praha 16. júna (TASR) - Českí poslanci v piatok schválili sprísnenie zákona o strete záujmov známeho ako "Lex Babiš". Nová úprava zakazuje verejným funkcionárom prevádzkovanie televízie, rozhlasu alebo vydávanie periodickej tlače. Zákon sa vzťahuje nielen na ovládajúcu osobu, ale aj na skutočného vlastníka média, čím sa má sťažiť obchádzanie tohto zákazu. Zmenu ostro kritizovalo Babišovo hnutie ANO, ktoré ju chce napadnúť na Ústavnom súde, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Podľa novej úpravy už nebude stačiť, ak by poslanci či predstavitelia vlády vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov. Tento spôsob použil na základe pôvodného znenia zákona expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš s holdingom Agrofert. Jeho súčasťou je aj mediálna skupina Mafra, ktorá vydáva denníky Lidové noviny, Mladá fronta DNES a mnoho časopisov. Do jej portfólia patrí aj Rádio Impuls a rôzne internetové servery.
"Pre nás je dôležité, aby politici nevlastnili médiá. Naopak aby to boli médiá, ktoré kontrolujú činnosť politikov. A aby politici neboli prisatí na verejné rozpočty prostredníctvom dotácií, investičných stimulov a inými nekalými spôsobmi," vysvetlil ešte pred hlasovaním navrhovateľ sprísnenia Jakub Michálek z Pirátskej strany. Schillerová ho označila za ohrozenie demokracie.
"Úrad vlády za vlády Andreja Babiša odoslal do redakcie Lidových novín text, ktorý podporoval jeho stanovisko, hoci v ňom boli lži. Tomu chceme zabrániť a je nám jedno, akého politika sa to týka," uviedla na sociálnej sieti Twitter predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová.
"Práve ste s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavným spôsobom schválili protiústavnú novelu, ktorá je naviac kryštalickým prílepkom. Horšie ste to už naozaj urobiť nemohli," vyhlásila po prijatí zmien predsedníčka poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová.
Hnutie kritizuje, že návrh prešiel ako "prílepok" k novele zákona o Úrade pre dohľad nad hospodárením politických strán a hnutí. Ak zákon schváli Senát a podpíše ho prezident, obrátia sa preto na Ústavný súd.
Sprísnená úprava zákona o strete záujmov má byť účinná od 1. januára budúceho roka.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Podľa novej úpravy už nebude stačiť, ak by poslanci či predstavitelia vlády vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov. Tento spôsob použil na základe pôvodného znenia zákona expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš s holdingom Agrofert. Jeho súčasťou je aj mediálna skupina Mafra, ktorá vydáva denníky Lidové noviny, Mladá fronta DNES a mnoho časopisov. Do jej portfólia patrí aj Rádio Impuls a rôzne internetové servery.
"Pre nás je dôležité, aby politici nevlastnili médiá. Naopak aby to boli médiá, ktoré kontrolujú činnosť politikov. A aby politici neboli prisatí na verejné rozpočty prostredníctvom dotácií, investičných stimulov a inými nekalými spôsobmi," vysvetlil ešte pred hlasovaním navrhovateľ sprísnenia Jakub Michálek z Pirátskej strany. Schillerová ho označila za ohrozenie demokracie.
"Úrad vlády za vlády Andreja Babiša odoslal do redakcie Lidových novín text, ktorý podporoval jeho stanovisko, hoci v ňom boli lži. Tomu chceme zabrániť a je nám jedno, akého politika sa to týka," uviedla na sociálnej sieti Twitter predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová.
"Práve ste s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavným spôsobom schválili protiústavnú novelu, ktorá je naviac kryštalickým prílepkom. Horšie ste to už naozaj urobiť nemohli," vyhlásila po prijatí zmien predsedníčka poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová.
Hnutie kritizuje, že návrh prešiel ako "prílepok" k novele zákona o Úrade pre dohľad nad hospodárením politických strán a hnutí. Ak zákon schváli Senát a podpíše ho prezident, obrátia sa preto na Ústavný súd.
Sprísnená úprava zákona o strete záujmov má byť účinná od 1. januára budúceho roka.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)