Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Smernica o energetickej účinnosti stanoví ambicióznejšie ročné ciele pre zníženie celkovej spotreby energie v EÚ, zníženie emisií a boj proti energetickej chudobe.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 14. júla (TASR) – Európska komisia (EK) v legislatívnom balíku Fit for 55 zverejnenom v stredu naznačila, aké konkrétne opatrenia a v akých sektoroch činnosti bude treba prijať, aby bolo do roku 2030 možné znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
EK upozornila, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) každoročne znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za uplynulých 16 rokov ETS znížil emisie z výroby energie a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 percenta. Komisia navrhla ešte viac znížiť celkový emisný strop, postupné ukončenie bezplatných emisných kvót pre leteckú dopravu, zosúladenie s globálnym systémom kompenzácie a po prvýkrát aj zahrnutie emisií z lodnej dopravy do systému ETS.
Tieto ciele sú založené na HDP členských krajín na obyvateľa s úpravami, ktoré zohľadňujú nákladovú efektívnosť. EK navrhla, aby členské štáty EÚ míňali svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty súvisiace s klímou a energetikou.
Na riešenie zvyšujúceho sa objemu emisií v cestnej doprave sú podľa EK potrebné opatrenia, ktoré doplnia obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy emisií CO2 pre osobné a dodávkové automobily urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami. Od roku 2030 sa priemerné emisie nových áut znížia o 55 percent a od roku 2035 o 100 percent v porovnaní s úrovňami do roku 2021. Od roku 2035 by všetky nové autá registrované v EÚ mali mať nulové emisie.
Revidované nariadenie o infraštruktúre alternatívnych palív prinúti členské štáty rozšíriť svoju sieť nabíjacích staníc. Znamená to nainštalovať na diaľniciach každých 60 kilometrov nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov pumpy pre tankovanie vodíka.
V oblasti leteckej a lodnej dopravy nariadenie o infraštruktúre alternatívnych palív vyžaduje, aby lietadlá a lode mali prístup k zdroju čistej elektriny vo veľkých prístavoch a na letiskách. Iniciatíva ReFuelEU zaviaže dodávateľov palív, aby zabezpečili udržateľné letecké palivá na letiskách EÚ, vrátane syntetických nízkouhlíkových palív. Námorná iniciatíva FuelEU bude stimulovať používanie udržateľných palív a technológií s nulovými emisiami stanovením maximálneho limitu obsahu skleníkových plynov pre lode v európskych prístavoch.
Podľa návrhu EK členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Nariadenie o využívaní pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva stanovuje ciele v oblasti zachytávania uhlíka v prírode - 310 miliónov ton emisií CO2 do roku 2030. Štáty EÚ sa musia postarať o to, ako rozširovať prirodzené zachytávanie uhlíka, aby dosiahli európske ciele.
Do roku 2035 by sa EÚ mala zamerať na dosiahnutie klimatickej neutrality pri využívaní pôdy, lesov a poľnohospodárstva, a to aj pri iných emisiách ako CO2 - týka sa to hlavne metánu pri používaní hnojív a chove hospodárskych zvierat.
Stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva sa zameriava na zlepšenie kvality, množstva a odolnosti lesov. Podporuje snahy o udržateľnú ťažbu a využívanie biomasy, ochranu biodiverzity a plány na vysadenie troch miliárd stromov v Európe do roku 2030.
Výroba a používanie energie tvorí 75 percent emisií EÚ. V smernici o energii z obnoviteľných zdrojov sa stanoví cieľ vyrábať 40 percent energie z takýchto zdrojov do roku 2030. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty EÚ.
Smernica o energetickej účinnosti stanoví ambicióznejšie ročné ciele pre zníženie celkovej spotreby energie v EÚ, zníženie emisií a boj proti energetickej chudobe. Od verejného sektora bude požadovať, aby každý rok renovoval tri percentá svojich budov.
Nový mechanizmus uhlíkovej dane na hraniciach má zabezpečiť, že ambiciózne opatrenia v oblasti klímy v Európe nebudú viesť k „úniku uhlíka" a k presunu výroby náročnej na spotrebu uhlíka mimo Európu.
EK upozornila, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) každoročne znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za uplynulých 16 rokov ETS znížil emisie z výroby energie a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 percenta. Komisia navrhla ešte viac znížiť celkový emisný strop, postupné ukončenie bezplatných emisných kvót pre leteckú dopravu, zosúladenie s globálnym systémom kompenzácie a po prvýkrát aj zahrnutie emisií z lodnej dopravy do systému ETS.
Tieto ciele sú založené na HDP členských krajín na obyvateľa s úpravami, ktoré zohľadňujú nákladovú efektívnosť. EK navrhla, aby členské štáty EÚ míňali svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty súvisiace s klímou a energetikou.
Na riešenie zvyšujúceho sa objemu emisií v cestnej doprave sú podľa EK potrebné opatrenia, ktoré doplnia obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy emisií CO2 pre osobné a dodávkové automobily urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami. Od roku 2030 sa priemerné emisie nových áut znížia o 55 percent a od roku 2035 o 100 percent v porovnaní s úrovňami do roku 2021. Od roku 2035 by všetky nové autá registrované v EÚ mali mať nulové emisie.
Revidované nariadenie o infraštruktúre alternatívnych palív prinúti členské štáty rozšíriť svoju sieť nabíjacích staníc. Znamená to nainštalovať na diaľniciach každých 60 kilometrov nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov pumpy pre tankovanie vodíka.
V oblasti leteckej a lodnej dopravy nariadenie o infraštruktúre alternatívnych palív vyžaduje, aby lietadlá a lode mali prístup k zdroju čistej elektriny vo veľkých prístavoch a na letiskách. Iniciatíva ReFuelEU zaviaže dodávateľov palív, aby zabezpečili udržateľné letecké palivá na letiskách EÚ, vrátane syntetických nízkouhlíkových palív. Námorná iniciatíva FuelEU bude stimulovať používanie udržateľných palív a technológií s nulovými emisiami stanovením maximálneho limitu obsahu skleníkových plynov pre lode v európskych prístavoch.
Podľa návrhu EK členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Nariadenie o využívaní pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva stanovuje ciele v oblasti zachytávania uhlíka v prírode - 310 miliónov ton emisií CO2 do roku 2030. Štáty EÚ sa musia postarať o to, ako rozširovať prirodzené zachytávanie uhlíka, aby dosiahli európske ciele.
Do roku 2035 by sa EÚ mala zamerať na dosiahnutie klimatickej neutrality pri využívaní pôdy, lesov a poľnohospodárstva, a to aj pri iných emisiách ako CO2 - týka sa to hlavne metánu pri používaní hnojív a chove hospodárskych zvierat.
Stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva sa zameriava na zlepšenie kvality, množstva a odolnosti lesov. Podporuje snahy o udržateľnú ťažbu a využívanie biomasy, ochranu biodiverzity a plány na vysadenie troch miliárd stromov v Európe do roku 2030.
Výroba a používanie energie tvorí 75 percent emisií EÚ. V smernici o energii z obnoviteľných zdrojov sa stanoví cieľ vyrábať 40 percent energie z takýchto zdrojov do roku 2030. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty EÚ.
Smernica o energetickej účinnosti stanoví ambicióznejšie ročné ciele pre zníženie celkovej spotreby energie v EÚ, zníženie emisií a boj proti energetickej chudobe. Od verejného sektora bude požadovať, aby každý rok renovoval tri percentá svojich budov.
Nový mechanizmus uhlíkovej dane na hraniciach má zabezpečiť, že ambiciózne opatrenia v oblasti klímy v Európe nebudú viesť k „úniku uhlíka" a k presunu výroby náročnej na spotrebu uhlíka mimo Európu.
