Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z 27 členských štátov Európskej únie sa len päť nezúčastňuje na mechanizme EPPO: Dánsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Luxemburg 26. mája (TASR) -Európska komisia v stredu oznámila, že Európska prokuratúra (EPPO) – nezávislá inštitúcia, ktorá má za úlohu vyšetrovať a súdne stíhať trestné činy proti rozpočtu EÚ – vedená Laurou Codruou Kövesiovou začne fungovať od 1. júna.
Kövesiová bola zvolená do funkcie prvého európskeho prokurátora v októbri 2019, keď získala súhlas Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Šéfka EPPO zaslala 7. apríla list komisárovi EÚ pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi a eurokomisárovi pre rozpočet Johannesovi Hahnovi, v ktorom navrhla, aby ňou vedená inštitúcia začala úradovať od 1. júna a začala s vyšetrovaním a trestným stíhaním zločinov proti rozpočtu EÚ.
Reynders v správe pre médiá vyhlásil, že spustenie Európskej prokuratúry znamená začiatok novej fázy v dejinách európskej integrácie. Spresnil, že nový európsky orgán má zásadnú úlohu chrániť finančné prostriedky Európskej únie pred trestnou činnosťou a dôsledne bude monitorovať aj implementáciu multimiliardového programu EÚ budúcej generácie, aby zabezpečil, že všetky prostriedky vynaložené na obnovu po koronakríze budú správne použité na pomoc európskym ekonomikám.
Začiatkom mája pre EPPO pracovalo už 36 poverených prokurátorov zo 75 vymenovaných, keďže šesť z 22 členských štátov (Cyprus, Fínsko, Grécko, Luxembursko, Rakúsko a Slovinsko), ktoré sa zúčastňujú na Európskej prokuratúre, ešte nepredložilo svojich nominantov a ďalší delegovaní prokurátori sú v procese svojho schvaľovania.
Nie všetky mená predložené zúčastnenými štátmi do tejto funkcie boli akceptované. Kolégium EPPO odmietlo delegovaného prokurátora z Litvy a štyroch z desiatich navrhovaných kandidátov Bulharska, pretože nespĺňali všetky kritériá oprávnenosti. Najlepšie je na tom Nemecko, keď z 11 vyslaných kandidátov boli všetci prijatí a všetci už pre EPPO pracujú.
Európska prokuratúra mala byť podľa pôvodných predstáv funkčná do konca roka 2020. Je nezávislou inštitúciou a jej úlohou je vyšetrovať a súdne stíhať trestné činy proti rozpočtu Európskej únie, ako sú korupcia alebo cezhraničné podvody s DPH vo výške viac než desať miliónov eur. Zoznam trestných činov v kompetencii EPPO sa v budúcnosti môže rozšíriť o teroristické činy.
EPPO bude fungovať ako štruktúra pozostávajúca z dvoch úrovní. Hlavnou zložkou je európsky hlavný prokurátor so sídlom v Luxemburgu, ktorý bude mať celkovú zodpovednosť za úrad a jeho fungovanie. Decentralizovanú úroveň tvoria delegovaní európski prokurátori so sídlom v členských štátoch EÚ, ktorí budú zodpovední za každodennú prácu pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov v súlade s predpismi EPPO a legislatívou daného členského štátu.
Z 27 členských štátov Európskej únie sa len päť nezúčastňuje na mechanizme EPPO: Dánsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko. Uvedené krajiny majú možnosť k Európskej prokuratúre kedykoľvek pristúpiť.
Kövesiová bola zvolená do funkcie prvého európskeho prokurátora v októbri 2019, keď získala súhlas Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Šéfka EPPO zaslala 7. apríla list komisárovi EÚ pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi a eurokomisárovi pre rozpočet Johannesovi Hahnovi, v ktorom navrhla, aby ňou vedená inštitúcia začala úradovať od 1. júna a začala s vyšetrovaním a trestným stíhaním zločinov proti rozpočtu EÚ.
Reynders v správe pre médiá vyhlásil, že spustenie Európskej prokuratúry znamená začiatok novej fázy v dejinách európskej integrácie. Spresnil, že nový európsky orgán má zásadnú úlohu chrániť finančné prostriedky Európskej únie pred trestnou činnosťou a dôsledne bude monitorovať aj implementáciu multimiliardového programu EÚ budúcej generácie, aby zabezpečil, že všetky prostriedky vynaložené na obnovu po koronakríze budú správne použité na pomoc európskym ekonomikám.
Začiatkom mája pre EPPO pracovalo už 36 poverených prokurátorov zo 75 vymenovaných, keďže šesť z 22 členských štátov (Cyprus, Fínsko, Grécko, Luxembursko, Rakúsko a Slovinsko), ktoré sa zúčastňujú na Európskej prokuratúre, ešte nepredložilo svojich nominantov a ďalší delegovaní prokurátori sú v procese svojho schvaľovania.
Nie všetky mená predložené zúčastnenými štátmi do tejto funkcie boli akceptované. Kolégium EPPO odmietlo delegovaného prokurátora z Litvy a štyroch z desiatich navrhovaných kandidátov Bulharska, pretože nespĺňali všetky kritériá oprávnenosti. Najlepšie je na tom Nemecko, keď z 11 vyslaných kandidátov boli všetci prijatí a všetci už pre EPPO pracujú.
Európska prokuratúra mala byť podľa pôvodných predstáv funkčná do konca roka 2020. Je nezávislou inštitúciou a jej úlohou je vyšetrovať a súdne stíhať trestné činy proti rozpočtu Európskej únie, ako sú korupcia alebo cezhraničné podvody s DPH vo výške viac než desať miliónov eur. Zoznam trestných činov v kompetencii EPPO sa v budúcnosti môže rozšíriť o teroristické činy.
EPPO bude fungovať ako štruktúra pozostávajúca z dvoch úrovní. Hlavnou zložkou je európsky hlavný prokurátor so sídlom v Luxemburgu, ktorý bude mať celkovú zodpovednosť za úrad a jeho fungovanie. Decentralizovanú úroveň tvoria delegovaní európski prokurátori so sídlom v členských štátoch EÚ, ktorí budú zodpovední za každodennú prácu pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov v súlade s predpismi EPPO a legislatívou daného členského štátu.
Z 27 členských štátov Európskej únie sa len päť nezúčastňuje na mechanizme EPPO: Dánsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko. Uvedené krajiny majú možnosť k Európskej prokuratúre kedykoľvek pristúpiť.
