80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Pôvodne sovietsky komunistický funkcionár Nazarbajev bol prvým prezidentom nezávislého Kazachstanu, vo funkcii bol od apríla 1990.
Autor TASR
,aktualizované Astana 19. marca (TASR) - Dlhoročný prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev v utorkovom príhovore k národu nečakane oznámil, že po takmer troch desaťročiach odstupuje zo svojej funkcie. Informovala o tom agentúra AFP.
Pôvodne sovietsky komunistický funkcionár Nazarbajev bol prvým prezidentom nezávislého Kazachstanu, vo funkcii bol od apríla 1990.
"Prijal som rozhodnutie vzdať sa prezidentského mandátu," povedal 78-ročný Nazarbajev v prejave, ktorý odvysielala kazašská štátna televízia.
V predčasných prezidentských voľbách v apríli 2015 získal Nazarbajev 97,75 percenta hlasov. Jeho súčasné piate funkčné obdobie sa malo skončiť v apríli 2020.
Právomoci hlavy štátu podľa agentúry Interfax prejdú na predsedu senátu, hornej komory kazašského parlamentu.
Oznámenie prišlo v čase rastúcej nespokojnosti v Kazachstane, ktorého hospodárstvo sa zotavuje z poklesu cien ropy a sankcií západných štátov voči jeho kľúčovému obchodnému partnerovi Rusku.
Po nečakanej správe o odstúpení prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva sa úradujúcou hlavou štátu stane v stredu predseda Senátu Kasym-Žomart Tokajev, a to po zložení prísahy na spoločnom stretnutí oboch komôr parlamentu o 12.00 h miestneho času (7.00 h SEČ). Informovala o tom agentúra TASS.
Pôvodne sovietsky komunistický funkcionár Nazarbajev bol prvým prezidentom nezávislého Kazachstanu, vo funkcii bol od apríla 1990.
"Prijal som rozhodnutie vzdať sa prezidentského mandátu," povedal 78-ročný Nazarbajev v prejave, ktorý odvysielala kazašská štátna televízia.
V predčasných prezidentských voľbách v apríli 2015 získal Nazarbajev 97,75 percenta hlasov. Jeho súčasné piate funkčné obdobie sa malo skončiť v apríli 2020.
Právomoci hlavy štátu podľa agentúry Interfax prejdú na predsedu senátu, hornej komory kazašského parlamentu.
Oznámenie prišlo v čase rastúcej nespokojnosti v Kazachstane, ktorého hospodárstvo sa zotavuje z poklesu cien ropy a sankcií západných štátov voči jeho kľúčovému obchodnému partnerovi Rusku.
Nazarbajevov nástupca zloží prísahu v stredu
Po nečakanej správe o odstúpení prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva sa úradujúcou hlavou štátu stane v stredu predseda Senátu Kasym-Žomart Tokajev, a to po zložení prísahy na spoločnom stretnutí oboch komôr parlamentu o 12.00 h miestneho času (7.00 h SEČ). Informovala o tom agentúra TASS.
Profil Nursultana Abiževiča Nazarbajeva
Nursultan Abiževič Nazarbajev sa narodil 6. júla 1940 v Čemolgane v Kazašskej SSR. Vyučil sa v karagandskom metalurgickom koncerne, kde do roku 1977 pracoval najprv ako hutnícky robotník, neskôr vyštudoval za inžiniera. Do komunistickej strany vstúpil ako 22-ročný a zastával v nej mnoho funkcií, nakoniec bol prvým tajomníkom ÚV KS Kazachstanu (1989-1991). Od februára do apríla 1990 bol zároveň predsedom Najvyššieho sovietu Kazašskej SSR.
V apríli 1990 zvolili Nazarbajeva za prezidenta Kazašskej republiky. Na tento post ho znova zvolili v decembri 1991 v priamych voľbách, v ktorých získal 99 percent hlasov. Vo všeľudovom referende v roku 1995 mu päťročný mandát znova potvrdili až do decembra 2000. V roku 1998 sa však vzdal svojej funkcie a presadil predčasné prezidentské voľby, v ktorých ho 10. januára 1999 znova potvrdili na obdobie siedmich rokov. Do najvyššej funkcie štátu ho zvolili v decembri 2005 vo voľbách, v ktorých získal 91 percent hlasov a ktoré boli podľa pozorovateľov síce krokom vpred, nespĺňali však západné demokratické štandardy. Prezidenta kritizovali hlavne za pomalé tempo politických reforiem.
V máji 2007 kazašský parlament schválil zákon, podľa ktorého by mohol Nazarbajev pôsobiť na svojom poste neobmedzený počet funkčných období s odôvodnením, aby tento dlhoročný politik, ktorý doviedol Kazachstan v roku 1991 k nezávislosti, mohol dokončiť politické a ekonomické reformy.
Do funkcie prezidenta ho opätovne zvolili 3. apríla 2011 a o štyri roky neskôr sa stal očakávaným víťazom predčasných prezidentských volieb so ziskom 97,75 percenta odovzdaných hlasov.
Kazašský parlament odsúhlasil 6. marca 2017 balík ústavných dodatkov obmedzujúcich právomoci prezidenta v prospech poslancov a vlády. Zmeny ústavy schválené v druhom a poslednom čítaní podporil aj Nazarbajev. Podľa vtedajších vyjadrení analytikov by posilnenie právomocí parlamentu a vlády mohlo byť prospešné pre pokojné odovzdanie politickej moci po odchode Nazarbajeva z funkcie.
Kazachstan rozlohou patrí medzi najväčšie štáty sveta. Má obrovské zásoby ropy a plynu. Po rozpade ZSSR sa stal členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a je známy kozmodrómom Bajkonur.
Kazachstan patrí v rámci krajín Spoločenstva nezávislých štátov medzi významných obchodných partnerov Slovenska.
Nursultan Abiževič Nazarbajev sa narodil 6. júla 1940 v Čemolgane v Kazašskej SSR. Vyučil sa v karagandskom metalurgickom koncerne, kde do roku 1977 pracoval najprv ako hutnícky robotník, neskôr vyštudoval za inžiniera. Do komunistickej strany vstúpil ako 22-ročný a zastával v nej mnoho funkcií, nakoniec bol prvým tajomníkom ÚV KS Kazachstanu (1989-1991). Od februára do apríla 1990 bol zároveň predsedom Najvyššieho sovietu Kazašskej SSR.
V apríli 1990 zvolili Nazarbajeva za prezidenta Kazašskej republiky. Na tento post ho znova zvolili v decembri 1991 v priamych voľbách, v ktorých získal 99 percent hlasov. Vo všeľudovom referende v roku 1995 mu päťročný mandát znova potvrdili až do decembra 2000. V roku 1998 sa však vzdal svojej funkcie a presadil predčasné prezidentské voľby, v ktorých ho 10. januára 1999 znova potvrdili na obdobie siedmich rokov. Do najvyššej funkcie štátu ho zvolili v decembri 2005 vo voľbách, v ktorých získal 91 percent hlasov a ktoré boli podľa pozorovateľov síce krokom vpred, nespĺňali však západné demokratické štandardy. Prezidenta kritizovali hlavne za pomalé tempo politických reforiem.
V máji 2007 kazašský parlament schválil zákon, podľa ktorého by mohol Nazarbajev pôsobiť na svojom poste neobmedzený počet funkčných období s odôvodnením, aby tento dlhoročný politik, ktorý doviedol Kazachstan v roku 1991 k nezávislosti, mohol dokončiť politické a ekonomické reformy.
Do funkcie prezidenta ho opätovne zvolili 3. apríla 2011 a o štyri roky neskôr sa stal očakávaným víťazom predčasných prezidentských volieb so ziskom 97,75 percenta odovzdaných hlasov.
Kazašský parlament odsúhlasil 6. marca 2017 balík ústavných dodatkov obmedzujúcich právomoci prezidenta v prospech poslancov a vlády. Zmeny ústavy schválené v druhom a poslednom čítaní podporil aj Nazarbajev. Podľa vtedajších vyjadrení analytikov by posilnenie právomocí parlamentu a vlády mohlo byť prospešné pre pokojné odovzdanie politickej moci po odchode Nazarbajeva z funkcie.
Kazachstan rozlohou patrí medzi najväčšie štáty sveta. Má obrovské zásoby ropy a plynu. Po rozpade ZSSR sa stal členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a je známy kozmodrómom Bajkonur.
Kazachstan patrí v rámci krajín Spoločenstva nezávislých štátov medzi významných obchodných partnerov Slovenska.
