V politickej oblasti vo svojom prejavu žiada strategický prístup EÚ k Afrike, vrátane prípravy medzinárodnej konferencie o boji prosí obchodovaniu s ľuďmi.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 13. septembra (TASR) - Európska únia je za "spravodlivú" zelenú tranzíciu, uviedla v stredu v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v svojom prejave o stave únie. Zároveň prisľúbila antisubvenčné vyšetrovanie elektrických vozidiel prichádzajúcich do Únie z Číny. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Hlavné témy, ktoré šéfka eurokomisie pripravila na vystúpenie poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, sú dekarbonizácia priemyslu v spojitosti s presadzovaním Európskej zelenej dohody, ktorá musí byť spravodlivá pre všetkých a "nezabudnúť na nikoho".
Venuje sa aj budúcnosti európskeho poľnohospodárstva, riešeniu dodávok kritických surovín, aby sa posilnila európska konkurencieschopnosť, ako aj vývoju a riadeniu umelej inteligencie v prospech ľudí. V časti venovanej obchodu hovorí o antisubvenčnom prešetrovaní elektrických áut pôvodom z Činy, ktorých dovoz do Európy deformuje jednotný európsky trh.
Silnou a očakávanou témou je rozšírenie Schengenu o Rumunsko a Bulharsko a tiež proces rozširovania EÚ o kandidátske krajiny ako Ukrajina, Moldavsko a štáty západného Balkánu.
Von der Leyenová vo svojom každoročnom prejave o stave únie spomína aj potrebu zorganizovať summit sociálnych partnerov, ktorý by mal riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností potrebných pre európsky pracovný trh. Tejto oblasti sa týkajú aj konkrétne opatrenia pre malé a stredné podniky s dôrazom na menšiu administratívnu záťaž a uľahčenie podnikanie v EÚ.
V politickej oblasti vo svojom prejavu žiada strategický prístup EÚ k Afrike, vrátane prípravy medzinárodnej konferencie o boji prosí obchodovaniu s ľuďmi.
Šéf alebo šéfka exekutívy EÚ každý rok v septembri prednesie Európskemu parlamentu prejav o stave Únie, v ktorom bilancuje dosiahnuté výsledky za posledný rok, načrtáva spoločné výzvy a predstavuje priority Únie na budúci rok a najbližšiu budúcnosť.
Súčasná Európska komisia (EK) dosiahla dobré výsledky a splnila vyše 90 percent politických usmernení z roku 2019. Upozornila na to v stredu v Štrasburgu predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave únie. Informuje spravodajca TASR.
Poslancom Európskeho parlamentu (EP) povedala, že jej tím eurokomisárov musí v najbližších 300 dňoch dokončiť sľúbenú prácu a povinnosti.
"Chcem poďakovať europarlamentu za vedúcu úlohu pri plnení jednej z najambicióznejších transformácií, do ktorých sa Únia kedy pustila," uviedla.
Pripomenula, že keď v roku 2019 prvýkrát stála v pléne EP so svojím programom pre zelenú, digitálnu a geopolitickú Európu, mnohí mali pochybnosti. Bolo to podľa nej ešte predtým, ako sa svet "obrátil hore nohami" po príchode globálnej pandémie a brutálnej vojny v Európe.
"Ale pozrite sa, kde je dnes Európa. Boli sme svedkami zrodu geopolitickej únie, ktorá podporuje Ukrajinu a stavia sa proti ruskej agresii, reaguje na asertívnu Čínu a investuje do partnerstiev. Máme Európsku zelenú dohodu ako ústredný bod nášho hospodárstva a s bezkonkurenčnými ambíciami. Vytýčili sme cestu digitálneho prechodu a stali sme sa globálnymi priekopníkmi, čo sa týka práv v online prostredí," povedala europoslancom.
Dodala, že po pandémii vznikol historicky bezprecedentný nástroj EÚ budúcej generácie (NGEU) pre potrebné investície a reformy zamerané na vytváranie dôstojných pracovných miest "pre dnešok a zajtrajšok".
Pripomenula tiež, že sa boli položené prvé stavebné kamene pre vznik zdravotnej únie, "ktorá pomáha zaočkovať celý kontinent a veľké časti sveta".
Ocenila že EÚ začala byť nezávislejšia v kritických sektoroch, ako sú energetika, čipy a polovodiče alebo kritické suroviny.
Europarlamentu sa poďakovala za "prelomovú a priekopnícku prácu" v oblasti rodovej rovnosti vrátane vyššieho zastúpenia žien v riadiacich orgánoch firiem či historického pristúpenia EÚ ako organizácie k Istanbulskému dohovoru. V tejto súvislosti europarlament vyzvala na podporu návrhu EK na boj proti násiliu páchanému na ženách.
"Podarilo sa naplniť viac ako 90 percent politických usmernení, ktoré som predložila v roku 2019. Spoločne sme ukázali, že keď je Európa odvážna, veci sa jej daria," domnieva sa Von der Leyenová.
Podpora Európskej únie pre Ukrajinu bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné, uviedla v stredu v pléne europarlamentu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. EK podľa nej plánuje predĺžiť dočasné ochranné opatrenia na podporu Ukrajincov v EÚ. Podpora pre štyri milióny Ukrajincov, ktorí našli v Únii útočisko od začiatku ruskej vojenskej invázie, označila Leyenová vo svojom prejave za "odpoveď Európy na výzvu dejín," informuje TASR.
"Budeme na strane Ukrajiny na každom kroku. Tak dlho, ako to bude potrebné," spresnila šéfka exekutívy EÚ v pléne Európskeho parlamentu. Pripomenula, že od začiatku ruskej agresie našli v našej Únii útočisko štyri milióny Ukrajincov, ktorí sú podľa jej slov "vítaní rovnako teraz ako v osudných prvých týždňoch vojny".
Dodala, že EÚ utečencom z Ukrajiny zabezpečila prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, trhu práce a mnohým ďalším vymoženostiam. "Toto je Európa, ktorá odpovedala na volanie histórie. A preto s hrdosťou oznamujem, že Európska komisia navrhne predĺžiť našu dočasnú právnu ochranu Ukrajincov v EÚ," uviedla.
Podľa jej slov Únia tento rok poskytla 12 miliárd eur Ukrajine v podobe makrofinančnej pomoci na vyplácaní miezd a dôchodkov a na udržiavanie krajiny v chode aj počas vojny, čo znamená zaistiť fungovanie nemocníc, škôl a ďalších základných služieb.
"Náš návrh viedol k zvýšenej výrobe munície, aby sme pomohli Ukrajine vyrovnať sa s bezprostrednými potrebami. Ale pozeráme sa dopredu a preto sme navrhli dodatočných 50 miliárd eur počas ďalších štyroch rokov na investície a reformy. Pomôže to vybudovať budúcnosť Ukrajiny a jej prebudovanie na moderný a prosperujúci štát," vyhlásila Von der Leyenová.
V tejto súvislosti podporila aj integračné ambície Ukrajiny a tiež Moldavska a krajín západného Balkánu a zdôraznila význam európskej perspektívy pre ľudí v Gruzínsku i dôležitosť stanovenia vízie úspešného rozširovania EÚ, ktorá je spojená s ekonomickou prosperitou.
Šéfka eurokomisie pred poslancami Európskeho parlamentu pripomenula, že Bulharsko a Rumunsko už dokázali, že sú súčasťou Schengenu, a preukázali "najlepšie postupy z hľadiska azylu aj návratu migrantov". Ocenila, že europarlament rovnako podporuje "bezodkladný" vstup oboch krajín do európskeho priestoru voľného pohybu. "Zintenzívnili sme ochranu hraníc. Európske agentúry prehĺbili spoluprácu s členskými štátmi. Dovoľte mi poďakovať najmä Bulharsku a Rumunsku za to, že sú v popredí - predstavili najlepšie postupy v oblasti azylu aj návratov," povedala Von der Leyenová europoslancom.
Spresnila, že eurokomisia spája integračný proces so zásluhami kandidátov a so správami o pokroku v oblasti právneho štátu, čo považuje za kľúčovú prioritu. Chce tak identifikovať pokrok aj rezervy a riešiť problémy, aby sa kandidátske krajiny čo najskôr dostali na rovnakú úroveň s členskými štátmi a pokročili v ich reformnom úsilí. Podľa jej slov treba prekonať zbytočné debaty a názorové rozpory o rozšírení medzi krajinami EÚ a postarať sa, aby ďalšie rozšírenie bolo tiež "katalyzátorom pokroku".
Von der Leyenová ocenila, že europarlament bol vždy motorom a podporovateľom integračného procesu a vyjadrila nádej, že podporí aj ďalšie rozšírenie EÚ. V tomto smere potvrdila, že ak bude potrebné, reformovať EÚ, aby fungovala lepšie pre občanov, čo znamená aj otvorenie zmlúv o fungovaní EÚ, tak eurokomisia bude na Konvent o budúcnosti Európy pripravená. Zároveň však dodala, že Únia sa môže rozširovať aj bez zmien v základnej európskej legislatíve.
Šírenie dezinformácií, zdieľanie škodlivého obsahu či hrozba zásahu do súkromia predstavujú v súčasnosti najväčšie výzvy spojené s internetom, upozornila v stredu v prejave pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Tieto výzvy podľa nej viedli k poklesu dôvery a porušovaniu základných práv občanov, informuje TASR.
Šéfka EK spresnila, že internet sa zrodil ako nástroj zdieľania vedomostí, otvárania mysle a spájania ľudí, čo však viedlo aj k vážnym výzvam v podobe šírenia dezinformácií a škodlivých obsahov a k hrozbám pre bezpečnosť súkromných údajov. To všetko podľa nej viedlo k nedostatku dôvery a porušovaniu základných práv ľudí.
"V reakcii na to sa EÚ stala globálnym priekopníkom občianskych práv v digitálnom svete," povedala s odkazom na nové zákony o digitálnych službách a trhoch, ktoré vytvárajú bezpečnejší digitálny priestor, kde sú chránené základné práva.
Dodala, že takýto prístup by mal platiť aj pre umelú inteligenciu (UI), ktorá sľubuje zlepšiť zdravotnú starostlivosť, zvýšiť produktivitu práce a pomôcť môže aj pri riešení zmien klímy.
"Nesmieme však podceňovať veľmi reálne hrozby umelej inteligencie. Poznáme varovania vývojárov UI, akademikov a odborníkov, že zmiernenie rizika vyhynutia v dôsledku UI by malo byť globálnou prioritou popri iných rizikách spoločenského rozsahu ako sú pandémie a jadrová vojna," povedala.
Podľa jej slov umelá inteligencia je ako nová technológia prispôsobiteľná pre široké spektrum použití vrátane civilného i vojenského; vyvíja sa však rýchlejšie, než jej vývojári predpokladali.
Vyjadrila presvedčenie, že Európa spolu s jej partnermi by mala byť lídrom v budovaní nového globálneho rámca pre umelú inteligenciu na troch pilieroch: určiť hranice; riadiť a usmerňovať inovácie.
"Prioritou číslo jeden je zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia vyvíjala tak, aby bola orientovaná na človeka, bola transparentná a zodpovedná. Predložili sme preto zákon o umelej inteligencii, prvý komplexný proinovačný zákon o umelej inteligencii na svete," vysvetlila. Dodala, že tento zákon je modelom pre zvyšok sveta a teraz sa treba zamerať na čo najskoršie prijatie nových pravidiel.
Podľa jej slov EÚ by mala spojiť sily so svojimi partnermi, aby zabezpečila globálny prístup k pochopeniu vplyvu UI na spoločnosť. Upozornila, že ak existuje Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), svet potrebuje podobný orgán pre UI, ktorý bude mapovať riziká a jej prínosy pre ľudstvo, ktorý umožní vyvinúť rýchlu a globálne koordinovanú reakciu.
Von der Leyenová ocenila, že EÚ sa vďaka investíciám z posledných rokov stala lídrom v oblasti superpočítačov, keď má tri z piatich najvýkonnejších superpočítačov na svete.
"Musíme to zúročiť. To je dôvod, prečo môžem dnes oznámiť novú iniciatívu na sprístupnenie našich vysokovýkonných počítačov pre start-upy na vyvíjanie svojich modelov v oblasti umelej inteligencie," uviedla. Zároveň vyzvala na otvorený dialóg s tými, ktorí vyvíjajú a zavádzajú systémy UI, či už v Spojených štátoch alebo v Európe, aby sa dobrovoľne zaviazali, že budú dodržiavať zásady zákona o umelej inteligencii a pomáhali vytvárať minimálne globálne štandardy bezpečnosti a etiky používania umelej inteligencie.
Európska komisia (EK) zorganizuje medzinárodnú konferenciu zameranú na boj proti pašovaniu ľudí, uviedla v stredu v prejave v Štrasburgu jej šéfka Ursula von der Leyenová. Zároveň vyzdvihla potrebu novej a efektívnejšej legislatívy a posilnenia európskych agentúr Europol, Eurojust a Frontex, informuje TASR.
Šéfka eurokomisie v pléne Európskeho parlamentu (EP) pripomenula, že príčinou migrácie sú vojnové konflikty, klimatické zmeny a nestabilita. Vyslovila sa za potrebu "riadenej migrácie", čo si vyžaduje "vytrvalosť a trpezlivú prácu" s kľúčovými partnermi, ale aj jednotu v rámci EÚ.
To je podľa nej zmyslom Nového paktu o migrácii a azyle, ktorý znamená prelomenie dlhoročnej situácie bez kompromisov v tejto oblasti. Spresnila, že eurokomisia vypočula všetky členské štáty a zamerala sa na všetky migračné trasy. Následne hľadala praktické riešenia. Únia podľa nej našla rýchlu a jednotnú odpoveď na hybridný útok, ktorý v podobe tisícok migrantov spustilo Bielorusko, znížila nepravidelné toky migrantov cez západný Balkán a podpísala partnerstvo s Tuniskom, ktoré má znížiť migračné toky cez Stredomorie.
Upozornila tiež, že riadenie migrácie je spojené s bojom proti pašerákom ľudí. "Spôsob, akým títo pašeráci fungujú, sa neustále vyvíja. Naša legislatíva je však stará viac ako dvadsať rokov a potrebuje okamžitú aktualizáciu. Potrebujeme silnejšie presadzovanie práva, trestné stíhanie a významnejšiu úlohu pre naše agentúry – Europol, Eurojust a Frontex," vysvetlila Von der Leyenová.
"Preto Európska komisia zorganizuje medzinárodnú konferenciu o boji proti prevádzačstvu ľudí. Je čas skoncovať s týmto bezcitným a kriminálnym biznisom," povedala šéfka eurokomisie, avšak bez spresnenia kedy a kde sa konferencia uskutoční.
Rusko vedie vojnu proti základným princípom Charty OSN, uviedla v stredu v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Štáty od Strednej Ázie až po indo-pacifický región sa preto obávajú, že by mohli čeliť rovnakému osudu ako Ukrajina, informuje TASR.
"Sme svedkami jasných pokusov o návrat k blokovému mysleniu - a pokusu takto izolovať a ovplyvňovať krajiny. Prichádza to práve v čase, keď mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky pociťujú hlbšie znepokojenie nad fungovaním inštitúcií a globalizácie. Tieto obavy sú oprávnené," upozornila v prejave o stave Únie šéfka eurokomisie.
Tieto rozvíjajúce sa ekonomiky – so svojimi ľuďmi a prírodným bohatstvom – sú podľa nej základnými spojencami pri budovaní čistejšieho, bezpečnejšieho a prosperujúcejšieho sveta. "Európa bude s nimi vždy spolupracovať na reforme a zlepšení medzinárodného systému," dodala.
"Chceme stáť na čele úsilia o to, aby bol poriadok založený na spravodlivejších pravidlách a distribúcia bola rovnomernejšia. Bude to znamenať aj spoluprácu ako s novými, tak aj starými partnermi na prehĺbení našich vzťahov," uzavrela Ursula von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Hlavné témy, ktoré šéfka eurokomisie pripravila na vystúpenie poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, sú dekarbonizácia priemyslu v spojitosti s presadzovaním Európskej zelenej dohody, ktorá musí byť spravodlivá pre všetkých a "nezabudnúť na nikoho".
Venuje sa aj budúcnosti európskeho poľnohospodárstva, riešeniu dodávok kritických surovín, aby sa posilnila európska konkurencieschopnosť, ako aj vývoju a riadeniu umelej inteligencie v prospech ľudí. V časti venovanej obchodu hovorí o antisubvenčnom prešetrovaní elektrických áut pôvodom z Činy, ktorých dovoz do Európy deformuje jednotný európsky trh.
Silnou a očakávanou témou je rozšírenie Schengenu o Rumunsko a Bulharsko a tiež proces rozširovania EÚ o kandidátske krajiny ako Ukrajina, Moldavsko a štáty západného Balkánu.
Von der Leyenová vo svojom každoročnom prejave o stave únie spomína aj potrebu zorganizovať summit sociálnych partnerov, ktorý by mal riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností potrebných pre európsky pracovný trh. Tejto oblasti sa týkajú aj konkrétne opatrenia pre malé a stredné podniky s dôrazom na menšiu administratívnu záťaž a uľahčenie podnikanie v EÚ.
V politickej oblasti vo svojom prejavu žiada strategický prístup EÚ k Afrike, vrátane prípravy medzinárodnej konferencie o boji prosí obchodovaniu s ľuďmi.
Šéf alebo šéfka exekutívy EÚ každý rok v septembri prednesie Európskemu parlamentu prejav o stave Únie, v ktorom bilancuje dosiahnuté výsledky za posledný rok, načrtáva spoločné výzvy a predstavuje priority Únie na budúci rok a najbližšiu budúcnosť.
Von der Leyenová: Komisia dosiahla dobré výsledky, splnila 90 percent usmernení
Súčasná Európska komisia (EK) dosiahla dobré výsledky a splnila vyše 90 percent politických usmernení z roku 2019. Upozornila na to v stredu v Štrasburgu predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave únie. Informuje spravodajca TASR.
Poslancom Európskeho parlamentu (EP) povedala, že jej tím eurokomisárov musí v najbližších 300 dňoch dokončiť sľúbenú prácu a povinnosti.
"Chcem poďakovať europarlamentu za vedúcu úlohu pri plnení jednej z najambicióznejších transformácií, do ktorých sa Únia kedy pustila," uviedla.
Pripomenula, že keď v roku 2019 prvýkrát stála v pléne EP so svojím programom pre zelenú, digitálnu a geopolitickú Európu, mnohí mali pochybnosti. Bolo to podľa nej ešte predtým, ako sa svet "obrátil hore nohami" po príchode globálnej pandémie a brutálnej vojny v Európe.
"Ale pozrite sa, kde je dnes Európa. Boli sme svedkami zrodu geopolitickej únie, ktorá podporuje Ukrajinu a stavia sa proti ruskej agresii, reaguje na asertívnu Čínu a investuje do partnerstiev. Máme Európsku zelenú dohodu ako ústredný bod nášho hospodárstva a s bezkonkurenčnými ambíciami. Vytýčili sme cestu digitálneho prechodu a stali sme sa globálnymi priekopníkmi, čo sa týka práv v online prostredí," povedala europoslancom.
Dodala, že po pandémii vznikol historicky bezprecedentný nástroj EÚ budúcej generácie (NGEU) pre potrebné investície a reformy zamerané na vytváranie dôstojných pracovných miest "pre dnešok a zajtrajšok".
Pripomenula tiež, že sa boli položené prvé stavebné kamene pre vznik zdravotnej únie, "ktorá pomáha zaočkovať celý kontinent a veľké časti sveta".
Ocenila že EÚ začala byť nezávislejšia v kritických sektoroch, ako sú energetika, čipy a polovodiče alebo kritické suroviny.
Europarlamentu sa poďakovala za "prelomovú a priekopnícku prácu" v oblasti rodovej rovnosti vrátane vyššieho zastúpenia žien v riadiacich orgánoch firiem či historického pristúpenia EÚ ako organizácie k Istanbulskému dohovoru. V tejto súvislosti europarlament vyzvala na podporu návrhu EK na boj proti násiliu páchanému na ženách.
"Podarilo sa naplniť viac ako 90 percent politických usmernení, ktoré som predložila v roku 2019. Spoločne sme ukázali, že keď je Európa odvážna, veci sa jej daria," domnieva sa Von der Leyenová.
Von der Leyenová: Podpora EÚ pre Ukrajinu a Ukrajincov bude pokračovať
Podpora Európskej únie pre Ukrajinu bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné, uviedla v stredu v pléne europarlamentu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. EK podľa nej plánuje predĺžiť dočasné ochranné opatrenia na podporu Ukrajincov v EÚ. Podpora pre štyri milióny Ukrajincov, ktorí našli v Únii útočisko od začiatku ruskej vojenskej invázie, označila Leyenová vo svojom prejave za "odpoveď Európy na výzvu dejín," informuje TASR.
"Budeme na strane Ukrajiny na každom kroku. Tak dlho, ako to bude potrebné," spresnila šéfka exekutívy EÚ v pléne Európskeho parlamentu. Pripomenula, že od začiatku ruskej agresie našli v našej Únii útočisko štyri milióny Ukrajincov, ktorí sú podľa jej slov "vítaní rovnako teraz ako v osudných prvých týždňoch vojny".
Dodala, že EÚ utečencom z Ukrajiny zabezpečila prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, trhu práce a mnohým ďalším vymoženostiam. "Toto je Európa, ktorá odpovedala na volanie histórie. A preto s hrdosťou oznamujem, že Európska komisia navrhne predĺžiť našu dočasnú právnu ochranu Ukrajincov v EÚ," uviedla.
Podľa jej slov Únia tento rok poskytla 12 miliárd eur Ukrajine v podobe makrofinančnej pomoci na vyplácaní miezd a dôchodkov a na udržiavanie krajiny v chode aj počas vojny, čo znamená zaistiť fungovanie nemocníc, škôl a ďalších základných služieb.
"Náš návrh viedol k zvýšenej výrobe munície, aby sme pomohli Ukrajine vyrovnať sa s bezprostrednými potrebami. Ale pozeráme sa dopredu a preto sme navrhli dodatočných 50 miliárd eur počas ďalších štyroch rokov na investície a reformy. Pomôže to vybudovať budúcnosť Ukrajiny a jej prebudovanie na moderný a prosperujúci štát," vyhlásila Von der Leyenová.
V tejto súvislosti podporila aj integračné ambície Ukrajiny a tiež Moldavska a krajín západného Balkánu a zdôraznila význam európskej perspektívy pre ľudí v Gruzínsku i dôležitosť stanovenia vízie úspešného rozširovania EÚ, ktorá je spojená s ekonomickou prosperitou.
Šéfka eurokomisie pred poslancami Európskeho parlamentu pripomenula, že Bulharsko a Rumunsko už dokázali, že sú súčasťou Schengenu, a preukázali "najlepšie postupy z hľadiska azylu aj návratu migrantov". Ocenila, že europarlament rovnako podporuje "bezodkladný" vstup oboch krajín do európskeho priestoru voľného pohybu. "Zintenzívnili sme ochranu hraníc. Európske agentúry prehĺbili spoluprácu s členskými štátmi. Dovoľte mi poďakovať najmä Bulharsku a Rumunsku za to, že sú v popredí - predstavili najlepšie postupy v oblasti azylu aj návratov," povedala Von der Leyenová europoslancom.
Spresnila, že eurokomisia spája integračný proces so zásluhami kandidátov a so správami o pokroku v oblasti právneho štátu, čo považuje za kľúčovú prioritu. Chce tak identifikovať pokrok aj rezervy a riešiť problémy, aby sa kandidátske krajiny čo najskôr dostali na rovnakú úroveň s členskými štátmi a pokročili v ich reformnom úsilí. Podľa jej slov treba prekonať zbytočné debaty a názorové rozpory o rozšírení medzi krajinami EÚ a postarať sa, aby ďalšie rozšírenie bolo tiež "katalyzátorom pokroku".
Von der Leyenová ocenila, že europarlament bol vždy motorom a podporovateľom integračného procesu a vyjadrila nádej, že podporí aj ďalšie rozšírenie EÚ. V tomto smere potvrdila, že ak bude potrebné, reformovať EÚ, aby fungovala lepšie pre občanov, čo znamená aj otvorenie zmlúv o fungovaní EÚ, tak eurokomisia bude na Konvent o budúcnosti Európy pripravená. Zároveň však dodala, že Únia sa môže rozširovať aj bez zmien v základnej európskej legislatíve.
Von der Leyenová: Internet v súčasnosti čelí veľkým výzvam vrátane dezinformácií
Šírenie dezinformácií, zdieľanie škodlivého obsahu či hrozba zásahu do súkromia predstavujú v súčasnosti najväčšie výzvy spojené s internetom, upozornila v stredu v prejave pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Tieto výzvy podľa nej viedli k poklesu dôvery a porušovaniu základných práv občanov, informuje TASR.
Šéfka EK spresnila, že internet sa zrodil ako nástroj zdieľania vedomostí, otvárania mysle a spájania ľudí, čo však viedlo aj k vážnym výzvam v podobe šírenia dezinformácií a škodlivých obsahov a k hrozbám pre bezpečnosť súkromných údajov. To všetko podľa nej viedlo k nedostatku dôvery a porušovaniu základných práv ľudí.
"V reakcii na to sa EÚ stala globálnym priekopníkom občianskych práv v digitálnom svete," povedala s odkazom na nové zákony o digitálnych službách a trhoch, ktoré vytvárajú bezpečnejší digitálny priestor, kde sú chránené základné práva.
Dodala, že takýto prístup by mal platiť aj pre umelú inteligenciu (UI), ktorá sľubuje zlepšiť zdravotnú starostlivosť, zvýšiť produktivitu práce a pomôcť môže aj pri riešení zmien klímy.
"Nesmieme však podceňovať veľmi reálne hrozby umelej inteligencie. Poznáme varovania vývojárov UI, akademikov a odborníkov, že zmiernenie rizika vyhynutia v dôsledku UI by malo byť globálnou prioritou popri iných rizikách spoločenského rozsahu ako sú pandémie a jadrová vojna," povedala.
Podľa jej slov umelá inteligencia je ako nová technológia prispôsobiteľná pre široké spektrum použití vrátane civilného i vojenského; vyvíja sa však rýchlejšie, než jej vývojári predpokladali.
Vyjadrila presvedčenie, že Európa spolu s jej partnermi by mala byť lídrom v budovaní nového globálneho rámca pre umelú inteligenciu na troch pilieroch: určiť hranice; riadiť a usmerňovať inovácie.
"Prioritou číslo jeden je zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia vyvíjala tak, aby bola orientovaná na človeka, bola transparentná a zodpovedná. Predložili sme preto zákon o umelej inteligencii, prvý komplexný proinovačný zákon o umelej inteligencii na svete," vysvetlila. Dodala, že tento zákon je modelom pre zvyšok sveta a teraz sa treba zamerať na čo najskoršie prijatie nových pravidiel.
Podľa jej slov EÚ by mala spojiť sily so svojimi partnermi, aby zabezpečila globálny prístup k pochopeniu vplyvu UI na spoločnosť. Upozornila, že ak existuje Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), svet potrebuje podobný orgán pre UI, ktorý bude mapovať riziká a jej prínosy pre ľudstvo, ktorý umožní vyvinúť rýchlu a globálne koordinovanú reakciu.
Von der Leyenová ocenila, že EÚ sa vďaka investíciám z posledných rokov stala lídrom v oblasti superpočítačov, keď má tri z piatich najvýkonnejších superpočítačov na svete.
"Musíme to zúročiť. To je dôvod, prečo môžem dnes oznámiť novú iniciatívu na sprístupnenie našich vysokovýkonných počítačov pre start-upy na vyvíjanie svojich modelov v oblasti umelej inteligencie," uviedla. Zároveň vyzvala na otvorený dialóg s tými, ktorí vyvíjajú a zavádzajú systémy UI, či už v Spojených štátoch alebo v Európe, aby sa dobrovoľne zaviazali, že budú dodržiavať zásady zákona o umelej inteligencii a pomáhali vytvárať minimálne globálne štandardy bezpečnosti a etiky používania umelej inteligencie.
Von der Leyenová: Je čas skoncovať s biznisom pašovania ľudí
Európska komisia (EK) zorganizuje medzinárodnú konferenciu zameranú na boj proti pašovaniu ľudí, uviedla v stredu v prejave v Štrasburgu jej šéfka Ursula von der Leyenová. Zároveň vyzdvihla potrebu novej a efektívnejšej legislatívy a posilnenia európskych agentúr Europol, Eurojust a Frontex, informuje TASR.
Šéfka eurokomisie v pléne Európskeho parlamentu (EP) pripomenula, že príčinou migrácie sú vojnové konflikty, klimatické zmeny a nestabilita. Vyslovila sa za potrebu "riadenej migrácie", čo si vyžaduje "vytrvalosť a trpezlivú prácu" s kľúčovými partnermi, ale aj jednotu v rámci EÚ.
To je podľa nej zmyslom Nového paktu o migrácii a azyle, ktorý znamená prelomenie dlhoročnej situácie bez kompromisov v tejto oblasti. Spresnila, že eurokomisia vypočula všetky členské štáty a zamerala sa na všetky migračné trasy. Následne hľadala praktické riešenia. Únia podľa nej našla rýchlu a jednotnú odpoveď na hybridný útok, ktorý v podobe tisícok migrantov spustilo Bielorusko, znížila nepravidelné toky migrantov cez západný Balkán a podpísala partnerstvo s Tuniskom, ktoré má znížiť migračné toky cez Stredomorie.
Upozornila tiež, že riadenie migrácie je spojené s bojom proti pašerákom ľudí. "Spôsob, akým títo pašeráci fungujú, sa neustále vyvíja. Naša legislatíva je však stará viac ako dvadsať rokov a potrebuje okamžitú aktualizáciu. Potrebujeme silnejšie presadzovanie práva, trestné stíhanie a významnejšiu úlohu pre naše agentúry – Europol, Eurojust a Frontex," vysvetlila Von der Leyenová.
"Preto Európska komisia zorganizuje medzinárodnú konferenciu o boji proti prevádzačstvu ľudí. Je čas skoncovať s týmto bezcitným a kriminálnym biznisom," povedala šéfka eurokomisie, avšak bez spresnenia kedy a kde sa konferencia uskutoční.
Von der Leyenová: Rusko vedie vojnu proti základným princípom Charty OSN
Rusko vedie vojnu proti základným princípom Charty OSN, uviedla v stredu v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Štáty od Strednej Ázie až po indo-pacifický región sa preto obávajú, že by mohli čeliť rovnakému osudu ako Ukrajina, informuje TASR.
"Sme svedkami jasných pokusov o návrat k blokovému mysleniu - a pokusu takto izolovať a ovplyvňovať krajiny. Prichádza to práve v čase, keď mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky pociťujú hlbšie znepokojenie nad fungovaním inštitúcií a globalizácie. Tieto obavy sú oprávnené," upozornila v prejave o stave Únie šéfka eurokomisie.
Tieto rozvíjajúce sa ekonomiky – so svojimi ľuďmi a prírodným bohatstvom – sú podľa nej základnými spojencami pri budovaní čistejšieho, bezpečnejšieho a prosperujúcejšieho sveta. "Európa bude s nimi vždy spolupracovať na reforme a zlepšení medzinárodného systému," dodala.
"Chceme stáť na čele úsilia o to, aby bol poriadok založený na spravodlivejších pravidlách a distribúcia bola rovnomernejšia. Bude to znamenať aj spoluprácu ako s novými, tak aj starými partnermi na prehĺbení našich vzťahov," uzavrela Ursula von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)