Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlava štátu slávnostne odovzdala poverovacie listiny 13 ministrom v Sándorovom paláci.
Autor TASR
,aktualizované Budapešť 18. mája (TASR) - Maďarský prezident János Áder v piatok v Budapešti vymenoval ministrov štvrtej vlády premiéra Viktora Orbána. Podľa agentúry MTI tak vznikol nový kabinet, ktorého členovia následne zložia prísahu v parlamente.
Hlava štátu slávnostne odovzdala poverovacie listiny 13 ministrom v Sándorovom paláci.
Poverenie si prevzali ministerka bez kresla pre hospodárenie s národným majetkom Andrea Bártfaiová-Magerová, minister obrany Tibor Benkő, minister riadiaci úrad vlády Gergely Gulyás, minister rezortu ľudských zdrojov Miklós Kásler, minister pre agrárny rezort István Nagy a minister pre inováciu a vysoké školstvo László Palkovics.
Ďalšími členmi kabinetu sa stali minister vnútra Sándor Pintér, minister riadiaci kabinet predsedu vlády Antal Rogán, minister bez kresla a vicepremiér zodpovedný za národnú politiku, cirkevné záležitosti a národnosti Zsolt Semjén, minister bez kresla pre rozšírenie atómovej elektrárne v Paksi János Süli, minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó, minister spravodlivosti László Trócsányi a minister financií Mihály Varga.
Nová vláda sa podľa Orbána sústredí na bezpečnosť a kresťanskú demokraciu. Spolu s ním bude mať 14 členov; siedmi ministri budú odborníci, ktorí prišli z komerčnej sféry, zvyšní sú z politického prostredia.
Pre ministrov novej maďarskej vlády je prioritou Maďarsko, avšak svojou prácou sa budú snažiť obohatiť aj Európu. Povedal to v piatok staronový premiér Viktor Orbán, keď predstavoval v parlamente v Budapešti ministrov svojej štvrtej vlády.
Požiadal pritom členov svojho kabinetu, aby sa usilovali o dobré vzťahy s Európou, informovala agentúra MTI.
Orbán vyjadril presvedčenie, že hospodárske ťažisko Európy sa postupne presúva na východ. "V roku 1990 bola Európa našou budúcnosťou, dnes sme my budúcnosťou Európy," dodal Orbán. Maďarsko a krajiny strednej Európy sú podľa neho najrýchlejšie sa rozvíjajúcimi regiónmi v rámci Európskej únie.
Premiér tiež uviedol, že pri riadení krajiny treba uplatňovať dlhodobú perspektívu. Hovoril pritom o ucelenom vývoji Maďarska, od roku 2010, keď sa ujal moci, až do roku 2030.
Orbán, ktorého parlament znovuzvolil za predsedu vlády 10. mája, je premiérom nepretržite od roku 2010. Vtedy sa po víťazstve svojej strany Fidesz dostal k moci po druhý raz. Predtým už viedol vládu v rokoch 1998-2002.
Ministri štvrtej Orbánovej vlády po skončení jeho prejavu zložili prísahu pred historickými maďarskými vlajkami.
Minister riadiaci úrad vlády Gergely Gulyás v súvislosti s novým kabinetom v uplynulých dňoch zdôraznil, že maďarská vláda s desiatimi ministerstvami je najmenšou vládou v EÚ.
Vláda Józsefa Antalla
23. 5. 1990 – 12. 12. 1993
V prvých slobodných voľbách v Maďarsku od pádu komunistického systému (konali sa 25. marca a 8. apríla) zvíťazilo pravicové Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré vytvorilo vládu. Jej predsedom sa stal József Antall, ktorý 12. decembra 1993 podľahol ťažkej chorobe vo veku 61 rokov.
Vláda Pétra Borossa
12. 12. 1993 – 15. 7. 1994
Stranícky kolega dovtedajšieho premiéra Józsefa Antalla bol po jeho predčasnom úmrtí zvolený za nového predsedu vlády, ktorým bol až do konca volebného obdobia.
Vláda Gyulu Horna
15. 7. 1994 – 6. 7. 1998
V druhých slobodných voľbách v Maďarsku (8. a 29. mája) prehralo MDF. Zvíťazila ľavicová Maďarská socialistická strana (MSZP) a premiérom sa stal jej predseda Gyula Horn.
Prvá vláda Viktora Orbána
6. 7. 1998 – 27. 5. 2002
V tretích slobodných voľbách (10. a 24. mája) zvíťazil prvý raz v histórii Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana (Fidesz-MPP). Premiérom sa po prvý raz stal jej líder Viktor Orbán.
Vláda Pétra Medgyessyho
27. 5. 2002 – 29. 9. 2004
V poradí štvrtých voľbách (7. a 21. apríla 2002) zvíťazila koalícia Fidesz a MDF, vládu však spoločne zostavili Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov - Maďarská liberálna strana (SZDSZ), pretože dostali spolu viac hlasov. Premiérom sa stal šéf socialistov Péter Medgyessy.
Prvá vláda Ferenca Gyurcsánya
29. 9. 2004 – 9. 6. 2006
Počas volebného obdobia premiér Péter Medgyessy odstúpil a nahradil ho Ferenc Gyurcsány. Ten tiež predstavil 30. septembra 2004 šiestich nových ministrov.
Druhá vláda Ferenca Gyurcsánya
9. 6. 2006 – 14. 4. 2009
V piatych voľbách od pádu komunizmu (9. a 23. apríla 2006) zvíťazila ľavicová MSZP a prezident László Sólyom poveril 16. mája zostavením vlády kandidáta MSZP Ferenca Gyurcsánya. Koalíciu opäť tvorili MSZP a SZDSZ. Nový kabinet pozostával z 11 rezortov a úradu vlády. Dovtedy fungovalo v Maďarsku 17 rezortov, z nich dva boli bez portfeja. Po tom, ako parlament schválil programové vyhlásenie vlády, zložil Gyurcsány 9. júna 2006 prísahu.
Vláda Gordona Bajnaia (úradnícka)
14. 4. 2009 – 29. 5. 2010
Na zjazde MSZP 21. marca 2009 Ferenc Gyurcsány oznámil, že podá demisiu. Poslanci 14. apríla 2009 vyslovili nedôveru jeho vláde. Väčšinou hlasov tiež vyslovili súhlas s výmenou ľavicovej menšinovej vlády za vládu úradnícku, ktorú viedol Gordon Bajnai.
Druhá vláda Viktora Orbána
29. 5. 2010 – 6. 6. 2014
Šieste voľby sa konali 11. a 25. apríla, zvíťazila koalícia Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Volebný blok Fidesz-KDNP získal v zákonodarnom zbore dvojtretinovú väčšinu. Premiérom sa znovu stal Viktor Orbán. On a osem ministrov jeho vlády zložilo 29. mája prísahu.
Tretia vláda Viktora Orbána
6. 6. 2014 – 18. 5. 2018
Vo funkcii ostal Orbán aj v ďalšom volebnom období po voľbách 6. apríla, ktoré sa takisto skončili víťazstvom bloku Fidesz-KDNP. Parlament potvrdil Orbána vo funkcii 10. mája, členovia jeho vlády zložili prísahu 6. júna.
Štvrtá vláda Viktora Orbána
od 18. 5. 2018
Po voľbách 8. apríla 2018, v ktorých Fidesz opäť zvíťazil, Viktora Orbána poslanci už štvrtý raz potvrdili na poste maďarského premiéra. Orbán zložil prísahu 10. mája, členovia jeho novej vlády prisahali pred historickými maďarskými vlajkami 18. mája.
spravodajca TASR Ladislav Vallach
Hlava štátu slávnostne odovzdala poverovacie listiny 13 ministrom v Sándorovom paláci.
Poverenie si prevzali ministerka bez kresla pre hospodárenie s národným majetkom Andrea Bártfaiová-Magerová, minister obrany Tibor Benkő, minister riadiaci úrad vlády Gergely Gulyás, minister rezortu ľudských zdrojov Miklós Kásler, minister pre agrárny rezort István Nagy a minister pre inováciu a vysoké školstvo László Palkovics.
Ďalšími členmi kabinetu sa stali minister vnútra Sándor Pintér, minister riadiaci kabinet predsedu vlády Antal Rogán, minister bez kresla a vicepremiér zodpovedný za národnú politiku, cirkevné záležitosti a národnosti Zsolt Semjén, minister bez kresla pre rozšírenie atómovej elektrárne v Paksi János Süli, minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó, minister spravodlivosti László Trócsányi a minister financií Mihály Varga.
Nová vláda sa podľa Orbána sústredí na bezpečnosť a kresťanskú demokraciu. Spolu s ním bude mať 14 členov; siedmi ministri budú odborníci, ktorí prišli z komerčnej sféry, zvyšní sú z politického prostredia.
Ministri už zložili prísahu v parlamente
Pre ministrov novej maďarskej vlády je prioritou Maďarsko, avšak svojou prácou sa budú snažiť obohatiť aj Európu. Povedal to v piatok staronový premiér Viktor Orbán, keď predstavoval v parlamente v Budapešti ministrov svojej štvrtej vlády.
Požiadal pritom členov svojho kabinetu, aby sa usilovali o dobré vzťahy s Európou, informovala agentúra MTI.
Orbán vyjadril presvedčenie, že hospodárske ťažisko Európy sa postupne presúva na východ. "V roku 1990 bola Európa našou budúcnosťou, dnes sme my budúcnosťou Európy," dodal Orbán. Maďarsko a krajiny strednej Európy sú podľa neho najrýchlejšie sa rozvíjajúcimi regiónmi v rámci Európskej únie.
Premiér tiež uviedol, že pri riadení krajiny treba uplatňovať dlhodobú perspektívu. Hovoril pritom o ucelenom vývoji Maďarska, od roku 2010, keď sa ujal moci, až do roku 2030.
Orbán, ktorého parlament znovuzvolil za predsedu vlády 10. mája, je premiérom nepretržite od roku 2010. Vtedy sa po víťazstve svojej strany Fidesz dostal k moci po druhý raz. Predtým už viedol vládu v rokoch 1998-2002.
Ministri štvrtej Orbánovej vlády po skončení jeho prejavu zložili prísahu pred historickými maďarskými vlajkami.
Minister riadiaci úrad vlády Gergely Gulyás v súvislosti s novým kabinetom v uplynulých dňoch zdôraznil, že maďarská vláda s desiatimi ministerstvami je najmenšou vládou v EÚ.
Chronológia maďarských vlád od prvých slobodných volieb po roku 1989:
Vláda Józsefa Antalla
23. 5. 1990 – 12. 12. 1993
V prvých slobodných voľbách v Maďarsku od pádu komunistického systému (konali sa 25. marca a 8. apríla) zvíťazilo pravicové Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré vytvorilo vládu. Jej predsedom sa stal József Antall, ktorý 12. decembra 1993 podľahol ťažkej chorobe vo veku 61 rokov.
Vláda Pétra Borossa
12. 12. 1993 – 15. 7. 1994
Stranícky kolega dovtedajšieho premiéra Józsefa Antalla bol po jeho predčasnom úmrtí zvolený za nového predsedu vlády, ktorým bol až do konca volebného obdobia.
Vláda Gyulu Horna
15. 7. 1994 – 6. 7. 1998
V druhých slobodných voľbách v Maďarsku (8. a 29. mája) prehralo MDF. Zvíťazila ľavicová Maďarská socialistická strana (MSZP) a premiérom sa stal jej predseda Gyula Horn.
Prvá vláda Viktora Orbána
6. 7. 1998 – 27. 5. 2002
V tretích slobodných voľbách (10. a 24. mája) zvíťazil prvý raz v histórii Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana (Fidesz-MPP). Premiérom sa po prvý raz stal jej líder Viktor Orbán.
Vláda Pétra Medgyessyho
27. 5. 2002 – 29. 9. 2004
V poradí štvrtých voľbách (7. a 21. apríla 2002) zvíťazila koalícia Fidesz a MDF, vládu však spoločne zostavili Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov - Maďarská liberálna strana (SZDSZ), pretože dostali spolu viac hlasov. Premiérom sa stal šéf socialistov Péter Medgyessy.
Prvá vláda Ferenca Gyurcsánya
29. 9. 2004 – 9. 6. 2006
Počas volebného obdobia premiér Péter Medgyessy odstúpil a nahradil ho Ferenc Gyurcsány. Ten tiež predstavil 30. septembra 2004 šiestich nových ministrov.
Druhá vláda Ferenca Gyurcsánya
9. 6. 2006 – 14. 4. 2009
V piatych voľbách od pádu komunizmu (9. a 23. apríla 2006) zvíťazila ľavicová MSZP a prezident László Sólyom poveril 16. mája zostavením vlády kandidáta MSZP Ferenca Gyurcsánya. Koalíciu opäť tvorili MSZP a SZDSZ. Nový kabinet pozostával z 11 rezortov a úradu vlády. Dovtedy fungovalo v Maďarsku 17 rezortov, z nich dva boli bez portfeja. Po tom, ako parlament schválil programové vyhlásenie vlády, zložil Gyurcsány 9. júna 2006 prísahu.
Vláda Gordona Bajnaia (úradnícka)
14. 4. 2009 – 29. 5. 2010
Na zjazde MSZP 21. marca 2009 Ferenc Gyurcsány oznámil, že podá demisiu. Poslanci 14. apríla 2009 vyslovili nedôveru jeho vláde. Väčšinou hlasov tiež vyslovili súhlas s výmenou ľavicovej menšinovej vlády za vládu úradnícku, ktorú viedol Gordon Bajnai.
Druhá vláda Viktora Orbána
29. 5. 2010 – 6. 6. 2014
Šieste voľby sa konali 11. a 25. apríla, zvíťazila koalícia Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Volebný blok Fidesz-KDNP získal v zákonodarnom zbore dvojtretinovú väčšinu. Premiérom sa znovu stal Viktor Orbán. On a osem ministrov jeho vlády zložilo 29. mája prísahu.
Tretia vláda Viktora Orbána
6. 6. 2014 – 18. 5. 2018
Vo funkcii ostal Orbán aj v ďalšom volebnom období po voľbách 6. apríla, ktoré sa takisto skončili víťazstvom bloku Fidesz-KDNP. Parlament potvrdil Orbána vo funkcii 10. mája, členovia jeho vlády zložili prísahu 6. júna.
Štvrtá vláda Viktora Orbána
od 18. 5. 2018
Po voľbách 8. apríla 2018, v ktorých Fidesz opäť zvíťazil, Viktora Orbána poslanci už štvrtý raz potvrdili na poste maďarského premiéra. Orbán zložil prísahu 10. mája, členovia jeho novej vlády prisahali pred historickými maďarskými vlajkami 18. mája.
spravodajca TASR Ladislav Vallach
