Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prokuratúra Šešelja pôvodne obvinila z viacerých závažných trestných činov vrátane prenasledovania, vraždy a mučenia v rámci jeho podpory srbských polovojenských síl počas vojen v Chorvátsku a Bosne.
Autor TASR
,aktualizované Haag 11. apríla (TASR) - Súd OSN odsúdil v stredu v odvolacom konaní na desať rokov väzenia srbského ultranacionalistu Vojislava Šešelja obvineného z vojnových zločinov. Šešelj však už vo väzbe strávil dovedna 11 rokov a trest si tak už odsedel, v dôsledku čoho do väzenia nepôjde, informovala agentúra DPA.
Šešelja v neprítomnosti odsúdili v rámci Mechanizmu pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), ktorý po decembrovom ukončení činnosti Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu prevzal jeho zvyšnú agendu.
ICTY Šešelja ešte v roku 2016 oslobodil spod všetkých obvinení z vojnových zločinov spáchaných počas vojenských konfliktov na Balkáne v 90. rokoch. Prokuratúra sa však voči verdiktu odvolala.
Prokuratúra Šešelja pôvodne obvinila z viacerých závažných trestných činov vrátane prenasledovania, vraždy a mučenia v rámci jeho podpory srbských polovojenských síl počas vojen v Chorvátsku a Bosne.
Ultranacionalista sa na ICTY sám prihlásil vo februári 2003. V roku 2014 ho zo zdravotných dôvodov predbežne prepustili.
MICT uznal v stredu Šešelja za vinného z deportácie a podnecovania deportácií etnických Chorvátov zo Srbska a zároveň odobril rozhodnutie ICTY o jeho oslobodení spod ďalších obvinení.
Samotný Šešelj, ktorého v minulosti prepustili z väzby z dôvodu liečby rakoviny, už skôr povedal, že ho verdikt MICT nezaujíma a na stredajšie pojednávanie v Haagu neprišiel.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) privítala v stredu verdikt súdu OSN v prípade srbského ultranacionalistu Vojislava Šešelja s tým, že jeho odsúdenie prináša obetiam vojenských konfliktov na Balkáne v 90. rokoch dlho očakávanú spravodlivosť. Informovala o tom agentúra AP.
Riaditeľka AI pre Európu Gauri van Guliková uviedla, že "napriek skutočnosti, že súd oslobodil Šešelja spod obvinení z vojnových zločinov, dôležité je, že uznal, že v Chorvátsku, ako aj v Bosne a Hercegovine skutočne došlo k rozsiahlym a systematickým útokom na nesrbských civilistov".
Podľa Amnesty International je "teraz dôležité, že štátne súdy zintenzívňujú svoju snahu, aby aj zostávajúci páchatelia čelili spravodlivosti."
Vojislav Šešelj sa narodil 11. októbra 1954 v Sarajeve. Vyštudoval tu právo, v roku 1979 získal titul doktora práv za prácu Politická podstata militarizmu a fašizmu. Už počas štúdií sa stal komunistom. Bol asistentom na Sarajevskej univerzite, kde prednášal o teórii vojny.
V roku 1984 ho komunistický režim vtedajšej Juhoslávie odsúdil za údajný nacionalizmus a kritiku systému na štyri roky väzenia. O dva roky neskôr ho však z väzenia v Zenici prepustili.
Stal sa antikomunistom, udržiaval kontakty so srbskými nacionalistami v exile. V roku 1989 spolu s Vukom Draškovičom a Mirkom Jovičom spoluzakladal stranu Srbská národná obnova. Potom prešiel k radikálnejšiemu subjektu s názvom Srbské četnické hnutie. Jeho názov odkazoval na tradíciu srbských četnikov, ktorí na srbskom území pôsobili od začiatku 20. storočia. Juhoslovanské orgány odmietli zaregistrovať stranu s takýmto názvom. Na jar 1991 Šešelj založil Srbskú radikálnu stranu (SRS). Vo voľbách v roku 1992 získala 27 percent hlasov.
Od začiatku občianskej vojny v Juhoslávii patril k zástancom myšlienky Veľkého Srbska. Aktívne podporoval genocídu chorvátskeho obyvateľstva a organizoval nábor srbských dobrovoľníkov.
Do roku 1998 bola SRS v opozícii voči vláde Slobodana Miloševiča, dokonca v rokoch 1994 a 1995 bol Šešelj niekoľko mesiacov väznený za svoje aktivity, pretože nesúhlasil s mierovým plánom pre Bosnu.
Koncom 90. rokov sa stal spojencom Slobodana Miloševiča a zastával post vicepremiéra, ich vzťahy však ostali konfliktné. Po zvrhnutí Miloševičovho režimu v októbri 2000 sa stal lídrom srbského nacionalistického hnutia.
Vo februári 2003 naňho vydal Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zatykač a samotný Šešelj sa 24. februára 2003 súdu vydal. Chcel sa ako právnik obhajovať sám, súd mu však pridelil advokáta. Začal držať 10. novembra 2006 protestnú hladovku a vysadil lieky.
Po necelom mesiaci, 8. decembra 2006, súd uznal jeho požiadavky a Šešelj hladovku ukončil. V novembri 2014 ho po necelých jedenástich rokoch prepustili na slobodu vzhľadom na to, že ochorel na rakovinu. Medzinárodný trestný tribunál ho 31. marca 2016 oslobodil spod obžaloby vo všetkých deviatich bodoch, z ktorých sa tri týkali zločinov proti ľudskosti a šesť ďalších porušenia vojnových zvykov a vojnového práva. Dôvodom bol fakt, že sa súdu nepodarilo dokázať Šešeljovu osobnú zodpovednosť za tieto skutky.
SRS vo voľbách v roku 2016 skončila tretia a získala 22 mandátov v srbskom parlamente.
Prokuratúra ICTY 6. apríla 2016 oznámila, že sa odvolá proti oslobodzujúcemu rozsudku v prípade Vojislava Šešelja. Prokurátor tribunálu Serge Brammertz uviedol, že sudcovia ICTY ignorovali značné množstvo dôkazových materiálov proti Šešeljovi obvinenému z účasti na podnecovaní krvavej etnickej nenávisti. Tej sa mal Šešelj dopustiť svojou ostrou rétorikou namierenou proti bosnianskym Moslimom a Chorvátom začiatkom 90. rokov.
V odvolacom konaní súd tento pôvodný verdikt zvrátil a vymeral Šešeljovi desaťročný trest, ktorý si však nemusí odsedieť, vzhľadom na to, že vo väzbe strávil takmer 11 rokov.
Šešelja v neprítomnosti odsúdili v rámci Mechanizmu pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), ktorý po decembrovom ukončení činnosti Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu prevzal jeho zvyšnú agendu.
ICTY Šešelja ešte v roku 2016 oslobodil spod všetkých obvinení z vojnových zločinov spáchaných počas vojenských konfliktov na Balkáne v 90. rokoch. Prokuratúra sa však voči verdiktu odvolala.
Prokuratúra Šešelja pôvodne obvinila z viacerých závažných trestných činov vrátane prenasledovania, vraždy a mučenia v rámci jeho podpory srbských polovojenských síl počas vojen v Chorvátsku a Bosne.
Ultranacionalista sa na ICTY sám prihlásil vo februári 2003. V roku 2014 ho zo zdravotných dôvodov predbežne prepustili.
MICT uznal v stredu Šešelja za vinného z deportácie a podnecovania deportácií etnických Chorvátov zo Srbska a zároveň odobril rozhodnutie ICTY o jeho oslobodení spod ďalších obvinení.
Samotný Šešelj, ktorého v minulosti prepustili z väzby z dôvodu liečby rakoviny, už skôr povedal, že ho verdikt MICT nezaujíma a na stredajšie pojednávanie v Haagu neprišiel.
Amnesty International privítala verdikt súdu OSN nad Šešeljom
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) privítala v stredu verdikt súdu OSN v prípade srbského ultranacionalistu Vojislava Šešelja s tým, že jeho odsúdenie prináša obetiam vojenských konfliktov na Balkáne v 90. rokoch dlho očakávanú spravodlivosť. Informovala o tom agentúra AP.
Riaditeľka AI pre Európu Gauri van Guliková uviedla, že "napriek skutočnosti, že súd oslobodil Šešelja spod obvinení z vojnových zločinov, dôležité je, že uznal, že v Chorvátsku, ako aj v Bosne a Hercegovine skutočne došlo k rozsiahlym a systematickým útokom na nesrbských civilistov".
Podľa Amnesty International je "teraz dôležité, že štátne súdy zintenzívňujú svoju snahu, aby aj zostávajúci páchatelia čelili spravodlivosti."
Profil ultranacionalistu Vojislava Šešelja
Vojislav Šešelj sa narodil 11. októbra 1954 v Sarajeve. Vyštudoval tu právo, v roku 1979 získal titul doktora práv za prácu Politická podstata militarizmu a fašizmu. Už počas štúdií sa stal komunistom. Bol asistentom na Sarajevskej univerzite, kde prednášal o teórii vojny.
V roku 1984 ho komunistický režim vtedajšej Juhoslávie odsúdil za údajný nacionalizmus a kritiku systému na štyri roky väzenia. O dva roky neskôr ho však z väzenia v Zenici prepustili.
Stal sa antikomunistom, udržiaval kontakty so srbskými nacionalistami v exile. V roku 1989 spolu s Vukom Draškovičom a Mirkom Jovičom spoluzakladal stranu Srbská národná obnova. Potom prešiel k radikálnejšiemu subjektu s názvom Srbské četnické hnutie. Jeho názov odkazoval na tradíciu srbských četnikov, ktorí na srbskom území pôsobili od začiatku 20. storočia. Juhoslovanské orgány odmietli zaregistrovať stranu s takýmto názvom. Na jar 1991 Šešelj založil Srbskú radikálnu stranu (SRS). Vo voľbách v roku 1992 získala 27 percent hlasov.
Od začiatku občianskej vojny v Juhoslávii patril k zástancom myšlienky Veľkého Srbska. Aktívne podporoval genocídu chorvátskeho obyvateľstva a organizoval nábor srbských dobrovoľníkov.
Do roku 1998 bola SRS v opozícii voči vláde Slobodana Miloševiča, dokonca v rokoch 1994 a 1995 bol Šešelj niekoľko mesiacov väznený za svoje aktivity, pretože nesúhlasil s mierovým plánom pre Bosnu.
Koncom 90. rokov sa stal spojencom Slobodana Miloševiča a zastával post vicepremiéra, ich vzťahy však ostali konfliktné. Po zvrhnutí Miloševičovho režimu v októbri 2000 sa stal lídrom srbského nacionalistického hnutia.
Vo februári 2003 naňho vydal Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zatykač a samotný Šešelj sa 24. februára 2003 súdu vydal. Chcel sa ako právnik obhajovať sám, súd mu však pridelil advokáta. Začal držať 10. novembra 2006 protestnú hladovku a vysadil lieky.
Po necelom mesiaci, 8. decembra 2006, súd uznal jeho požiadavky a Šešelj hladovku ukončil. V novembri 2014 ho po necelých jedenástich rokoch prepustili na slobodu vzhľadom na to, že ochorel na rakovinu. Medzinárodný trestný tribunál ho 31. marca 2016 oslobodil spod obžaloby vo všetkých deviatich bodoch, z ktorých sa tri týkali zločinov proti ľudskosti a šesť ďalších porušenia vojnových zvykov a vojnového práva. Dôvodom bol fakt, že sa súdu nepodarilo dokázať Šešeljovu osobnú zodpovednosť za tieto skutky.
SRS vo voľbách v roku 2016 skončila tretia a získala 22 mandátov v srbskom parlamente.
Prokuratúra ICTY 6. apríla 2016 oznámila, že sa odvolá proti oslobodzujúcemu rozsudku v prípade Vojislava Šešelja. Prokurátor tribunálu Serge Brammertz uviedol, že sudcovia ICTY ignorovali značné množstvo dôkazových materiálov proti Šešeljovi obvinenému z účasti na podnecovaní krvavej etnickej nenávisti. Tej sa mal Šešelj dopustiť svojou ostrou rétorikou namierenou proti bosnianskym Moslimom a Chorvátom začiatkom 90. rokov.
V odvolacom konaní súd tento pôvodný verdikt zvrátil a vymeral Šešeljovi desaťročný trest, ktorý si však nemusí odsedieť, vzhľadom na to, že vo väzbe strávil takmer 11 rokov.
