Počas rozpravy pred hlasovaním prebehla búrlivá výmena názorov medzi staronovým premiérom G.Contem a jeho bývalým koaličným partnerom M.Salvinim z krajne pravicovej strany Liga Severu.
Autor TASR
,aktualizované Rím 10. septembra (TASR) - Taliansky Senát vyslovil v pondelok večer dôveru novej vláde Giuseppeho Conteho. Za Conteho vládu hlasovalo 169 senátorov, pričom potrebný bol súhlas 161 členov hornej komory parlamentu. Proti bolo 133 senátorov a piati sa zdržali hlasovania, informovala spravodajská televízia Sky TG24.
Počas rozpravy pred hlasovaním prebehla búrlivá výmena názorov medzi staronovým premiérom Giuseppem Contem a jeho bývalým koaličným partnerom a exministrom vnútra Matteom Salvinim z krajne pravicovej strany Liga Severu.
"Opúšťam miesto vo vašej vláde, ale zachovávam si česť a priazeň miliónov Talianov," povedal podľa agentúry DPA Salvini počas rozpravy.
V pondelok vyslovila dôveru Conteho vláde dolná komora talianskeho parlamentu, Poslanecká snemovňa, kde za ňu hlasovalo 343 poslancov a 263 bolo proti. Kabinet tak teraz môže začať naplno pracovať.
V poradí 66. talianska povojnová vláda zložila prísahu do rúk prezidenta Sergia Mattarellu vo štvrtok. Druhý kabinet 55-ročného Conteho má 21 ministrov, medzi nimi má zastúpenie aj sedem žien. Koaličnú vládu vytvorili dve doteraz rivalizujúce strany — protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S) a stredoľavicová Demokratická strana (PD).
Taliansky Senát vyslovil v utorok večer dôveru novej vláde premiéra Giuseppeho Conteho. Už deň predtým tak urobila dolná komora talianskeho parlamentu, Poslanecká snemovňa. Kabinet tak teraz môže začať naplno pracovať.
TASR v tejto súvislosti prináša chronológiu talianskych premiérov a vlád za posledných 25 rokov:
Carlo Azeglio Ciampi – nezávislý
28. apríla 1993 – 10. mája 1994
Širokú koalíciu tvorili kresťanskí demokrati (Democrazia Cristiana, DC), socialisti a ľavica (PSI-PDS), Talianska liberálna strana (PLI), Talianska republikánska strana (PRI), sociálni demokrati (PDSI) a Federácia zelených (FdV).
Silvio Berlusconi — Forza Italia (Taliansko vpred)
11. mája 1994 – 17. januára 1995
Forza Italia (Taliansko vpred) bola v širokej koalícii s Ligou Severu a tiež s Národnou alianciou, ktorá bola spájaná s neofašistami. Berlusconiho kabinet bol prvou pravicovou vládou v Taliansku od roku 1945.
Lamberto Dini (1995-1996) — nezávislý
17. januára 1995 – 17. mája 1996
Po prvý raz v histórii Talianska bol nový 21-členný vládny kabinet zostavený väčšinou z nadstraníckych odborníkov. Kabinet podporila ľavica, sociálni demokrati, ale napríklad aj Liga Severu.
Romano Prodi – Olivovník
18. mája 1996 – 21. októbra 1998
Prodiho ľavicová koalícia Olivovník získala najviac hlasov v aprílových všeobecných voľbách, vládu podporovala aj Strana komunistickej obnovy (Partito della Rifondazione Comunista, PRC).
Massimo D'Alema – Demokratická strana ľavice
21. októbra 1998 – 22. decembra 1999
22. decembra 1999 — 25. apríla 2000
Vláda predsedu Demokratickej strany ľavice (PDS) vystriedala predošlý ľavicovo-centristický kabinet Romana Prodiho, ktorý 9. októbra iba o jeden hlas neprešiel hlasovaním o dôvere v dolnej komore parlamentu. Medzi novými ministrami boli aj členovia umiernenej Marxistickej strany talianskych komunistov, ktorá sa odštiepila od PRC.
Giuliano Amato – Olivovník
26. apríla 2000 – 11. júna 2001
V koalícii boli Demokratická strana ľavice (PDS), Talianska ľudová strana (PPI), Obnova Talianska (RI), Strana komunistickej obnovy (PRC), Demokratický zväz pre republiku (UDR), Talianski socialistickí demokrati (SDI).
Silvio Berlusconi – Forza Italia (Taliansko vpred)
11. júna 2001 — 23. apríla 2005
23. apríl 2005 — 17. mája 2006
V kabinete mali okrem Berlusconiho strany Forza Italia zastúpenie jeho spojenci Národná aliancia (AN), Liga Severu (LN) a Kresťanskodemokratický stred (CCD) s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU). V ďalšom období, po 23. apríli 2005, pribudol nový koaličný partner Kresťanskodemokratický stred (UDC-centre).
Romano Prodi — Olivovník, Demokratická strana
17. mája 2006 – 8. mája 2008
Vláda stredoľavicovej koalície zahŕňala až deväť strán od katolíkov po komunistov.
Silvio Berlusconi — Ľud slobody
8. mája 2008 – 16. novembra 2011
Stredopravicovú koalíciu tvorilo Berlusconiho nové hnutie Ľud slobody (PdL), Liga Severu (LN) a Hnutie za autonómiu juhu. Berlusconi podal demisiu pod tlakom dlhovej a hospodárskej krízy.
Mario Monti — nezávislý
16. novembra 2011 – 28. apríla 2013
Montiho vládu podporovali subjekty ako Demokratická strana (PD), konzervatívna strana Ľud slobody (PdL) expremiéra Silvia Berlusconiho, Centristická únia (UdC), Budúcnosť a sloboda (FLI) či Aliancia pre Taliansko (ApI).
Enrico Letta – Demokratická strana
28. apríla 2013 – 22. februára 2014
Veľkú koalíciu tvorili stredopravicová Demokratická strana (PD), Ľud slobody (PdL) a Scelta Civica (centristi Maria Montiho).
Matteo Renzi - Demokratická strana
22. februára 2014 – 12. decembra 2016
Stredoľavicová koalícia zvíťazila vo voľbách do dolnej komory talianskeho parlamentu, keď získala 29,5 percenta hlasov. Renzi bol najmladším premiérom v dejinách Talianska ako republiky i v Európskej únii. Priemerný vek členov jeho kabinetu bol 46 rokov.
Paolo Gentiloni — Demokratická strana
12. decembra 2016 – 1. júna 2018
Jeho vláda mala 19 ministrov vrátane jedenástich členov niekdajšieho Renziho kabinetu. Koaličným partnerom PD bol Nový pravý stred (NCD) spolu s Ľudovou alternatívou a tiež Centristi za Európu.
Giuseppe Conte — nezávislý
1. júna 2018 - 20. augusta 2019 (rezignácia)
Conteho nominovali na premiéra Hnutie piatich hviezd (M5S) a Liga Severu (LN) v rámci dohody o koaličnej vláde, ktorá mala 18 ministrov a ktorej súčasťou boli aj nezávislí experti.
Premiér Conte predložil 20. augusta 2019 rezignáciu prezidentovi Sergiovi Mattarellovi. Stalo sa tak po rozprave o vládnej kríze v Senáte, v ktorej premiér obvinil ministra vnútra a predsedu LN Mattea Salviniho z nezodpovedného správania. M5S a Demokratická strana (PD) sa dohodli na vytvorení vládnucej koalície a zabránili tak predčasným voľbám. Líder M5S Luigi Di Maio požiadal prezidenta Sergia Mattarellu, aby zostavením vlády poveril doterajšieho premiéra Giuseppeho Conteho.
Počas rozpravy pred hlasovaním prebehla búrlivá výmena názorov medzi staronovým premiérom Giuseppem Contem a jeho bývalým koaličným partnerom a exministrom vnútra Matteom Salvinim z krajne pravicovej strany Liga Severu.
"Opúšťam miesto vo vašej vláde, ale zachovávam si česť a priazeň miliónov Talianov," povedal podľa agentúry DPA Salvini počas rozpravy.
V pondelok vyslovila dôveru Conteho vláde dolná komora talianskeho parlamentu, Poslanecká snemovňa, kde za ňu hlasovalo 343 poslancov a 263 bolo proti. Kabinet tak teraz môže začať naplno pracovať.
V poradí 66. talianska povojnová vláda zložila prísahu do rúk prezidenta Sergia Mattarellu vo štvrtok. Druhý kabinet 55-ročného Conteho má 21 ministrov, medzi nimi má zastúpenie aj sedem žien. Koaličnú vládu vytvorili dve doteraz rivalizujúce strany — protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S) a stredoľavicová Demokratická strana (PD).
Chronológia talianskych vlád v priebehu posledných 25 rokov
Taliansky Senát vyslovil v utorok večer dôveru novej vláde premiéra Giuseppeho Conteho. Už deň predtým tak urobila dolná komora talianskeho parlamentu, Poslanecká snemovňa. Kabinet tak teraz môže začať naplno pracovať.
TASR v tejto súvislosti prináša chronológiu talianskych premiérov a vlád za posledných 25 rokov:
Carlo Azeglio Ciampi – nezávislý
28. apríla 1993 – 10. mája 1994
Širokú koalíciu tvorili kresťanskí demokrati (Democrazia Cristiana, DC), socialisti a ľavica (PSI-PDS), Talianska liberálna strana (PLI), Talianska republikánska strana (PRI), sociálni demokrati (PDSI) a Federácia zelených (FdV).
Silvio Berlusconi — Forza Italia (Taliansko vpred)
11. mája 1994 – 17. januára 1995
Forza Italia (Taliansko vpred) bola v širokej koalícii s Ligou Severu a tiež s Národnou alianciou, ktorá bola spájaná s neofašistami. Berlusconiho kabinet bol prvou pravicovou vládou v Taliansku od roku 1945.
Lamberto Dini (1995-1996) — nezávislý
17. januára 1995 – 17. mája 1996
Po prvý raz v histórii Talianska bol nový 21-členný vládny kabinet zostavený väčšinou z nadstraníckych odborníkov. Kabinet podporila ľavica, sociálni demokrati, ale napríklad aj Liga Severu.
Romano Prodi – Olivovník
18. mája 1996 – 21. októbra 1998
Prodiho ľavicová koalícia Olivovník získala najviac hlasov v aprílových všeobecných voľbách, vládu podporovala aj Strana komunistickej obnovy (Partito della Rifondazione Comunista, PRC).
Massimo D'Alema – Demokratická strana ľavice
21. októbra 1998 – 22. decembra 1999
22. decembra 1999 — 25. apríla 2000
Vláda predsedu Demokratickej strany ľavice (PDS) vystriedala predošlý ľavicovo-centristický kabinet Romana Prodiho, ktorý 9. októbra iba o jeden hlas neprešiel hlasovaním o dôvere v dolnej komore parlamentu. Medzi novými ministrami boli aj členovia umiernenej Marxistickej strany talianskych komunistov, ktorá sa odštiepila od PRC.
Giuliano Amato – Olivovník
26. apríla 2000 – 11. júna 2001
V koalícii boli Demokratická strana ľavice (PDS), Talianska ľudová strana (PPI), Obnova Talianska (RI), Strana komunistickej obnovy (PRC), Demokratický zväz pre republiku (UDR), Talianski socialistickí demokrati (SDI).
Silvio Berlusconi – Forza Italia (Taliansko vpred)
11. júna 2001 — 23. apríla 2005
23. apríl 2005 — 17. mája 2006
V kabinete mali okrem Berlusconiho strany Forza Italia zastúpenie jeho spojenci Národná aliancia (AN), Liga Severu (LN) a Kresťanskodemokratický stred (CCD) s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU). V ďalšom období, po 23. apríli 2005, pribudol nový koaličný partner Kresťanskodemokratický stred (UDC-centre).
Romano Prodi — Olivovník, Demokratická strana
17. mája 2006 – 8. mája 2008
Vláda stredoľavicovej koalície zahŕňala až deväť strán od katolíkov po komunistov.
Silvio Berlusconi — Ľud slobody
8. mája 2008 – 16. novembra 2011
Stredopravicovú koalíciu tvorilo Berlusconiho nové hnutie Ľud slobody (PdL), Liga Severu (LN) a Hnutie za autonómiu juhu. Berlusconi podal demisiu pod tlakom dlhovej a hospodárskej krízy.
Mario Monti — nezávislý
16. novembra 2011 – 28. apríla 2013
Montiho vládu podporovali subjekty ako Demokratická strana (PD), konzervatívna strana Ľud slobody (PdL) expremiéra Silvia Berlusconiho, Centristická únia (UdC), Budúcnosť a sloboda (FLI) či Aliancia pre Taliansko (ApI).
Enrico Letta – Demokratická strana
28. apríla 2013 – 22. februára 2014
Veľkú koalíciu tvorili stredopravicová Demokratická strana (PD), Ľud slobody (PdL) a Scelta Civica (centristi Maria Montiho).
Matteo Renzi - Demokratická strana
22. februára 2014 – 12. decembra 2016
Stredoľavicová koalícia zvíťazila vo voľbách do dolnej komory talianskeho parlamentu, keď získala 29,5 percenta hlasov. Renzi bol najmladším premiérom v dejinách Talianska ako republiky i v Európskej únii. Priemerný vek členov jeho kabinetu bol 46 rokov.
Paolo Gentiloni — Demokratická strana
12. decembra 2016 – 1. júna 2018
Jeho vláda mala 19 ministrov vrátane jedenástich členov niekdajšieho Renziho kabinetu. Koaličným partnerom PD bol Nový pravý stred (NCD) spolu s Ľudovou alternatívou a tiež Centristi za Európu.
Giuseppe Conte — nezávislý
1. júna 2018 - 20. augusta 2019 (rezignácia)
Conteho nominovali na premiéra Hnutie piatich hviezd (M5S) a Liga Severu (LN) v rámci dohody o koaličnej vláde, ktorá mala 18 ministrov a ktorej súčasťou boli aj nezávislí experti.
Premiér Conte predložil 20. augusta 2019 rezignáciu prezidentovi Sergiovi Mattarellovi. Stalo sa tak po rozprave o vládnej kríze v Senáte, v ktorej premiér obvinil ministra vnútra a predsedu LN Mattea Salviniho z nezodpovedného správania. M5S a Demokratická strana (PD) sa dohodli na vytvorení vládnucej koalície a zabránili tak predčasným voľbám. Líder M5S Luigi Di Maio požiadal prezidenta Sergia Mattarellu, aby zostavením vlády poveril doterajšieho premiéra Giuseppeho Conteho.