Na snímke vpravo ruský prezident Vladimir Putin a vľavo americký prezident Donald Trump pózujú fotografom pred prvým summitom v prezidentskom paláci vo fínskej metropole Helsinki 16. júla 2018.Foto: TASR/AP
Šéf Kremľa sa vyjadril aj k údajnému zasahovaniu Ruska do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
Helsinki 16. júla (TASR) - Postoj Ruska a Spojených štátov v otázke Krymu sa líši, ale pre Rusko je táto "otázka uzavretá". Takto reagoval v pondelok na novinársku otázku ruský prezident Vladimir Putin na spoločnej tlačovej konferencii s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po rokovaniach v Helsinkách, informovala agentúra TASS.
Podľa spravodajskej stanice BBC sa jeden z novinárov Putina opýtal aj na to, či má ruská vláda nejaké kompromitujúce materiály na Trumpa. Putin odpovedal, že nie. K tomu dodal, že dokonca ani nevedel, že Trump bol ešte ako podnikateľ v Rusku.
Šéf Kremľa sa vyjadril aj k údajnému zasahovaniu Ruska do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Špeciálny prokurátor Robert Mueller, ktorý vedie vyšetrovanie obvinení, že Rusko pomohlo Trumpovi k víťazstvu, totiž obvinil 12 ruských tajných agentov z hackerských útokov a krádeže dokumentov Demokratickej strany.
Mueller môže požiadať o vydanie týchto 12 podozrivých, povedal Putin. Poukázal aj na dohodu z roku 1999, na základe ktorej je možné vydávanie osôb medzi krajinami.
"Môže (Mueller) využiť túto dohodu," uviedol Putin. Dodal, že po prijatí oficiálnej žiadosti z USA ruské orgány tieto osoby vypočujú.
Podľa agentúry AP Trump k tomu poznamenal, že Putin mu dal "neuveriteľnú ponuku" umožňujúcu ruským a amerických vyšetrovateľom spolupracovať ohľadom údajných ruských kybernetických útokov. Putin podľa Trumpa navrhol, aby Spojené štáty poskytli spravodajské informácie ruskej armáde, aby Moskva mohla zistiť pravdu o tom, čo sa vlastne stalo.
Trump zdôraznil, že má "veľkú dôveru" k americkým tajným službám, podľa ktorých Rusko zasahovalo do volieb. Putin je však podľa neho "neuveriteľne presvedčivý" vo svojom tvrdení, že Rusko s tým nemá nič spoločné.
Šéf Bieleho domu dodal, že nevidí žiadny dôvod, prečo by Rusko zasahovalo do volieb.
Trump: USA a Rusko sa musia snažiť spolupracovať
Spojené štáty a Rusko musia nájsť spôsoby, ako spolupracovať s cieľom sledovať spoločné záujmy. Vyhlásil to v pondelok americký prezident Donald Trump po rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vo fínskych Helsinkách.
Podľa Trumpa je produktívny dialóg medzi USA a Ruskom dobrý pre obe krajiny a "pre celý svet".
Na tlačovej konferencii uviedol, že nezhody medzi oboma štátmi "podrobne" prediskutovali. Dodal, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom nikdy neboli horšie. To sa však podľa jeho mienky "približne pred štyrmi hodinami zmenilo".
Trump ďalej vyhlásil, že pri rozhovore s Putinom priamo nadniesol tému zasahovania Ruska do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Ako však uvádza agentúra AP, správanie Moskvy verejne neodsúdil.
Americký prezident podľa vlastných slov strávil značný čas hovorením o zasahovaní do volieb a Putin mal v tejto súvislosti "zaujímavú myšlienku". Nepovedal však o nej viac. Trump pritom odsúdil americké vyšetrovanie ruského zasahovania do volieb v roku 2016 a označil ho za "pohromu". Toto vyšetrovanie podľa neho stále "oddeľuje" Ameriku od Ruska. Opätovne zdôraznil, že nedošlo k "žiadnemu spolčovaniu" jeho kampane s ruskou vládou.
Putin pred ním na tlačovej konferencii uviedol, že Moskva do amerického volebného procesu nezasahovala a nebude tak robiť ani v budúcnosti. Priznal však, že dúfal, že vo voľbách zvíťazí Trump, "pretože chcel znormalizovať vzťahy s Ruskom".
Americký prezident vyslovil tiež presvedčenie, že sa obaja v budúcnosti opäť stretnú.
Rokovania s Trumpom boli úspešné a užitočné, uviedol Putin
Rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa konali v otvorenej a pracovnej atmosfére, boli úspešné a užitočné. Po pondelkových rokovaniach v Helsinkách s Trumpom to na spoločnej tlačovej konferencii uviedol ruský prezident Vladimir Putin.
Šéf Kremľa, ktorý mal na tlačovej konferencii prvé slovo, konštatoval, že Rusko a Spojené štáty čelia spoločným výzvam a rizikám a je preto potrebné, aby zjednotili svoje úsilie. Moskva a Washington majú podľa neho spoločnú túžbu, a tou je obnovenie vzťahov.
Putin zdôraznil, že ruská vláda nezasahovala do amerických volebných procesov a že je pripravená pracovať v rámci spoločnej skupiny pre kybernetickú bezpečnosť, uviedla agentúra TASS.
Ruský prezident podľa nej taktiež povedal, že Moskva a Washington majú všetky potrebné podmienky na spoluprácu pri riešení vojny v Sýrii. Vysoko ocenil aj príspevok USA k pokroku pri riešení problému Kórejského polostrova.
Putin tiež povedal, že s Trumpom sa dohodol na vytvorení pracovnej skupiny s účasťou "obchodných kapitánov" s cieľom rozvíjať vzájomnú hospodársku spoluprácu.
Podľa agentúry AP Putin konštatoval, že studená vojna sa už skončila a že Rusko a USA musia riešiť problémy spoločne. Doplnil, že s Trumpom sa dohodli aj na zabezpečení izraelskej hranice so Sýriou, a to v súlade s dohodou z roku 1974.
Trump označil rokovania s Putinom za dobrý začiatok
Za "dobrý začiatok" označil americký prezident Donald Trump pondelkové helsinské rozhovory medzi štyrmi očami so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
"Dobrý začiatok, veľmi dobrý začiatok pre každého," uviedol Trump po vyše dvojhodinových rozhovoroch s Putinom medzi štyrmi očami, len za prítomnosti tlmočníkov.
Ako poznamenala agentúra AP, po tomto dialógu nasledoval pracovný obed, po ktorom Trump a Putin vystúpia na spoločnej tlačovej konferencii vo fínskej metropole.
Trump: Svet si praje, aby USA a Rusko vychádzali spolu dobre
Americký prezident Donald Trump pred začiatkom pondelkového summitu so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom v Helsinkách vyjadril túžbu po normalizácii bilaterálnych vzťahov medzi USA a Ruskou federáciou ako dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.
"Úprimne si myslím, že svet si praje, aby sme spolu vychádzali dobre. Sme dve veľké jadrové veľmoci, disponujeme 90 percentami všetkých jadrových zbraní, a to nie je dobré," vyhlásil na brífingu Trump, ktorého cituje spravodajská stanica CNN. Trump zároveň dúfa vo "výborný vzťah" s Putinom.
Trump však odmietol odpovedať na otázky novinárov, či počas rokovania s Putinom otvorí záležitosť údajného ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
Na snímke vpravo ruka ruského prezidenta Vladimira Putina a vľavo amerického prezidenta Donalda Trumpa v úvode stretnutia v prezidentskom paláci vo fínskej metropole Helsinki 16. júla 2018.Foto: TASR/AP
Obaja lídri si podali ruky a následne sa odobrali do rokovacej miestnosti, kde vedú dialóg medzi štyrmi očami, len za prítomnosti tlmočníkov. Nasledovať bude pracovný obed a rozhovory za prítomnosti ďalších členov svojich delegácií. Paralelne rokujú i ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a šéf americkej diplomacie Mike Pompeo.
Rokovací deň sa uzavrie spoločnou tlačovou konferenciou.
Nemenovaný americký činiteľ pre CNN uviedol tri príčiny, prečo Biely dom požiadal ruskú stranu o predĺžené súkromné stretnutie. Ako prvý dôvod uviedol, že Trump chce lepšie zhodnotiť Putina a vyvinúť si s ním osobný vzťah.
Donald Trump predtým vyjadril hnev nad tým, že z jeho stretnutí so zahraničnými lídrami unikli citlivé informácie a pri schôdzke s Putinom si to podľa vlastných slov nepraje. Ako tretí dôvod uviedol, že počas rokovania nechce mať pri sebe poradcov zastávajúcich tvrdšiu líniu proti Rusku, ktorí by marili jeho konverzáciu s Putinom.
Šéf Kremľa počas úvodného brífingu uviedol: "Vážený prezident, som rád, že sa s Vami môžem stretnúť tu vo Fínsku. Od nášho posledného stretnutia sme boli v neustálom telefonickom kontakte. Nastal čas na ďalší pracovný rozhovor, pretože vo svete sa toho deje veľa a my sa o tom musíme porozprávať."
Putin a Trump sa stretli na historickom summite v Helsinkách
Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok v Helsinkách stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, čím sa začal ich jednodňový historický summit, informuje agentúra AP.
Putinovo lietadlo meškalo 30 minút, na letisko dosadlo teda v čase, keď sa mal ruský líder podľa plánu stretnúť so šéfom Bieleho domu. Obaja prezidenti majú stretnutie v helsinskom prezidentskom paláci (Presidentinlinna).
Ide o ich vôbec prvé samostatné stretnutie a zároveň o prvý bilaterálny summit lídrov týchto krajín od apríla 2010. Putin a Trump sa najskôr zídu medzi štyrmi očami a následne za prítomnosti ďalších členov svojich delegácií. Rokovať budú i ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a šéf americkej diplomacie Mike Pompeo.
Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do fínskej metropoly Helsinki.Foto: TASR/AP
Putina na helsinskom letisku privítal šéf fínskej prezidentskej administratívy Jukka Siukosaari, následne sa jeho konvoj vydal smerom do centra Helsínk. Putin po prvý raz použil v zahraničí novú prezidentskú limuzínu Kortež. Automobil mal premiéru počas Putinovej inaugurácie v máji.
Trump bezprostredne pred začiatkom summitu na brífingu povedal, že s Putinom hodlá hovoriť o bilaterálnych vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou, jadrových zbraniach, otázke Číny, ako aj o vojenských a obchodných záležitostiach, spresnila spravodajská stanica CNN. Trump podľa vlastných slov dúfa v nastolenie dobrých vzťahov.
Summit sa koná v čase, keď sú americko-ruské vzťahy v najhoršom stave od ukončenia studenej vojny. Zhoršili ich viaceré záležitosti ako ruská anexia Krymu, ruská podpora separatistov na Ukrajine, podpora sýrskeho prezidenta Bašára Asada, údajný zásah do amerických prezidentských volieb v roku 2016 či nezhody ohľadom iránskeho jadrového programu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred summitom pre ruské médiá uviedol, že Moskva neočakáva v Helsinkách ľahké rokovania, dúfa však, že summit bude prvým krokom v prekonávaní krízy, ktorá vládne vo vzájomných vzťahoch.
Ani jedna zo strán neočakáva na helsinskom summite výrazný prelom v rokovaniach vzhľadom na veľké názorové rozdiely ohľadom všetkých otázok. Pre Putina je však už samotné konanie summitu víťazstvom, keďže to ukazuje, že USA považujú Rusko za veľmoc, ktorú nemožno ignorovať.
Polícia v Helsinkách zaregistrovala počas summitu Trump-Putin 13 protestov
Celkovo 13 protestných zhromaždení zaregistrovala v pondelok fínska polícia na viacerých miestach v centre Helsínk, kde sa popoludní stretli americký prezident Donald Trump a jeho ruský partner Vladimir Putin.
Pred hlavnou železničnou stanicou demonštrovali za ľudské práva aktivisti z Amnesty International, na vežu evanjelického kostola vo štvrti Kallio údajne so súhlasom správy kostola zase aktivisti Greenpeace vyvesili transparent "Zahrejte naše srdcia, nie našu planétu."
V parku Esplanadi, ktorý vedie až k Tržnému námestiu pri Prezidentskom paláci, rozvinuli asi dvadsiati aktivisti v červených šiltovkách pripomínajúcich Donalda Trumpa z jeho prezidentskej kampane transparenty "Make America Trade Again" (Nech Amerika znovu obchoduje).
Išlo o slovnú hračku s hlavným sloganom Trumpovej kampane "Make America Great Again" (Spraviť Ameriku znovu veľkou.) Demonštráciu usporiadala mládežnícka organizácia fínskej stredopravicovej Národnej koaličnej strany (Kokoomusnuoret).
"Na svete sú dvaja autoritárski lídri – Donald Trump a Vladimir Putin," rozhovoril sa pre TASR jeden z mladíkov pridŕžajúci veľký transparent. Oblečené mal tričko s menami amerických prezidentov Reagana a oboch Bushov. "Skutoční republikáni sú za voľný obchod a medzinárodný poriadok. Trumpova administratíva nerobí ani jedno z toho," zdôraznil mladík z juhofínskeho pobrežného mesta Espoo.
"Putinovi chceme odkázať, že okupácia Krymu je nelegálna. Mal by rešpektovať minské dohody a vrátiť Krym Ukrajine," dodal mladý Fín.
V strede esplanády sa zase zhromaždila skupinka asi pätnástich Ukrajincov z organizácie Slobodní ľudia, podchvíľou skandujúca: "Sláva Ukrajine!" Cez megafón prečítali otvorený list americkému prezidentovi pri príležitosti jeho helsinského stretnutia s ruským lídrom. Aktivisti pripomenuli, že sa priamo zúčastnili revolúcie na Majdane a "naďalej bojujú proti ruskej vojenskej agresii a hybridnej vojne na Ukrajine". Trumpa pochválili za poskytnutie "obranných smrtiacich zbraní" Ukrajine, za spoluprácu na výcviku ukrajinských vojakov a podporu v oblasti vojenského spravodajstva.
"Za rok a pol urobila Trumpova administratíva pre Ukrajinu viac než Barack Obama za celých osem rokov v úrade. Za Obamu politiku Spojených štátov voči Ukrajine riadila nemecká kancelárka Angela Merkelová," povedal pre TASR jeden z postarších protestujúcich, ktorý sa predstavil ako Boris Potapenko. Zdôraznil, že USA vyčlenili na pomoc Ukrajine "proti ruskej agresii" 400 miliónov dolárov.
Vyzdvihol tiež dôležitosť amerického tlaku proti vybudovaniu plynovodu Severný prúd 2. "Spojené štáty zvažujú uvalenie sankcií voči firmám podieľajúcim sa na Severnom prúde 2," upozornil.
"Americký Kongres vždy jasne podporoval Ukrajinu. Teraz má však Amerika prezidenta, ktorý Kongresu v tejto podpore nebráni. Ak mu Kongres povie, aby uvalil sankcie, možno trochu otáľa, ale nakoniec ich uvalí," vysvetľoval Potapenko.
Zároveň neverí, že by Trump na stretnutí s Putinom vymenil podporu Ukrajine za nejaké iné ústupky, napríklad v Sýrii. "Americký minister obrany James Mattis by potom podľa mňa určite nezotrval vo funkcii. V prospech Ukrajiny totiž vložil celú svoju prestíž a autoritu. Pentagón je do situácie zainteresovaný už do takej miery, že pre Trumpa je nemožné urobiť obrat o 180 stupňov," dodal ukrajinský protestujúci.
Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec
Prehľad summitov najvyšších predstaviteľov USA a ZSSR
Obdobie studenej vojny
18. - 23. júl 1955, Ženeva, Švajčiarsko Dwight D. Eisenhower, Nikita Chruščov, prítomní boli aj britský premiér Anthony Eden a francúzsky premiér Edgar Faure.
15 a 26. - 27. jún 1959, Washington, D.C. and Camp David, USA Prvá návšteva sovietskeho lídra v Spojených štátoch amerických, Nikitu Chruščova prijal Dwight D. Eisenhower.
16. a 17. máj 1960, Paríž, Francúzsko Rokovali spolu americký prezident Dwight D. Eisenhower a sovietsky líder Nikita Chruščov, prítomní boli aj britský premiér Harold Macmillan a francúzsky prezident Charles de Gaulle. Chruščov predčasne opustil summit po diskusii o zostrelení špionážneho lietadla U-2 nad sovietskym územím v roku 1960.
3. a 4. jún 1961, Viedeň, Rakúsko Nikita Chruščov a čerstvo zvolený americký prezident John F. Kennedy sa stretli na Viedenskom summite. Jednou z tém bola tzv. berlínska kríza, v dôsledku ktorej v tom istom roku vyrástol v Berlíne múr oddeľujúci západnú a východnú časť.
22. - 30. máj 1972, Moskva, Sovietsky zväz Prezident USA Richard Nixon, sovietsky líder Leonid Brežnev a minister zahraničných vecí Alexej Kosygin podpísali prvý balík dohôd o obmedzení strategických zbraní SALT 1, ktorý obsahoval aj Dohodu o obmedzení systémov protiraketovej obrany (ABM).
18. - 25. jún 1973, Washington D. C., USA Richard Nixon, Leonid Brežnev a Alexej Kosygin podpísali dohodu o Prevencii proti jadrovej vojne.
28. jún – 3. júl 1974, Moskva, Sovietsky zväz Richard Nixon a Leonid Brežnev podpísali dohodu o zamedzení podzemných jadrových výbuchov.
23. - 24. november 1974, Vladivostok, Sovietsky zväz Americký prezident Gerald Ford a Leonid Brežnev sa zúčastnili na schôdzke o obmedzovaní zbrojenia.
30. júl – 2. august 1975, Helsinki, Fínsko Predstavitelia 35 štátov, medzi nimi aj Gerald Ford a Leonid Brežnev podpísali dohodu, na základe ktorej vznikla Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
15. - 18. jún 1979, Viedeň, Rakúsko Prezident USA Jimmy Carter a Leonid Brežnev podpísali dohodu o obmedzení zbraní SALT II. Vzhľadom na sovietsku inváziu do Afganistanu v roku 1979 Američania odstúpili od ratifikácie zmluvy, ktorá tak oficiálne nenadobudla platnosť, obe strany ju však de facto dodržiavali.
Obdobie Michaila Gorbačova, rokovania o odzbrojení
19. - 21. november 1985, Ženeva, Švajčiarsko Prezident USA Ronald Reagan a nový sovietsky líder Michal Gorbačov sa stretli na Ženevskom summite. Predmetom diskusie bola okrem iného aj Strategická obranná iniciatíva (nazývaná tiež „hviezdne vojny“, ktorú Ronald Reagan predstavil 23. marca 1983 a bola predmetom ostrej kritiky Moskvy.
10. - 12. október 1986, Reykjavík, Island Rokovania Reagana a Gorbačova o obmedzení jadrových zbraní sa skončili neúspechom.
7. - 10. December 1987, Washington D. C., USA Podarilo sa uzavrieť Dohodu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).
29. máj – 1. jún 1988, Moskva, Sovietsky zväz Dohodu o obmedzení jadrových zbraní stredného doletu potom, ako bola ratifikovaná v americkom senáte, Reagan s Gorbačovom oficiálne podpísali.
2. - 3. december 1989, Valetta, Malta Prezident USA George Bush a Michail Gorbačov sa stretli prvý raz po páde železnej opony a režimov v štátoch východného bloku. Obaja štátnici uzavreli kapitolu tzv. studenej vojny.
Obdobie po skončení studenej vojny
30. máj – 3. Jún 1990, Washington D. C., USA Bush a Gorbačov uzavreli Dohodu o zákaze chemických zbraní.
9. september 1990, Helsinki, Fínsko Predmetom diskusie Gorbačova a Busha bola iracká invázia do Kuvajtu.
19. november 1990, Paríž, Francúzsko Obaja štátnici podpísali Dohodu o obmedzení konvenčných zbraní v Európe.
17. júl 1991, Londýn, Veľká Británia Bush a Gorbačov sa zúčastnili na summite G7.
30. – 31. júl 1991, Moskva, Sovietsky zväz George Bush a Michail Gorbačov podpísali dohodu o obmedzení strategických jadrových zbraní START 1. Dohoda vstúpila do platnosti 5. decembra 1994 a viedla k najrozsiahlejšej obojstrannej redukcii jadrových zbraní v dejinách. Zmluva stanovila, že ani jedna zo strán nesmela rozmiestniť viac než 6000 jadrových hlavíc a viac ako 1600 strategických nosičov vrátane medzikontinentálnych balistických striel, ponoriek a bombardérov.
29. – 30. október 1991, Madrid, Španielsko Bush a Gorbačov sa zúčastnili na Madridskej konferencii o mierovom procese na Blízkom východe.
Prehľad summitov prezidentov Ruska a USA
Obdobie prezidenta Jeľcina
26. január 1992, Washington D. C., USA
Ruský prezident Boris Jeľcin navštívil USA, spoločne s prezidentom USA Bushom ustanovili americko-ruskú komisiu pre vojnových väzňov a zmiznutých v boji.
3. januára 1993, Moskva, Rusko
Bush a Jeľcin podpísali dohodu START II, ktorá mala obmedziť počet samostatných bojových hlavíc. Nikdy nevstúpila do platnosti, americký Senát ju schválil, no ruská strana schvaľovací proces pozastavila vzhľadom na americkú invázii do Iraku, vojenské akcie v Kosove a tiež ďalšie rozširovanie NATO .
4. apríl 1993, Vancouver, Kanada
Prvý raz sa stretli prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin. Dohodli sa na finančnej pomoci pre budovanie demokracie v Rusku.
14. január 1994, Moskva, Rusko
Prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin podpísali tzv. Kremeľský dohovor, ktorý sa týka jadrových zbraní a ich preprogramovania tak, aby ich cieľmi neboli USA a Rusko.
9. a 10. máj 1995, Moskva, Rusko
Prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin sa zúčastnili na Summite o európskej bezpečnosti.
14. marec 1996, Šarm aš-Šajch, Egypt
Obaja štátnici sa zúčastnili na egyptskom protiteroristickom summite.
20. apríl 1996, Moskva, Rusko
Clinton a Jeľcin sa stretli na summite o nukleárnej bezpečnosti.
21. marec 1997, Helsinki, Fínsko
Clinton a Jeľcin usporiadali ďalší summit o európskej bezpečnosti v Helsinkách.
27. mája 1997, Paríž, Francúzsko
Clinton a Jeľcin sa zúčastnili na spoločnom summite NATO-Rusko. Podpísali spoločnú deklaráciu Ruska a NATO, ktorá „z Ruska ako bývalého nepriateľa NATO urobila spojenca“. Rusko však zároveň trvalo na svojom nesúhlase s rozširovaním NATO.
1. a 2. september 1998, Moskva, Rusko
Na schôdzke Clinton a Jeľcin odsúhlasili výmenu informácií o plutóniu.
18. a 19. november 1999, Istanbul, Turecko
Na stretnutí v rámci summitu OBSE sa hovorilo aj o Čečensku a práve Ruska bojovať proti terorizmu.
Obdobie prezidentov Putina a Medvedeva
3. až 5. jún 2000, Moskva, Rusko
Bill Clinton sa počas návštevy Moskvy stretol s novým ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ako prvý americký prezident vystúpil v Štátnej dume, kritizoval však postup ruských vojsk v Čečensku.
6. september 2000, New York, USA
Americký prezident Bill Clinton a ruský prezident Vladimir Putin sa v rámci Miléniového summitu OSN stretli v New Yorku, aby prerokovali otázky spojené s kontrolou zbrojenia a sporným americkým projektom protiraketovej obrany, ktorý Moskva odmieta.
16. jún 2001, Brdo pri Kranju, Slovinsko
Vladimír Putin mal veľmi priateľské stretnutie s novým prezidentom USA Georgeom W. Bushom. Putin označil dvojhodinové rokovanie na hrade Brdo za "úprimný dialóg". Vyhlásil, že USA a Rusko "nie sú nepriateľmi a môžu sa stať dobrými spojencami".
24. máj 2002, Moskva, Rusko
Obaja štátnici sa stretli pri podpise Dohody o obmedzení strategických útočných zbraní (SORT)- Dohoda známa aj ako Moskovská zmluva predpokladá zredukovanie jadrového arzenálu na 1700-2200 hlavíc do roku 2012.
24. február 2005, Bratislava, Slovensko
Bush a Putin sa stretli na summite v Bratislave. Obaja štátnici navštívili hlavné mesto Slovenska prvý raz. Bush počas stretnutia kritizoval úroveň demokracie v Rusku, Putin ho ubezpečil, že Rusko ostáva demokratickým štátom.
1. apríl 2009, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Novozvolený prezident USA Barack Obama sa s Medvedevom prvý raz stretol na summite G-20. Dohodli sa na rokovaniach o novej zmluve o odzbrojení a prisľúbili si zlepšenie vzťahov medzi RF a USA po ich ochladení na najhoršiu úroveň od konca studenej vojny.
6. júl 2009, Moskva, Rusko
Barack Obama sa stretol počas návštevy Ruska s prezidentom Medvedevom aj s premiérom Putinom. Obamova administratíva signalizovala, že chce odštartovať novú éru americko-ruských vzťahov, ktoré sa za vlády predchádzajúceho prezidenta USA Georgea W. Busha dostali na najnižšiu úroveň od čias studenej vojny.
8. apríl 2010, Praha, Česko
Obama a Medvedev podpísali dohodu Nový START, ktorá nahradila zmluvu START 1. Zmluva zaväzuje Rusko a USA k zníženiu počtu strategických jadrových hlavíc zo súčasného limitu 2200 na 1550. Počíta tiež s obnovením monitorovacieho a kontrolného systému, zakotvenom v predošlej zmluve START.
19. a 20. november 2010, Lisabon, Portugalsko
Dmitrij Medvedev sa zúčastnil na summite NATO s Obamom mali na pôde summitu asi 15-minútový súkromný rozhovor.
26. marec 2012, Soul, Južná Kórea
Obama a Medvedev sa stretli na Summite o jadrovej bezpečnosti. Časť ich rozhovoru, ktorá mala byť súkromná, zachytili mikrofóny.
18. a 19. jún 2012, Los Cabos, Mexiko
Obama a Putin sa stretli pred začiatkom summitu G-20, okrem iného rokovali o situácii v Sýrii. Obaja politici sa stretli po prvý raz, odkedy sa Putin vrátil na post ruského prezidenta. Obama a Putin podľa tlačovej agentúry AP pochopili, že sa navzájom potrebujú.
7. august 2013
Americký prezident Barack Obama zrušil plánované bilaterálne stretnutie s Vladimirom Putinom, ktoré sa malo uskutočniť v rámci septembrového summitu G20 v Moskve. Obamov krok bol odpoveďou na rozhodnutie Ruska udeliť dočasný azyl bývalému spolupracovníkovi americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edwardovi Snowdenovi.
6. september 2013, Petrohrad, Rusko
Obama a Putin sa zúčastnili na summite G-20 v Petrohrade, no ich plánované spoločné stretnutie pred summitom v Moskve sa neuskutočnilo.
28. a 29. september 2015, New York, USA
Za veľmi užitočné a úprimné označil Vladimír Putin stretnutie s Barackom Obamom medzi štyrmi očami, ktoré trvalo asi 90 namiesto pôvodne plánovaných 55 minút a uskutočnilo sa v New Yorku po vystúpeniach oboch politikov v rozprave 70. Valného zhromaždenia OSN.
7. júl 2017, Hamburg, Nemecko
Vladimir Putin sa prvý raz stretol s novým prezidentom USA Donaldom Trumpom na summite G-20, témou ich rozhovoru bolo aj ruské zasahovanie do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
