Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svoj prvý vlastný film režíroval Bertolucci v roku 1962.
Autor TASR
,aktualizované Rím 26. novembra (TASR) - Vo veku 77 rokov zomrel po dlhej chorobe svetoznámy taliansky režisér a scenárista Bernardo Bertolucci. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na televíziu RAI News 24.
Bertolucci zomrel v pondelok vo svojom dome v talianskej metropole Rím. Presné príčiny jeho smrti úrady neuviedli, už dlhšie však bol po nevydarenej operácii medzistavcovej platničky pripútaný na invalidný vozík.
Svoj prvý vlastný film režíroval Bertolucci v roku 1962. Bola ním dráma Smrť kmotrička (La commare secca), ktorú nakrútil podľa scenára ďalšieho velikána talianskej kinematografie Piera Paola Pasoliniho.
Medzi jeho najznámejšie filmy patria Posledný cisár (1987), za ktorý získal Oscara za najlepšiu réžiu a najlepší adaptovaný scenár, či Posledné tango v Paríži z roku 1972.
Pôvodne básnik a spisovateľ má na konte vyše 20 filmov - od rozsiahlych historických epík až po intímne drámy. Režíroval spoločensko-kritické snímky s provokujúcou až šokujúcou tematikou, ktoré zaujali prevažne netradičnou, ale divákovi zrozumiteľnou formou a farebným vizuálnym štýlom. K Bertolucciho najslávnejším a zároveň najkontroverznejším filmom patrí dráma Posledné tango v Paríži (1972). Celosvetovým hitom sa stal jeho veľkolepý režijný projekt Posledný cisár (1987) ovenčený deviatimi Oscarmi, vrátane ceny za najlepšiu réžiu a najlepší film.
Bernardo Bertolucci sa narodil 16. marca 1941 v Parme do rodiny básnika Attilia Bertolucciho. Už počas štúdií na univerzite v Ríme sa stal oslavovaným a publikovaným básnikom. Svoj veľký talent však nakoniec uplatnil vo filme. Písanie scenárov a hlavne réžia filmov sa preňho stali celoživotnou prácou, ocenenou medzi inými aj Oscarom.
Začínal v roku 1961 ako asistent režiséra Piera Paola Pasoliniho pri nakrúcaní drámy Accatone (1961). Bertolucciho režijný debut prišiel už o rok neskôr, keď nakrútil príbeh z rímskej čiernej kroniky o hľadaní vraha utopenej ženy La Commare secca (1962). Snímka vzbudila veľké nadšenie na filmovom festivale v Benátkach. Druhý film nádejného režiséra s názvom Prima della rivoluzione (Pred revolúciou, 1964) priniesol nekompromisný pohľad na vtedajšie Taliansko. V roku 1970 Bertolucci zrežíroval podľa vlastného scenára film La Strategia del ragno (Stratégia pavúka) a následne drámu Il Conformista (Konformista, 1970). Druhá menovaná snímka je jedným z najlepších Bertolucciho výtvorov a adaptáciou rovnomenného románu Alberta Moraviu, v ktorom sa pokúsil hľadať odpovede na bolestivé otázky o fašistickej minulosti Talianska.
Nomináciu na Oscara (1974) získal Bernardo Bertolucci za romantickú drámu Posledné tango v Paríži (1972). K jedným z najkontroverznejších filmov v dejinách kinematografie sa táto snímka zapísala najmä vďaka nepokrytému zobrazeniu sexuality a erotickým scénam, za ktorými sa skrýva jedna z najnaliehavejších existenciálnych výpovedí dvoch ľudí o zúfalej potrebe ľudského dotyku. Odvážny počin v hlavných úlohách s Marlonom Brandom a Mariou Schneiderovou bol v čase svojho vzniku v USA označený za pornografický film. Vo Francúzsku ho naopak milovali kritici i diváci. V režisérovom rodnom Taliansku vyvolala snímka obrovský záujem, videl ju však málokto, pretože taliansky najvyšší súd jej premietanie krátko po uvedení do kín zakázal. Tento zákaz zostal v platnosti celých 15 rokov.
Plejáda slávnych hercov ako Robert de Niro, Gérard Depardieu, Dominique Sandaová, Donald Sutherland, Burt Lancaster a iní rozohrala príbeh ďalšieho Bertolucciho filmu Novecento (Dvadsiate storočie, 1976). Historická dráma zobrazuje taliansku spoločnosť v časoch vzostupu fašizmu videnú v osudoch niekoľkých generácií dvoch rozvetvených vidieckych rodín.
Oscara za najlepšiu réžiu a najlepší film priniesol Bernardovi Bertoluccimu životopisný veľkofilm Posledný cisár (1987). Skutočný príbeh posledného čínskeho cisára odohrávajúci sa v pekinskom Zakázanom meste sa stal celosvetovým hitom a získal v roku 1988 dokopy deväť Oscarov.
K významným dielam talianskeho filmového velikána patrí ešte adaptácia bohémskeho románu Nebo, čo nás chráni (1990) a epický príbeh o tolerancii a priateľstve Malý Buddha (1993). Za zmienku stojí aj poetická snímka zo slnečného Talianska Zvodná krása (1996) v hlavných úlohách s Jeremym Ironsom a vtedy len 19-ročnou Liv Tylerovou. Medzi jeho posledné filmy patrí aj komorný príbeh štrnásťročného asociála a jeho staršej sestry s názvom Ja a ty (2012).
V roku 2011 získal Bernardo Bertolucci čestnú Zlatú palmu na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes ako ocenenie svojej dlhoročnej filmovej kariéry. V roku 2017 bol hosťom podujatia k 70. výročiu tohto festivalu.
Bertolucci zomrel v pondelok vo svojom dome v talianskej metropole Rím. Presné príčiny jeho smrti úrady neuviedli, už dlhšie však bol po nevydarenej operácii medzistavcovej platničky pripútaný na invalidný vozík.
Svoj prvý vlastný film režíroval Bertolucci v roku 1962. Bola ním dráma Smrť kmotrička (La commare secca), ktorú nakrútil podľa scenára ďalšieho velikána talianskej kinematografie Piera Paola Pasoliniho.
Medzi jeho najznámejšie filmy patria Posledný cisár (1987), za ktorý získal Oscara za najlepšiu réžiu a najlepší adaptovaný scenár, či Posledné tango v Paríži z roku 1972.
Profil oscarového tvorcu
Pôvodne básnik a spisovateľ má na konte vyše 20 filmov - od rozsiahlych historických epík až po intímne drámy. Režíroval spoločensko-kritické snímky s provokujúcou až šokujúcou tematikou, ktoré zaujali prevažne netradičnou, ale divákovi zrozumiteľnou formou a farebným vizuálnym štýlom. K Bertolucciho najslávnejším a zároveň najkontroverznejším filmom patrí dráma Posledné tango v Paríži (1972). Celosvetovým hitom sa stal jeho veľkolepý režijný projekt Posledný cisár (1987) ovenčený deviatimi Oscarmi, vrátane ceny za najlepšiu réžiu a najlepší film.
Bernardo Bertolucci sa narodil 16. marca 1941 v Parme do rodiny básnika Attilia Bertolucciho. Už počas štúdií na univerzite v Ríme sa stal oslavovaným a publikovaným básnikom. Svoj veľký talent však nakoniec uplatnil vo filme. Písanie scenárov a hlavne réžia filmov sa preňho stali celoživotnou prácou, ocenenou medzi inými aj Oscarom.
Začínal v roku 1961 ako asistent režiséra Piera Paola Pasoliniho pri nakrúcaní drámy Accatone (1961). Bertolucciho režijný debut prišiel už o rok neskôr, keď nakrútil príbeh z rímskej čiernej kroniky o hľadaní vraha utopenej ženy La Commare secca (1962). Snímka vzbudila veľké nadšenie na filmovom festivale v Benátkach. Druhý film nádejného režiséra s názvom Prima della rivoluzione (Pred revolúciou, 1964) priniesol nekompromisný pohľad na vtedajšie Taliansko. V roku 1970 Bertolucci zrežíroval podľa vlastného scenára film La Strategia del ragno (Stratégia pavúka) a následne drámu Il Conformista (Konformista, 1970). Druhá menovaná snímka je jedným z najlepších Bertolucciho výtvorov a adaptáciou rovnomenného románu Alberta Moraviu, v ktorom sa pokúsil hľadať odpovede na bolestivé otázky o fašistickej minulosti Talianska.
Nomináciu na Oscara (1974) získal Bernardo Bertolucci za romantickú drámu Posledné tango v Paríži (1972). K jedným z najkontroverznejších filmov v dejinách kinematografie sa táto snímka zapísala najmä vďaka nepokrytému zobrazeniu sexuality a erotickým scénam, za ktorými sa skrýva jedna z najnaliehavejších existenciálnych výpovedí dvoch ľudí o zúfalej potrebe ľudského dotyku. Odvážny počin v hlavných úlohách s Marlonom Brandom a Mariou Schneiderovou bol v čase svojho vzniku v USA označený za pornografický film. Vo Francúzsku ho naopak milovali kritici i diváci. V režisérovom rodnom Taliansku vyvolala snímka obrovský záujem, videl ju však málokto, pretože taliansky najvyšší súd jej premietanie krátko po uvedení do kín zakázal. Tento zákaz zostal v platnosti celých 15 rokov.
Plejáda slávnych hercov ako Robert de Niro, Gérard Depardieu, Dominique Sandaová, Donald Sutherland, Burt Lancaster a iní rozohrala príbeh ďalšieho Bertolucciho filmu Novecento (Dvadsiate storočie, 1976). Historická dráma zobrazuje taliansku spoločnosť v časoch vzostupu fašizmu videnú v osudoch niekoľkých generácií dvoch rozvetvených vidieckych rodín.
Oscara za najlepšiu réžiu a najlepší film priniesol Bernardovi Bertoluccimu životopisný veľkofilm Posledný cisár (1987). Skutočný príbeh posledného čínskeho cisára odohrávajúci sa v pekinskom Zakázanom meste sa stal celosvetovým hitom a získal v roku 1988 dokopy deväť Oscarov.
K významným dielam talianskeho filmového velikána patrí ešte adaptácia bohémskeho románu Nebo, čo nás chráni (1990) a epický príbeh o tolerancii a priateľstve Malý Buddha (1993). Za zmienku stojí aj poetická snímka zo slnečného Talianska Zvodná krása (1996) v hlavných úlohách s Jeremym Ironsom a vtedy len 19-ročnou Liv Tylerovou. Medzi jeho posledné filmy patrí aj komorný príbeh štrnásťročného asociála a jeho staršej sestry s názvom Ja a ty (2012).
V roku 2011 získal Bernardo Bertolucci čestnú Zlatú palmu na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes ako ocenenie svojej dlhoročnej filmovej kariéry. V roku 2017 bol hosťom podujatia k 70. výročiu tohto festivalu.
