Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Expremiér pripustil, že za posledné dve desaťročia došlo k chybám, avšak dodal, že vojenské intervencie môžu mať ušľachtilý úmysel, najmä ak čelia extrémnej džihádistickej hrozbe.
Autor TASR
Londýn 22. augusta (TASR) - Bývalý britský premiér Tony Blair, ktorého vláda bola blízkym spojencom USA pri invázii Afganistanu, ostro skritizoval v nedeľu rozhodnutie Washingtonu stiahnuť sa po 20 rokoch z tejto ázijskej krajiny. Informovala o tom agentúra AP.
"Opustenie Afganistanu a jeho obyvateľov je tragické, nebezpečné, nepotrebné, a nie je v ich záujme, ani v našom," napísal na svojej webovej stránke Blair, ktorý slúžil ako predseda britskej vlády v rokoch 1997-2007. Vo svojich prvých šiestich rokoch vo funkcii poslal britských vojakov do boja dokopy päťkrát, čo je viac, než akýkoľvek iný britský premiér, pripomína britská spravodajská stanica BBC.
"Svet si teraz nie je istý, kde Západ stojí, pretože je zrejmé, že rozhodnutie stiahnuť sa z Afganistanu týmto spôsobom nebolo strategické, ale politické," dodal Blair s tým, že "džihádistické skupiny po celom svete jasajú".
Bývalý premiér ďalej obvinil amerického prezidenta Joea Bidena z "podriadenia sa imbecilnému politickému sloganu o ukončení 'večných vojen', ako keby bola naša prítomnosť (v Afganistane) v roku 2021 porovnateľná s našou angažovanosťou pred 20 či dokonca desiatimi rokmi".
"Musíme evakuovať a poskytnúť útočisko tým... Afgancom, ktorí nám pomohli a stáli pri nás," dodal Blair.
Expremiér pripustil, že za posledné dve desaťročia došlo k chybám, avšak dodal, že vojenské intervencie môžu mať ušľachtilý úmysel, najmä ak čelia extrémnej džihádistickej hrozbe.
Blairova popularita v Spojenom kráľovstve prudko klesla v dôsledku invázie Iraku, pripomína AP. Američanmi vedená koalícia vpadla do Iraku koncom marca 2003. Vládu vtedajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna obviňovala z držby zbraní hromadného ničenia, ktoré sa však nikdy nenašli.
Záverečná správa vyšetrovania britskej účasti na Spojenými štátmi vedenom vojenskom zásahu v Iraku dospela v roku 2016 k záveru, že pred jeho začiatkom neboli využité všetky možnosti mierového riešenia, pričom Irak nepredstavoval pre Spojené kráľovstvo bezprostrednú hrozbu.
Bojovníci fundamentalistického hnutia Taliban 15. augusta ľahko obsadili afganské hlavné mesto Kábul a zosadili vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou. Z Kábulu sa stále snažia dostať tisíce ľudí. Mnoho západných štátov tam uzavrelo svoje ambasády a evakuuje svojich občanov i miestnych spolupracovníkov.
"Opustenie Afganistanu a jeho obyvateľov je tragické, nebezpečné, nepotrebné, a nie je v ich záujme, ani v našom," napísal na svojej webovej stránke Blair, ktorý slúžil ako predseda britskej vlády v rokoch 1997-2007. Vo svojich prvých šiestich rokoch vo funkcii poslal britských vojakov do boja dokopy päťkrát, čo je viac, než akýkoľvek iný britský premiér, pripomína britská spravodajská stanica BBC.
"Svet si teraz nie je istý, kde Západ stojí, pretože je zrejmé, že rozhodnutie stiahnuť sa z Afganistanu týmto spôsobom nebolo strategické, ale politické," dodal Blair s tým, že "džihádistické skupiny po celom svete jasajú".
Bývalý premiér ďalej obvinil amerického prezidenta Joea Bidena z "podriadenia sa imbecilnému politickému sloganu o ukončení 'večných vojen', ako keby bola naša prítomnosť (v Afganistane) v roku 2021 porovnateľná s našou angažovanosťou pred 20 či dokonca desiatimi rokmi".
"Musíme evakuovať a poskytnúť útočisko tým... Afgancom, ktorí nám pomohli a stáli pri nás," dodal Blair.
Expremiér pripustil, že za posledné dve desaťročia došlo k chybám, avšak dodal, že vojenské intervencie môžu mať ušľachtilý úmysel, najmä ak čelia extrémnej džihádistickej hrozbe.
Blairova popularita v Spojenom kráľovstve prudko klesla v dôsledku invázie Iraku, pripomína AP. Američanmi vedená koalícia vpadla do Iraku koncom marca 2003. Vládu vtedajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna obviňovala z držby zbraní hromadného ničenia, ktoré sa však nikdy nenašli.
Záverečná správa vyšetrovania britskej účasti na Spojenými štátmi vedenom vojenskom zásahu v Iraku dospela v roku 2016 k záveru, že pred jeho začiatkom neboli využité všetky možnosti mierového riešenia, pričom Irak nepredstavoval pre Spojené kráľovstvo bezprostrednú hrozbu.
Bojovníci fundamentalistického hnutia Taliban 15. augusta ľahko obsadili afganské hlavné mesto Kábul a zosadili vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou. Z Kábulu sa stále snažia dostať tisíce ľudí. Mnoho západných štátov tam uzavrelo svoje ambasády a evakuuje svojich občanov i miestnych spolupracovníkov.
