Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Teherán podpísal v roku 2015 jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu.
Autor TASR
Ženeva 29. novembra (TASR) - Predstavitelia Iránu, Británie, Francúzska a Nemecka sa na piatkovom rokovaní v Ženeve dohodli na pokračovaní diplomatických rozhovorov týkajúcich sa iránskeho jadrového programu. Agentúra Reuters to označila za malý pokrok, píše TASR.
"Došlo k dohode, že v blízkej budúcnosti budeme pokračovať v diplomatickom dialógu," uviedol bývalý iránsky veľvyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a súčasný námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí, pričom piatkové rokovania označil za "úprimné".
Informáciu o skorom pokračovaní dialógu uviedlo na platforme X aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí a tiež poprední diplomati zastupujúci Francúzsko a Britániu. Diskusie sa podľa oboch strán týkali iránskeho jadrového programu či medzinárodných sankcií.
Stretnutia predstaviteľov Iránu so zástupcami krajín známych aj pod skratkou E3 sa v Ženeve konali po tom, ako MAAE prijala rezolúciu navrhnutú Britániou, Francúzskom, Spojenými štátmi a Nemeckom, v ktorej Teherán kritizovala za nedostatočnú spoluprácu. Teherán na rezolúciu bezprostredne reagoval vyhlásením, že plánuje sprevádzkovať viac nových moderných centrifúg slúžiacich na obohatenie uránu.
Jeden z nemenovaných európskych predstaviteľov, ktorého cituje Reuters, opísal piatkové rokovania ako ničím mimoriadne. Dodal však, že Teherán na nich prejavil ochotu preskúmať možnosti diplomacie v nasledujúcich týždňoch.
K schôdzke v Ženeve došlo v čase mimoriadneho napätia na Blízkom východe vyhroteného v dôsledku konfliktov Izraela s militantnými skupinami podporovanými práve Iránom. Obavy na strane Teheránu vyvoláva aj blížiaci sa návrat Donalda Trumpa do amerického Bieleho domu. Trump totiž počas svojho prvého funkčného obdobia presadzoval politiku "maximálneho tlaku" na Irán, pripomína agentúra AFP.
Teherán podpísal v roku 2015 jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však USA práve rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Trumpa jednostranne od tejto dohody odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase pôvodnú dohodu prestal dodržiavať.
"Došlo k dohode, že v blízkej budúcnosti budeme pokračovať v diplomatickom dialógu," uviedol bývalý iránsky veľvyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a súčasný námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí, pričom piatkové rokovania označil za "úprimné".
Informáciu o skorom pokračovaní dialógu uviedlo na platforme X aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí a tiež poprední diplomati zastupujúci Francúzsko a Britániu. Diskusie sa podľa oboch strán týkali iránskeho jadrového programu či medzinárodných sankcií.
Stretnutia predstaviteľov Iránu so zástupcami krajín známych aj pod skratkou E3 sa v Ženeve konali po tom, ako MAAE prijala rezolúciu navrhnutú Britániou, Francúzskom, Spojenými štátmi a Nemeckom, v ktorej Teherán kritizovala za nedostatočnú spoluprácu. Teherán na rezolúciu bezprostredne reagoval vyhlásením, že plánuje sprevádzkovať viac nových moderných centrifúg slúžiacich na obohatenie uránu.
Jeden z nemenovaných európskych predstaviteľov, ktorého cituje Reuters, opísal piatkové rokovania ako ničím mimoriadne. Dodal však, že Teherán na nich prejavil ochotu preskúmať možnosti diplomacie v nasledujúcich týždňoch.
K schôdzke v Ženeve došlo v čase mimoriadneho napätia na Blízkom východe vyhroteného v dôsledku konfliktov Izraela s militantnými skupinami podporovanými práve Iránom. Obavy na strane Teheránu vyvoláva aj blížiaci sa návrat Donalda Trumpa do amerického Bieleho domu. Trump totiž počas svojho prvého funkčného obdobia presadzoval politiku "maximálneho tlaku" na Irán, pripomína agentúra AFP.
Teherán podpísal v roku 2015 jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však USA práve rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Trumpa jednostranne od tejto dohody odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase pôvodnú dohodu prestal dodržiavať.
