Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Britský panovník svojím prejavom tradične otvára nové zasadnutie britského parlamentu.
Autor TASR
Londýn 7. novembra (TASR) - Britský kráľ Karol III. v utorok predniesol svoj prvý prejav pred britským parlamentom, ktorým otvoril jeho zasadanie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Majúc na pamäti posolstvo služby a oddanosti tejto krajine, ktoré vytvorila moja milovaná matka, zosnulá kráľovná (Alžbeta II.), prednášam tento prvý kráľovský prejav po viac ako 70 rokoch," povedal Karol na úvod. Bol to Karolov prvý takýto príhovor vo funkcii panovníka, pripomína AFP. V máji minulého roku však v tejto povinnosti zastúpil svoju zosnulú matku, kráľovnú Alžbetu II.
Kráľ v utorok krátko popoludní v 10-minútovom príhovore v Snemovni lordov - hornej komore parlamentu - predstavil návrhy zákonov, ktoré chce konzervatívna vláda premiéra Rishiho Sunaka zrealizovať do budúcoročných volieb. Konzervatívci, ktorí sú pri moci od roku 2010, v posledných prieskumoch značne zaostávajú za Labouristickou stranou, pripomína AFP.
Hoci prejav prednášal britský kráľ, jeho text zostavila vláda. Britský premiér medzi kľúčové témy zahrnul právo a poriadok a navrhol zákon o každoročnom udeľovaní nových licencií na projekty ťažby ropy a zemného plynu v Severnom mori. Tie by mali znížiť závislosť Británie od energie zo zahraničia a vytvoriť nové pracovné miesta. V septembri tiež avizoval odklon od politík týkajúcich sa čistej energie.
Sunak vo vládnom programe podľa AFP upozornil aj na rozdielne prístupy v oblasti životného prostredia a energetiky medzi vládnucou konzervatívnou stranou a opozičnou Labouristickou stranou Keira Starmera.
Vláda navrhuje aj prísnejšie usmernenia pre udeľovanie doživotných trestov a ukončenie predčasného prepúšťania niektorých páchateľov násilných sexuálnych trestných činov. Sunak do prejavu zahrnul aj postupné zavedenie zákazu fajčenia či reformy zákonov o vlastníctve nehnuteľností.
Britský panovník svojím prejavom tradične otvára nové zasadnutie britského parlamentu. Táto slávnosť sa odohráva v Snemovni lordov, pretože panovník nemá povolené vstúpiť do Dolnej snemovne od roku 1642, keď tak urobil kráľ Karol I. s ozbrojeným sprievodom s cieľom zatknúť piatich zákonodarcov. Karola I. neskôr zbavili trónu a popravili.
"Majúc na pamäti posolstvo služby a oddanosti tejto krajine, ktoré vytvorila moja milovaná matka, zosnulá kráľovná (Alžbeta II.), prednášam tento prvý kráľovský prejav po viac ako 70 rokoch," povedal Karol na úvod. Bol to Karolov prvý takýto príhovor vo funkcii panovníka, pripomína AFP. V máji minulého roku však v tejto povinnosti zastúpil svoju zosnulú matku, kráľovnú Alžbetu II.
Kráľ v utorok krátko popoludní v 10-minútovom príhovore v Snemovni lordov - hornej komore parlamentu - predstavil návrhy zákonov, ktoré chce konzervatívna vláda premiéra Rishiho Sunaka zrealizovať do budúcoročných volieb. Konzervatívci, ktorí sú pri moci od roku 2010, v posledných prieskumoch značne zaostávajú za Labouristickou stranou, pripomína AFP.
Hoci prejav prednášal britský kráľ, jeho text zostavila vláda. Britský premiér medzi kľúčové témy zahrnul právo a poriadok a navrhol zákon o každoročnom udeľovaní nových licencií na projekty ťažby ropy a zemného plynu v Severnom mori. Tie by mali znížiť závislosť Británie od energie zo zahraničia a vytvoriť nové pracovné miesta. V septembri tiež avizoval odklon od politík týkajúcich sa čistej energie.
Sunak vo vládnom programe podľa AFP upozornil aj na rozdielne prístupy v oblasti životného prostredia a energetiky medzi vládnucou konzervatívnou stranou a opozičnou Labouristickou stranou Keira Starmera.
Vláda navrhuje aj prísnejšie usmernenia pre udeľovanie doživotných trestov a ukončenie predčasného prepúšťania niektorých páchateľov násilných sexuálnych trestných činov. Sunak do prejavu zahrnul aj postupné zavedenie zákazu fajčenia či reformy zákonov o vlastníctve nehnuteľností.
Britský panovník svojím prejavom tradične otvára nové zasadnutie britského parlamentu. Táto slávnosť sa odohráva v Snemovni lordov, pretože panovník nemá povolené vstúpiť do Dolnej snemovne od roku 1642, keď tak urobil kráľ Karol I. s ozbrojeným sprievodom s cieľom zatknúť piatich zákonodarcov. Karola I. neskôr zbavili trónu a popravili.
