Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové hranice rozšíria oblasť argentínskeho zvrchovaného územia o 1,7 milióna štvorcových kilometrov.
Autor TASR
Buenos Aires 30. marca (TASR) - Správa OSN, ktorá konštatuje, že Falklandské ostrovy ležia v námorných vodách Argentíny, otvorila staré rany vo vzťahoch Británie a tejto juhoamerickej krajiny. Britský premiér David Cameron v utorok odmietol rozhodnutie Komisie OSN pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS), ktorá schválila návrh Argentíny na rozšírenie jej vôd v južnej časti Atlantického oceánu o 35 percent.
Argentínska ministerka zahraničných vecí Susana Malcorrová privítala uvedené rozhodnutie, ktoré sa podľa jej slov týka "politicky, ekonomicky a strategicky významnej oblasti". Označila ho za "historickú udalosť" a "významný krok k určeniu vonkajších hraníc Argentíny".
Nové hranice rozšíria oblasť argentínskeho zvrchovaného územia o 1,7 milióna štvorcových kilometrov.
Britská vláda toto rozhodnutie v utorok odmietla s tým, že nie je právne záväzné.
"V tomto štádiu musíme najskôr získať podrobnosti zo správy. Je dôležité zdôrazniť, že toto je poradná komisia. Dáva odporúčania, ktoré nie sú právne záväzné," citovala dnes tlačová agentúra DPA hovorkyňu britského premiéra.
Povedala, že do úvahy treba vziať názory samotných obyvateľov Falklandov. "Veľmi jasne povedali, že chcú zostať zámorským územím Spojeného kráľovstva, a my budeme podporovať toto ich právo rozhodnúť o vlastnej budúcnosti."
Podľa britskej tlačovej agentúry Press Association sa vláda Falklandov, ktoré v Južnej Amerike nazývajú Malvíny, spojila s Londýnom a vyjasňuje si dôsledky rozhodnutia CLCS pre tieto ostrovy.
Hovorca generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, Stéphane Dujarric, v utorok v New Yorku objasňoval rozhodnutie. Povedal, že komisia "nezvažovala a nehodnotila tie časti návrhu, ktoré sú sporné... v súlade so svojimi pravidlami a postupmi".
Falklandy ležia asi 400 kilometrov od pobrežia Argentíny a od 19. storočia boli britskou kolóniou, Argentína nad nimi však sústavne požaduje zvrchovanosť. V roku 1982 kvôli nim vypukla medzi Britániou a Argentínou krátka vojna, v ktorej prišlo o život asi 900 ľudí.
V referende, ktoré sa uskutočnilo v roku 2013, sa obyvatelia ostrovov valnou väčšinou hlasov vyslovili za to, že chcú zostať súčasťou Británie.
Britské médiá píšu, že rozhodnutie CLCS by mohlo mať vplyv na využívanie prírodných zdrojov vrátane ropy a zemného plynu.
Argentínska ministerka zahraničných vecí Susana Malcorrová privítala uvedené rozhodnutie, ktoré sa podľa jej slov týka "politicky, ekonomicky a strategicky významnej oblasti". Označila ho za "historickú udalosť" a "významný krok k určeniu vonkajších hraníc Argentíny".
Nové hranice rozšíria oblasť argentínskeho zvrchovaného územia o 1,7 milióna štvorcových kilometrov.
Britská vláda toto rozhodnutie v utorok odmietla s tým, že nie je právne záväzné.
"V tomto štádiu musíme najskôr získať podrobnosti zo správy. Je dôležité zdôrazniť, že toto je poradná komisia. Dáva odporúčania, ktoré nie sú právne záväzné," citovala dnes tlačová agentúra DPA hovorkyňu britského premiéra.
Povedala, že do úvahy treba vziať názory samotných obyvateľov Falklandov. "Veľmi jasne povedali, že chcú zostať zámorským územím Spojeného kráľovstva, a my budeme podporovať toto ich právo rozhodnúť o vlastnej budúcnosti."
Podľa britskej tlačovej agentúry Press Association sa vláda Falklandov, ktoré v Južnej Amerike nazývajú Malvíny, spojila s Londýnom a vyjasňuje si dôsledky rozhodnutia CLCS pre tieto ostrovy.
Hovorca generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, Stéphane Dujarric, v utorok v New Yorku objasňoval rozhodnutie. Povedal, že komisia "nezvažovala a nehodnotila tie časti návrhu, ktoré sú sporné... v súlade so svojimi pravidlami a postupmi".
Falklandy ležia asi 400 kilometrov od pobrežia Argentíny a od 19. storočia boli britskou kolóniou, Argentína nad nimi však sústavne požaduje zvrchovanosť. V roku 1982 kvôli nim vypukla medzi Britániou a Argentínou krátka vojna, v ktorej prišlo o život asi 900 ľudí.
V referende, ktoré sa uskutočnilo v roku 2013, sa obyvatelia ostrovov valnou väčšinou hlasov vyslovili za to, že chcú zostať súčasťou Británie.
Britské médiá píšu, že rozhodnutie CLCS by mohlo mať vplyv na využívanie prírodných zdrojov vrátane ropy a zemného plynu.
