Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Referendum o nezávislosti Škótska sa uskutoční 18. septembra.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 8. septembra (TASR) - Európska komisia (EK) trvá na svojom stanovisku, že ak sa Škóti v nadchádzajúcom referende rozhodnú opustiť Britániu, Škótsko príde o členstvo v Európskej únii a bude oň musieť opätovne požiadať. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Európskej komisie.
Hovorkyňa Európskej komisie Pia Ahrenkildenová-Hansenová sa dnes na pravidelnom tlačovom brífingu k otázke škótskej samostatnosti odmietla ďalej vyjadrovať. "O budúcnosti Škótska musia rozhodnúť Škóti a britskí občania," uviedla na margo škótskeho referenda Ahrenkildenová-Hansenová.
V nedeľu zverejnený prieskum inštitútu YouGov, ktorý si objednali noviny Sunday Times, prvý raz v tomto roku ukázal, že desať dní pred referendom vedú stúpenci nezávislosti pred jej odporcami.
Referendum o nezávislosti Škótska sa uskutoční 18. septembra.
Británia si plány nerobí
Britská vláda si nerobí plány pre eventuálnu možnosť, že sa Škóti v referende rozhodnú pre nezávislosť, povedal dnes hovorca premiéra Davida Camerona.
Na otázku, či sa postoj vlády k plánom v dôsledku prieskumu zmenil, Cameronov hovorca odpovedal: "Nie. Nič sa nemení. Vláda sústredí všetku svoju pozornosť .... na to, aby Británia zostala jednotná."
Cameron navštívi pred hlasovaním Škótsko, kde bude argumentovať v prospech zachovania jeho 307-ročnej únie s Anglickom. Podľa hovorcu je veľmi dôležité, aby premiér osobne prezentoval v Škótsku argumenty britskej vlády, pretože musí voličov presvedčiť.
Tri hlavné politické strany Británie vypracujú tento týždeň plány a časový rámec pre udelenie širších právomocí Škótsku, ak odmietne nezávislosť.
Hovorkyňa Európskej komisie Pia Ahrenkildenová-Hansenová sa dnes na pravidelnom tlačovom brífingu k otázke škótskej samostatnosti odmietla ďalej vyjadrovať. "O budúcnosti Škótska musia rozhodnúť Škóti a britskí občania," uviedla na margo škótskeho referenda Ahrenkildenová-Hansenová.
V nedeľu zverejnený prieskum inštitútu YouGov, ktorý si objednali noviny Sunday Times, prvý raz v tomto roku ukázal, že desať dní pred referendom vedú stúpenci nezávislosti pred jej odporcami.
Referendum o nezávislosti Škótska sa uskutoční 18. septembra.
Británia si plány nerobí
Britská vláda si nerobí plány pre eventuálnu možnosť, že sa Škóti v referende rozhodnú pre nezávislosť, povedal dnes hovorca premiéra Davida Camerona.
Na otázku, či sa postoj vlády k plánom v dôsledku prieskumu zmenil, Cameronov hovorca odpovedal: "Nie. Nič sa nemení. Vláda sústredí všetku svoju pozornosť .... na to, aby Británia zostala jednotná."
Cameron navštívi pred hlasovaním Škótsko, kde bude argumentovať v prospech zachovania jeho 307-ročnej únie s Anglickom. Podľa hovorcu je veľmi dôležité, aby premiér osobne prezentoval v Škótsku argumenty britskej vlády, pretože musí voličov presvedčiť.
Tri hlavné politické strany Británie vypracujú tento týždeň plány a časový rámec pre udelenie širších právomocí Škótsku, ak odmietne nezávislosť.
Nezávislé Škótsko bude žiadať podiel zo zlatých rezerv Británie
V prípade, že Škóti v referende 18. septembra rozhodnú o vystúpení svojej krajiny z Veľkej Británie, Edinburgh bude žiadať podiel zo zlatých rezerv ostrovného kráľovstva, ktoré sú 310 ton. Reuters informuje, že v následných rokovaniach by žiadal podiel aj z ďalších štátnych aktív.
Hovorca ministerstva financií dnes uviedol, že rozdelenie aktív štátu bude obsahom špeciálnych rokovaní medzi vládou nezávislého Škótska a vládou Veľkej Británie. Budú sa musieť rozdeliť aj zásoby ropy pod dnom Severného mora a obeživo, libra.
Hodnota zlatého pokladu štátu je podľa aktuálnej ceny 7,84 miliardy GBP (9,87 miliardy eur). Ním je Británia na 18. mieste na svete.
Bývalý premiér Gordon Brown je neustále terčom kritiky za predaj vyše 400 ton zlata z rezerv, ku ktorému dochádzalo postupne v rokoch 1999 až 2002. Vtedy bola cena zlata najnižšia za predchádzajúcich 20 rokov. V nasledujúcom desaťročí sa cena unce (31,1 g) zlata vyšplhala na rekordných 1920,30 USD (1483,09 eura). Zlato vytvorilo tento nominálny cenový rekord presne pred troma rokmi. Dnes sa unca zlata predávala po 1265 USD, pričom britská libra klesla voči doláru na 10-mesačné minimum.
Brown sa tento rok v kampani pred referendom zasadzuje za zotrvanie Škótska v 307-ročnej únii s Anglickom.
Winston S. Churchill však v druhom zväzku štvordielnych Dejín po anglicky hovoriacich národov uviedol, že Jakub I., syn škótskej kráľovnej Márie, bol prvým kráľom Veľkej Británie. Na anglický trón zasadol v roku 1603. Pre spojené kráľovstvá sa názov Veľká Británia začal oficiálne používať o 104 rokov neskôr.
V prípade, že Škóti v referende 18. septembra rozhodnú o vystúpení svojej krajiny z Veľkej Británie, Edinburgh bude žiadať podiel zo zlatých rezerv ostrovného kráľovstva, ktoré sú 310 ton. Reuters informuje, že v následných rokovaniach by žiadal podiel aj z ďalších štátnych aktív.
Hovorca ministerstva financií dnes uviedol, že rozdelenie aktív štátu bude obsahom špeciálnych rokovaní medzi vládou nezávislého Škótska a vládou Veľkej Británie. Budú sa musieť rozdeliť aj zásoby ropy pod dnom Severného mora a obeživo, libra.
Hodnota zlatého pokladu štátu je podľa aktuálnej ceny 7,84 miliardy GBP (9,87 miliardy eur). Ním je Británia na 18. mieste na svete.
Bývalý premiér Gordon Brown je neustále terčom kritiky za predaj vyše 400 ton zlata z rezerv, ku ktorému dochádzalo postupne v rokoch 1999 až 2002. Vtedy bola cena zlata najnižšia za predchádzajúcich 20 rokov. V nasledujúcom desaťročí sa cena unce (31,1 g) zlata vyšplhala na rekordných 1920,30 USD (1483,09 eura). Zlato vytvorilo tento nominálny cenový rekord presne pred troma rokmi. Dnes sa unca zlata predávala po 1265 USD, pričom britská libra klesla voči doláru na 10-mesačné minimum.
Brown sa tento rok v kampani pred referendom zasadzuje za zotrvanie Škótska v 307-ročnej únii s Anglickom.
Winston S. Churchill však v druhom zväzku štvordielnych Dejín po anglicky hovoriacich národov uviedol, že Jakub I., syn škótskej kráľovnej Márie, bol prvým kráľom Veľkej Británie. Na anglický trón zasadol v roku 1603. Pre spojené kráľovstvá sa názov Veľká Británia začal oficiálne používať o 104 rokov neskôr.
