Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nepokoje vypukli po tom, ako Londýn uvalil na Teherán sériu sankcií v súvislosti s iránskym jadrovým programom.
Autor TASR
Londýn 24. augusta (TASR) - Britský minister zahraničných vecí Philip Hammond dnes vyhlásil, že rušenie sankcií západných krajín voči Iránu by sa mohlo začať na jar budúceho roka.
V rozhovore pre agentúru Reuters, ktorý sa uskutočnil deň po otvorení britského veľvyslanectva v Teheráne, Hammond uviedol, že ešte pred zrušením sankcií by sa malo začať s prípravnými obchodnými rokovaniami tak, aby hneď po zrušení reštrikcií mohli začať do Iránu prúdiť investície.
Hammond súčasne upozornil, že Irán je príliš dôležitým hráčom na Blízkom východe, aby bolo možné izolovať ho od účasti na prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa tejto oblasti. Dodal, že iránsky prezident Hasan Rúhání je pripravený začať novú kapitolu vzťahov s Britániou a Západom a je otvorený pre dialóg.
Hammond však súčasne upozornil, že Londýn i celý západný svet by mali k postupnému zlepšovaniu vzťahov s Iránom pristupovať s veľkou opatrnosťou. "Budeme mať do činenia s dlhou históriou vzájomnej nedôvery, ako aj so zásadnými rozpormi v mnohých dôležitých otázkach," konštatoval britský minister. Ako príklad uviedol Sýriu, v ktorej sa postoj Západu a Iránu diametrálne líši, či dodržiavanie ľudských práv v Iráne.
Pokiaľ ide o Sýriu, kde Teherán podporuje prezidenta Bašára Asada, Hammond uviedol, že Británia a Irán sa nezhodujú práve a najmä v otázke jeho ďalšieho účinkovania v politike. Za dôležité však Hammond označil to, že Západ s Iránom v tejto veci komunikuje. Uviedol, že ak má byť dosiahnuté politické riešenie v tejto veci, musia sa do procesu zapojiť aj Irán a Rusko.
Hammond v rozhovore poukázal aj na oblasti, v ktorých sa názory Británie a Iránu zhodujú - ide napríklad o boj proti pašovaniu drog a obchodovaniu s nimi.
Hammond poznamenal, že nové vedenie krajiny je schopné pristupovať k Izraelu z novej perspektívy. Zdôraznil, že jedným z hlavných faktorov, ktorými sa Británia bude riadiť vo vzťahu k Iránu, bude práve jeho politika voči Izraelu, ktorý Teherán označuje za svojho úhlavného nepriateľa.
K obnoveniu činnosti britského veľvyslanectva v Teheráne došlo po júlovom uzavretí komplexnej jadrovej dohody medzi Iránom a šiestimi svetovými veľmocami vrátane Británie.
K zatvoreniu britského veľvyslanectva v Teheráne došlo v reakcii na útok z konca novembra 2011. Dav iránskych demonštrantov vtedy vtrhol do komplexu britskej ambasády, pričom došlo k drancovaniu a krádeži dokumentov.
Nepokoje vypukli po tom, ako Londýn uvalil na Teherán sériu sankcií v súvislosti s iránskym jadrovým programom. Rozvášnený dav požadoval okamžitý odchod britského veľvyslanca z Teheránu.
V rozhovore pre agentúru Reuters, ktorý sa uskutočnil deň po otvorení britského veľvyslanectva v Teheráne, Hammond uviedol, že ešte pred zrušením sankcií by sa malo začať s prípravnými obchodnými rokovaniami tak, aby hneď po zrušení reštrikcií mohli začať do Iránu prúdiť investície.
Hammond súčasne upozornil, že Irán je príliš dôležitým hráčom na Blízkom východe, aby bolo možné izolovať ho od účasti na prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa tejto oblasti. Dodal, že iránsky prezident Hasan Rúhání je pripravený začať novú kapitolu vzťahov s Britániou a Západom a je otvorený pre dialóg.
Hammond však súčasne upozornil, že Londýn i celý západný svet by mali k postupnému zlepšovaniu vzťahov s Iránom pristupovať s veľkou opatrnosťou. "Budeme mať do činenia s dlhou históriou vzájomnej nedôvery, ako aj so zásadnými rozpormi v mnohých dôležitých otázkach," konštatoval britský minister. Ako príklad uviedol Sýriu, v ktorej sa postoj Západu a Iránu diametrálne líši, či dodržiavanie ľudských práv v Iráne.
Pokiaľ ide o Sýriu, kde Teherán podporuje prezidenta Bašára Asada, Hammond uviedol, že Británia a Irán sa nezhodujú práve a najmä v otázke jeho ďalšieho účinkovania v politike. Za dôležité však Hammond označil to, že Západ s Iránom v tejto veci komunikuje. Uviedol, že ak má byť dosiahnuté politické riešenie v tejto veci, musia sa do procesu zapojiť aj Irán a Rusko.
Hammond v rozhovore poukázal aj na oblasti, v ktorých sa názory Británie a Iránu zhodujú - ide napríklad o boj proti pašovaniu drog a obchodovaniu s nimi.
Hammond poznamenal, že nové vedenie krajiny je schopné pristupovať k Izraelu z novej perspektívy. Zdôraznil, že jedným z hlavných faktorov, ktorými sa Británia bude riadiť vo vzťahu k Iránu, bude práve jeho politika voči Izraelu, ktorý Teherán označuje za svojho úhlavného nepriateľa.
K obnoveniu činnosti britského veľvyslanectva v Teheráne došlo po júlovom uzavretí komplexnej jadrovej dohody medzi Iránom a šiestimi svetovými veľmocami vrátane Británie.
K zatvoreniu britského veľvyslanectva v Teheráne došlo v reakcii na útok z konca novembra 2011. Dav iránskych demonštrantov vtedy vtrhol do komplexu britskej ambasády, pričom došlo k drancovaniu a krádeži dokumentov.
Nepokoje vypukli po tom, ako Londýn uvalil na Teherán sériu sankcií v súvislosti s iránskym jadrovým programom. Rozvášnený dav požadoval okamžitý odchod britského veľvyslanca z Teheránu.
