Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zasadnutie britského parlamentu bolo prerušené 10. septembra.
Autor TASR
Londýn 17. septembra (TASR) - Britský najvyšší súd začal v utorok prerokúvať sťažnosť voči kontroverznému rozhodnutiu premiéra Borisa Johnsona o pozastavení činnosti parlamentu pred blížiacim sa termínom brexitu.
Právny zástupca aktivistky, ktorá sťažnosť iniciovala, požiadal najvyšší súd, aby označil súčasné päťtýždňové pozastavenie činnosti Dolnej snemovne parlamentu za protiprávne, informovala agentúra AP.
Príslušnú sťažnosť aktivistky Giny Millerovej už 6. septembra zamietol londýnsky vrchný súd. Povolil však, aby ju v odvolacom konaní prerokoval ešte najvyšší súd Spojeného kráľovstva.
Pojednávanie, počas ktorého majú obe strany sporu predložiť svoje argumenty, potrvá tri dni.
Právnik David Pannick zastupujúci sťažovateľku v utorok 11 sudcom najvyššieho súdu povedal, že Johnson požiadal kráľovnú o pozastavenie činnosti parlamentu s "nezákonným zámerom". Podľa neho chcel premiér "umlčať parlament", pretože ho považuje za "prekážku pri presadzovaní svojich politických cieľov".
Podľa kritikov si "prorogáciu", teda prerušenie zasadnutia parlamentu Johnson vynútil preto, aby mu poslanci nebránili uskutočniť brexit bez dohody. Britský premiér trvá na tom, že Spojené kráľovstvo musí opustiť EÚ 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej, s čím však nesúhlasia mnohí členovia Dolnej snemovne vrátane časti poslancov Johnsonovej Konzervatívnej strany.
Zasadnutie britského parlamentu bolo prerušené 10. septembra. Poslanci sa opäť zídu 14. októbra, teda len niečo vyše dva týždne pred termínom brexitu.
V prípade, že by najvyšší súd označil prorogáciu parlamentu za nezákonnú, Dolná snemovňa by mohla znovu zasadnúť.
Predsedníčka najvyššieho súdu Brenda Haleová na úvod utorkového pojednávania zdôraznila, že sudcovia budú musieť posúdiť veľmi komplikovaný problém: či mal premiér právo odporučiť kráľovnej, aby nariadila parlamentu prerušiť činnosť. Zdôraznila pritom, že sa nebudú zaoberať politickou stránkou celej záležitosti.
"Nezaujímajú nás širšie politické súvislosti. Rozhodnutie v tejto právnej otázke nestanoví, kedy a ako Spojené kráľovstvo opustí EÚ," uviedla Haleová, ktorú citovala agentúra AP.
Právny zástupca aktivistky, ktorá sťažnosť iniciovala, požiadal najvyšší súd, aby označil súčasné päťtýždňové pozastavenie činnosti Dolnej snemovne parlamentu za protiprávne, informovala agentúra AP.
Príslušnú sťažnosť aktivistky Giny Millerovej už 6. septembra zamietol londýnsky vrchný súd. Povolil však, aby ju v odvolacom konaní prerokoval ešte najvyšší súd Spojeného kráľovstva.
Pojednávanie, počas ktorého majú obe strany sporu predložiť svoje argumenty, potrvá tri dni.
Právnik David Pannick zastupujúci sťažovateľku v utorok 11 sudcom najvyššieho súdu povedal, že Johnson požiadal kráľovnú o pozastavenie činnosti parlamentu s "nezákonným zámerom". Podľa neho chcel premiér "umlčať parlament", pretože ho považuje za "prekážku pri presadzovaní svojich politických cieľov".
Podľa kritikov si "prorogáciu", teda prerušenie zasadnutia parlamentu Johnson vynútil preto, aby mu poslanci nebránili uskutočniť brexit bez dohody. Britský premiér trvá na tom, že Spojené kráľovstvo musí opustiť EÚ 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej, s čím však nesúhlasia mnohí členovia Dolnej snemovne vrátane časti poslancov Johnsonovej Konzervatívnej strany.
Zasadnutie britského parlamentu bolo prerušené 10. septembra. Poslanci sa opäť zídu 14. októbra, teda len niečo vyše dva týždne pred termínom brexitu.
V prípade, že by najvyšší súd označil prorogáciu parlamentu za nezákonnú, Dolná snemovňa by mohla znovu zasadnúť.
Predsedníčka najvyššieho súdu Brenda Haleová na úvod utorkového pojednávania zdôraznila, že sudcovia budú musieť posúdiť veľmi komplikovaný problém: či mal premiér právo odporučiť kráľovnej, aby nariadila parlamentu prerušiť činnosť. Zdôraznila pritom, že sa nebudú zaoberať politickou stránkou celej záležitosti.
"Nezaujímajú nás širšie politické súvislosti. Rozhodnutie v tejto právnej otázke nestanoví, kedy a ako Spojené kráľovstvo opustí EÚ," uviedla Haleová, ktorú citovala agentúra AP.
