Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ďalšie iniciatívy v oblasti slobody a plurality médií od EÚ v súčasnosti neočakáva.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) - Žurnalistiku a slobodné médiá budeme po súčasnom "informačnom zmätku" opäť vnímať ako kľúčový prvok verejnej sféry a demokracie, povedala pre TASR Elda Brogiová z Centra pre pluralitu a slobodu médií (CMPF) po schválení Európskeho zákona o slobode médií Radou EÚ.
Nový zákon o slobode médií výrazne rozšíri právomoci EÚ v tejto oblasti. Európska komisia (EK) ho podľa Brogiovej navrhla z viacerých dôvodov. "V prvom rade uznáva úlohu médií v demokratickej spoločnosti. Nezávislé mediálne služby majú v rámci európskeho vnútorného trhu kľúčový význam a slúžia dvojakému účelu. Sú dynamickým a hospodársky významným sektorom a zároveň poskytujú občanom rôznorodé pohľady a dôveryhodné zdroje informácií," uviedla Brogiová. Dodala, že je potrebné harmonizovať vnútroštátne poriadky členských štátov, keďže sú veľmi rozdielne a roztrieštené.
Podľa podpredsedníčky EK Věry Jourovej, ktorá zákon predstavovala a obhajovala, boli inšpiráciou návrhu vraždy novinárov a zhoršujúce sa podmienky v oblasti médií v rámci EÚ. To potvrdzuje aj analytička z CMPF a doplňuje, že nový zákon by mal obmedziť hrozby pre slobodu a pluralitu médií, napríklad politický tlak, koncentráciu vlastníctva médií, obmedzenie nezávislosti verejnoprávnych médií či cielené násilie voči novinárom. "Zákon je súčasťou rozsiahlejšieho úsilia EÚ o posilnenie demokracie a jej odolnosti proti vnútorným a vonkajším hrozbám," uviedla pre TASR.
Dôležitú úlohu bude mať podľa Brogiovej aj európska rada pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov členských štátov zodpovedných za médiá. Jej úlohou bude dohliadať na dodržiavanie zákona a poskytovať poradné stanoviská eurokomisii. Brogiová verí, že jednotlivé orgány členských štátov budú nezávislé a kompetentné.
Ak by sa jednotlivé ustanovenia nedodržiavali, EK môže podať na členskú krajinu žalobu za porušenie základných práv pri vykonávaní právnych predpisov Únie. "Tým, že pôjde o nariadenie, občania sa budú môcť domáhať priameho účinku a požiadať o jeho vymáhanie vnútroštátne súdy," ozrejmila Brogiová.
Ďalšie iniciatívy v oblasti slobody a plurality médií od EÚ v súčasnosti neočakáva. Podotkla, že túto oblasť ovplyvňujú aj iné právne predpisy – zákon o digitálnych službách, zákon o digitálnych trhoch, zákon o umelej inteligencii a ďalšie. "EÚ sa bude plne angažovať v implementácii a v analýze súčinnosti a konfliktov týchto nariadení," uzavrela pre TASR Brogiová.
Rada EÚ v utorok schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom je ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách Únie. Po podpisoch predsedov Rady a Európskeho parlamentu ho zverejnia v Úradnom vestníku EÚ, následne o 20 dní vstúpi do platnosti.
Nový zákon o slobode médií výrazne rozšíri právomoci EÚ v tejto oblasti. Európska komisia (EK) ho podľa Brogiovej navrhla z viacerých dôvodov. "V prvom rade uznáva úlohu médií v demokratickej spoločnosti. Nezávislé mediálne služby majú v rámci európskeho vnútorného trhu kľúčový význam a slúžia dvojakému účelu. Sú dynamickým a hospodársky významným sektorom a zároveň poskytujú občanom rôznorodé pohľady a dôveryhodné zdroje informácií," uviedla Brogiová. Dodala, že je potrebné harmonizovať vnútroštátne poriadky členských štátov, keďže sú veľmi rozdielne a roztrieštené.
Podľa podpredsedníčky EK Věry Jourovej, ktorá zákon predstavovala a obhajovala, boli inšpiráciou návrhu vraždy novinárov a zhoršujúce sa podmienky v oblasti médií v rámci EÚ. To potvrdzuje aj analytička z CMPF a doplňuje, že nový zákon by mal obmedziť hrozby pre slobodu a pluralitu médií, napríklad politický tlak, koncentráciu vlastníctva médií, obmedzenie nezávislosti verejnoprávnych médií či cielené násilie voči novinárom. "Zákon je súčasťou rozsiahlejšieho úsilia EÚ o posilnenie demokracie a jej odolnosti proti vnútorným a vonkajším hrozbám," uviedla pre TASR.
Dôležitú úlohu bude mať podľa Brogiovej aj európska rada pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov členských štátov zodpovedných za médiá. Jej úlohou bude dohliadať na dodržiavanie zákona a poskytovať poradné stanoviská eurokomisii. Brogiová verí, že jednotlivé orgány členských štátov budú nezávislé a kompetentné.
Ak by sa jednotlivé ustanovenia nedodržiavali, EK môže podať na členskú krajinu žalobu za porušenie základných práv pri vykonávaní právnych predpisov Únie. "Tým, že pôjde o nariadenie, občania sa budú môcť domáhať priameho účinku a požiadať o jeho vymáhanie vnútroštátne súdy," ozrejmila Brogiová.
Ďalšie iniciatívy v oblasti slobody a plurality médií od EÚ v súčasnosti neočakáva. Podotkla, že túto oblasť ovplyvňujú aj iné právne predpisy – zákon o digitálnych službách, zákon o digitálnych trhoch, zákon o umelej inteligencii a ďalšie. "EÚ sa bude plne angažovať v implementácii a v analýze súčinnosti a konfliktov týchto nariadení," uzavrela pre TASR Brogiová.
Rada EÚ v utorok schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom je ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách Únie. Po podpisoch predsedov Rady a Európskeho parlamentu ho zverejnia v Úradnom vestníku EÚ, následne o 20 dní vstúpi do platnosti.
