Euro 2024
Najnovšie správy
Rozhovory medzi Srbskom a Kosovom, zamerané na uzavretie prelomovej dohody, ktorá by pripravila pôdu pre normalizáciu vzájomných vzťahov, sa vlani takmer skončili fiaskom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 26. júna (TASR) - Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti začali v stredu v Bruseli nové rokovania - takmer rok po posledných neúspešných rozhovoroch. Do nového kola rokovaní je zapojený aj osobitný vyslanec pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
"Dnešné nové kolo dialógu snáď čoskoro vyšle odlišné posolstvo a skončí sa inak ," uviedol šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.
V podcaste Sbunker, z ktorého cituje portál Kosovo online, bývalý slovenský minister zahraničných vecí povedal, že srbsko-kosovský dialóg sa nachádza na križovatke a na dosiahnutie pokroku v implementácii dohôd je potrebný kompromis. Ako zdôraznil, normalizácia vzťahov nemôže nastať v prostredí konfliktov a napätia, pričom zodpovednosť za pokrok vo vzťahoch leží na oboch stranách.
Rozhovory medzi Srbskom a Kosovom, zamerané na uzavretie prelomovej dohody, ktorá by pripravila pôdu pre normalizáciu vzájomných vzťahov, sa vlani takmer skončili fiaskom. Počas summitu v Severnom Macedónsku v marci 2023 Vučič odmietol podpísať tzv. dohodu z Ochridu, podporovanú EÚ a Spojenými štátmi. Odvolal sa vtedy na bolesť v pravej ruke, ktorá vraj bude pravdepodobne trvať "roky".
Diplomati opakovane vyzývali na implementáciu tejto dohody, avšak ani jedna zo zainteresovaných strán to neurobila. Keď rokovania zlyhali, vo väčšinovo Srbmi obývaných oblastiach na severe Kosova vypukli nepokoje. Tie vlani v septembri vyústili do krvavej prestrelky medzi srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou pri pravoslávnom kláštore Banjska blízko hraníc so Srbskom.
Napätie ďalej vzrástlo po tom, čo vláda v Prištine tento rok vo februári vyhlásila euro za jedinú legálnu menu uznanú na území Kosova, čím postavila používanie srbského dinára mimo zákon, píše AFP. Tento krok vyvinul tlak na Srbsko, aby pokračovalo vo financovaní paralelného systému zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí pre kosovských Srbov.
Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov, z ktorých je väčšina lojálnych Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.
"Dnešné nové kolo dialógu snáď čoskoro vyšle odlišné posolstvo a skončí sa inak ," uviedol šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.
V podcaste Sbunker, z ktorého cituje portál Kosovo online, bývalý slovenský minister zahraničných vecí povedal, že srbsko-kosovský dialóg sa nachádza na križovatke a na dosiahnutie pokroku v implementácii dohôd je potrebný kompromis. Ako zdôraznil, normalizácia vzťahov nemôže nastať v prostredí konfliktov a napätia, pričom zodpovednosť za pokrok vo vzťahoch leží na oboch stranách.
Rozhovory medzi Srbskom a Kosovom, zamerané na uzavretie prelomovej dohody, ktorá by pripravila pôdu pre normalizáciu vzájomných vzťahov, sa vlani takmer skončili fiaskom. Počas summitu v Severnom Macedónsku v marci 2023 Vučič odmietol podpísať tzv. dohodu z Ochridu, podporovanú EÚ a Spojenými štátmi. Odvolal sa vtedy na bolesť v pravej ruke, ktorá vraj bude pravdepodobne trvať "roky".
Diplomati opakovane vyzývali na implementáciu tejto dohody, avšak ani jedna zo zainteresovaných strán to neurobila. Keď rokovania zlyhali, vo väčšinovo Srbmi obývaných oblastiach na severe Kosova vypukli nepokoje. Tie vlani v septembri vyústili do krvavej prestrelky medzi srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou pri pravoslávnom kláštore Banjska blízko hraníc so Srbskom.
Napätie ďalej vzrástlo po tom, čo vláda v Prištine tento rok vo februári vyhlásila euro za jedinú legálnu menu uznanú na území Kosova, čím postavila používanie srbského dinára mimo zákon, píše AFP. Tento krok vyvinul tlak na Srbsko, aby pokračovalo vo financovaní paralelného systému zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí pre kosovských Srbov.
Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov, z ktorých je väčšina lojálnych Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.
