V 16. storočí prerazili kanál Willebroek, ktorý bol dobre splavný a spojil Brusel s Antverpami a morom. Brusel sa razom stal významným prístavom a predmetom záujmu obchodníkov.
Autor TASR
Brusel 12. marca (TASR) – Kým dnes je Kostol svätej Kataríny jednou z hlavných pamiatok historického centra Bruselu, menej známe je, že v minulosti na jeho mieste stál prístav. Do Bruselu cez neho prúdili tony stavebného materiálu a okolo prístavu žili remeselníci. Dnes sa na námestie pred kostolom dostanete aj metrom. Bývajú tam vianočné trhy, ktoré priťahujú domácich aj turistov.
V súčasnosti si ťažko predstaviť, že Brusel v minulosti pretínala na viacerých miestach rieka Senne, ktorá zároveň napĺňala priekopu okolo kanálov. Rieka mala nestabilný tok a veľa ramien, čo znemožňovalo používať ju na lodnú dopravu vo väčšom rozsahu.
Všetko sa zmenilo v 16. storočí, keď bol prerazený kanál Willebroek, ktorý bol dobre splavný a spojil Brusel s Antverpami a morom. Brusel sa razom stal významným prístavom a predmetom záujmu obchodníkov.
Lode prichádzali do prístavu v centre Bruselu, ktorý lemovali rozsiahle móla na vykladanie tovaru. Lode sem prinášali tehly, kameň, seno a uhlie. Táto štvrť bola azda najrušnejšia – boli tu námorníci, lodníci, vykladači tovaru a obchodníci. Cestovatelia tu čakali na lode, ktoré ich cez kanál Willebroek odvezú do Antverp. Bolo to mesto v meste.
Dnes už zostali len náznaky mól. Brusel sa rozhodol v 19. storočí odkloniť riečny kanál a zrušiť prístav, pretože stojatá voda sa rýchlo znečisťovala, bola semeniskom chorôb a potkanov. Na mieste prístavu vyrástol Kostol svätej Kataríny, ktorá bola patrónkou holičov, kolárov, lanárov, hrnčiarov, kazateľov a teológov, brúsičov, krajčírov, šičiek a dievčat na vydaj sídliacich v tejto štvrti.
V súčasnosti štvrť najviac žije v decembri, keď sú na námestí pred Kostolom svätej Kataríny vianočné trhy. Celoročne túto časť Bruselu navštevujú turisti pre špecifickú atmosféru a miestni sú na malebnú štvrť právom hrdí.
V súčasnosti si ťažko predstaviť, že Brusel v minulosti pretínala na viacerých miestach rieka Senne, ktorá zároveň napĺňala priekopu okolo kanálov. Rieka mala nestabilný tok a veľa ramien, čo znemožňovalo používať ju na lodnú dopravu vo väčšom rozsahu.
Všetko sa zmenilo v 16. storočí, keď bol prerazený kanál Willebroek, ktorý bol dobre splavný a spojil Brusel s Antverpami a morom. Brusel sa razom stal významným prístavom a predmetom záujmu obchodníkov.
Lode prichádzali do prístavu v centre Bruselu, ktorý lemovali rozsiahle móla na vykladanie tovaru. Lode sem prinášali tehly, kameň, seno a uhlie. Táto štvrť bola azda najrušnejšia – boli tu námorníci, lodníci, vykladači tovaru a obchodníci. Cestovatelia tu čakali na lode, ktoré ich cez kanál Willebroek odvezú do Antverp. Bolo to mesto v meste.
Dnes už zostali len náznaky mól. Brusel sa rozhodol v 19. storočí odkloniť riečny kanál a zrušiť prístav, pretože stojatá voda sa rýchlo znečisťovala, bola semeniskom chorôb a potkanov. Na mieste prístavu vyrástol Kostol svätej Kataríny, ktorá bola patrónkou holičov, kolárov, lanárov, hrnčiarov, kazateľov a teológov, brúsičov, krajčírov, šičiek a dievčat na vydaj sídliacich v tejto štvrti.
V súčasnosti štvrť najviac žije v decembri, keď sú na námestí pred Kostolom svätej Kataríny vianočné trhy. Celoročne túto časť Bruselu navštevujú turisti pre špecifickú atmosféru a miestni sú na malebnú štvrť právom hrdí.