Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krayema - švédskeho občana sýrskeho pôvodu - zachytili kamery v spoločnosti Bakraouiho na stanici metra Pétillon, štyri zastávky pred Maelbeekom. Podľa záberov mali obaja na chrbte identické batohy.
Autor TASR
Brusel 29. apríla (TASR) - Belgickým vyšetrovateľom bruselských útokov z 22. marca sa zrejme podarilo vyriešiť jednu zo záhad tohto dňa: kam zmizol výbušný obsah batohu Osamu Krayema, komplica samovražedného atentátnika Khalida Bakraouiho, ktorý sa odpálil na stanici metra Maelbeek a zabil 16 ľudí. Uviedol to dnes denník La Libre Belgique.
Krayema - švédskeho občana sýrskeho pôvodu - zachytili kamery v spoločnosti Bakraouiho na stanici metra Pétillon, štyri zastávky pred Maelbeekom. Podľa záberov mali obaja na chrbte identické batohy. Isté je, že Bakraoui nasadol do metra a vyhodil sa do vzduchu.
Krayem údajne plánoval urobiť to isté, ale svoju nálož napokon neaktivoval. Belgická polícia ho zatkla 8. apríla, v rovnaký deň ako Mohameda Abriniho, ktorý bol tretím atentátnikom na letisku Zaventem.
Vyšetrovatelia zistili, že Krayem sa skrýval na ulici Casernes vo štvrti Etterbeek, v blízkosti stanice metra Pétillon. Tento byt bol podrobne prehľadaný, avšak polícia nenašla ani podozrivý batoh, ani pripravenú výbušninu.
Za pomoci pouličných kamier vyšetrovatelia zistili, že nájomca bytu Smail Farisi a jeho brat Ibrahim Farisi stihli byt vyprázdniť ešte pred policajnou raziou, pričom v rukách mali prázdny batoh, bez výbušniny. Výbušnou zmesou bol peroxid acetónu (TATP), ktorý je považovaný za veľmi nebezpečnú a nestabilnú trhavinu. Stopy po tejto výbušnine, ktorá bola použitá na letisku Zaventem aj v metre, polícia našla v byte na ulici Maxa Roosa, kde boli bombové nálože pripravené.
Krayem po zatknutí polícii povedal, že nebezpečnú výbušninu zriedil s vodou a spláchol v záchode bytu na ulici Casernes. Vyšetrovatelia to považujú za možné, lebo TATP má podobu malých kryštálov rozpustných vo vode. Polícia sa obávala, že by Krayemova nevybuchnutá nálož mohla byť použitá pri inej príležitosti.
Denník La Libre Belgique však uviedol, že nie všetky obavy polície boli rozptýlené, lebo stále sa nepodarilo nájsť všetky zbrane, ktoré mala k dispozícii táto teroristická bunka. Policajná razia v bruselskej štvrti Forest z 15. marca objavila časť arzenálu, podľa dôkazov polície to však neboli všetky zbrane, ktoré mali teroristi k dispozícii.
Doterajšie vyšetrovanie teroristických útokov v Bruseli potvrdilo, že na letisko Zaventem prišli traja útočníci, všetci s veľkými cestovnými taškami naloženými výbušninami. Do odletovej haly vošli spolu, potom sa rozdelili. Najim Laachraoui a Ibrahim Bakraoui predtým ako aktivovali svoju nálož zdvihli tašky nad hlavu. Tento manéver umožnil širší rozptyl skrutiek a klincov, ktoré boli zakomponované do bomby, čo zaručilo väčší ničivý účinok výbušniny.
Letiskové kamery zachytili, že Mohamed Abrini po prvom výbuchu opustil svoj vozík s taškou naloženou výbušninou, schoval sa do kúta a po druhom výbuchu využil zmätok, ktorý nastal a ušiel. V hale zanechal vozík s batohom, v ktorom bola najväčšia nálož.
Podľa údajov polície samovražední atentátnici pre aktiváciu bômb nepoužili telefón, ale ručne ovládaný systém, rovnaký ako bol použitý aj pri teroristických útokov v Paríži z 13. novembra 2015.
Krayema - švédskeho občana sýrskeho pôvodu - zachytili kamery v spoločnosti Bakraouiho na stanici metra Pétillon, štyri zastávky pred Maelbeekom. Podľa záberov mali obaja na chrbte identické batohy. Isté je, že Bakraoui nasadol do metra a vyhodil sa do vzduchu.
Krayem údajne plánoval urobiť to isté, ale svoju nálož napokon neaktivoval. Belgická polícia ho zatkla 8. apríla, v rovnaký deň ako Mohameda Abriniho, ktorý bol tretím atentátnikom na letisku Zaventem.
Vyšetrovatelia zistili, že Krayem sa skrýval na ulici Casernes vo štvrti Etterbeek, v blízkosti stanice metra Pétillon. Tento byt bol podrobne prehľadaný, avšak polícia nenašla ani podozrivý batoh, ani pripravenú výbušninu.
Za pomoci pouličných kamier vyšetrovatelia zistili, že nájomca bytu Smail Farisi a jeho brat Ibrahim Farisi stihli byt vyprázdniť ešte pred policajnou raziou, pričom v rukách mali prázdny batoh, bez výbušniny. Výbušnou zmesou bol peroxid acetónu (TATP), ktorý je považovaný za veľmi nebezpečnú a nestabilnú trhavinu. Stopy po tejto výbušnine, ktorá bola použitá na letisku Zaventem aj v metre, polícia našla v byte na ulici Maxa Roosa, kde boli bombové nálože pripravené.
Krayem po zatknutí polícii povedal, že nebezpečnú výbušninu zriedil s vodou a spláchol v záchode bytu na ulici Casernes. Vyšetrovatelia to považujú za možné, lebo TATP má podobu malých kryštálov rozpustných vo vode. Polícia sa obávala, že by Krayemova nevybuchnutá nálož mohla byť použitá pri inej príležitosti.
Denník La Libre Belgique však uviedol, že nie všetky obavy polície boli rozptýlené, lebo stále sa nepodarilo nájsť všetky zbrane, ktoré mala k dispozícii táto teroristická bunka. Policajná razia v bruselskej štvrti Forest z 15. marca objavila časť arzenálu, podľa dôkazov polície to však neboli všetky zbrane, ktoré mali teroristi k dispozícii.
Doterajšie vyšetrovanie teroristických útokov v Bruseli potvrdilo, že na letisko Zaventem prišli traja útočníci, všetci s veľkými cestovnými taškami naloženými výbušninami. Do odletovej haly vošli spolu, potom sa rozdelili. Najim Laachraoui a Ibrahim Bakraoui predtým ako aktivovali svoju nálož zdvihli tašky nad hlavu. Tento manéver umožnil širší rozptyl skrutiek a klincov, ktoré boli zakomponované do bomby, čo zaručilo väčší ničivý účinok výbušniny.
Letiskové kamery zachytili, že Mohamed Abrini po prvom výbuchu opustil svoj vozík s taškou naloženou výbušninou, schoval sa do kúta a po druhom výbuchu využil zmätok, ktorý nastal a ušiel. V hale zanechal vozík s batohom, v ktorom bola najväčšia nálož.
Podľa údajov polície samovražední atentátnici pre aktiváciu bômb nepoužili telefón, ale ručne ovládaný systém, rovnaký ako bol použitý aj pri teroristických útokov v Paríži z 13. novembra 2015.
