Reforma poľského Najvyššieho súdu znížila vek odchodu sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku zo 70 na 65 rokov, čo núti uvoľniť svoje posty viac ako tretinu jeho sudcovského stavu.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 24. septembra (TASR) - Spornými zmenami vo fungovaní poľského Najvyššieho súdu, ktoré boli predmetom správneho konania Európskej komisie (EK), sa bude zaoberať Súdny dvor Európskej únie (ECJ). O podaní žaloby informoval Brusel v pondelok, pričom tento krok zdôvodnil porušením práva EÚ formou oslabovania nezávislosti súdov, obzvlášť pokiaľ ide o zásadu neodvolateľnosti sudcov.
V prípade, že ECJ tento záver potvrdí, bude musieť Poľsko príslušný zákon upraviť pod hrozbou vysokých pokút, uviedla tlačová agentúra DPA.
EK oznámila ešte 2. júla otvorenie správneho konania voči Poľsku v súvislosti s uvedenou reformou. Tá znížila vek odchodu sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku zo 70 na 65 rokov, čo núti uvoľniť svoje posty viac ako tretinu jeho sudcovského stavu.
Toto opatrenie sa vzťahuje aj na prvú predsedníčku Najvyššieho súdu. Súčasní sudcovia dostali možnosť požiadať prezidenta republiky o jednorazové obnovenie mandátu na tri roky, ako však upozornila exekutíva EÚ, neexistujú žiadne kritériá pre to, ako má prezident rozhodnúť ani prostriedky umožňujúce jeho rozhodnutie napadnúť.
EK preto zastáva názor, že ide o opatrenie, ktoré narúša zásadu nezávislosti súdov vrátane neodvolateľnosti sudcov, čím Poľsko nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v súvislosti s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.
Podľa septembrového vyhlásenia poľského ministerstva zahraničných vecí odpovedala Varšava v rámci správneho konania "komplexným spôsobom" a dokázala, že "všetky tieto obavy sú neopodstatnené". Rezort zdôraznil, že organizácia systému súdnictva je vo výhradnej kompetencii jednotlivých členských štátov EÚ. Úpravu dôchodkového veku sudcov tak nemožno považovať za porušenie európskeho práva.
Exekutíva EÚ sa už vyše dva a pol roka zúčastňuje na tzv. štruktúrovanom dialógu s poľskou vládou práve pre obavy, že reformy súdnictva v Poľsku poškodzujú európske hodnoty týkajúce sa právneho štátu. Poľská vláda opakovane tvrdí, že justičnou reformou napráva skorumpovaný a nespoľahlivý súdny systém.
Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz koncom júla vyhlásil, že postúpenie tejto záležitosti ECJ môže byť "jediným správnym riešením" a Varšava je "pripravená všetko vysvetliť".
20. júla 2017
Poslanci Sejmu schválili kontroverzný návrh zákona o reorganizácii najvyššieho súdu, ktorý ostro kritizovala nielen opozícia, ale aj EÚ. Kritici mu vyčítali, že umožní politikom, aby kontrolovali súdnu moc, ktorá stratí nezávislosť. Navrhovaná legislatíva fakticky podriaďuje najvyšší súd ministerstvu spravodlivosti, keďže sudcovia majú odísť do dôchodku po dovŕšení 65. roku s výnimkou takých, ktorých ponechá vo funkcii minister spravodlivosti. Návrh zákona vyvolal búrlivú diskusiu a novú vlnu pouličných protestov.
22. júla 2017
Poľský Senát takisto schválil kontroverzný návrh zákona o najvyššom súde, ktorý vyvolal vlnu ostrej kritiky zo strany poľskej opozície, časti verejnosti aj EÚ.
24. júla 2017
Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil, že bude vetovať dva z troch návrhov zákonov z dielne vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorých cieľom je reforma poľského súdnictva. Duda sa po prvý raz otvorene nezhodol s lídrom PiS Jaroslawom Kaczyňským.
26. júla 2017
Európska komisia oznámila, že sa rozhodla konať v prospech ochrany právneho poriadku v Poľsku. Vyzvala vládu vo Varšave, aby do mesiaca uviedla justičnú reformu do súladu s právom EÚ. EK v prvom rade žiada zodpovedné poľské orgány, aby neprijímali žiadne opatrenia na odvolanie či na vynútený odchod sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku. Ak budú takéto opatrenia prijaté, EK je pripravená okamžite spustiť postup podľa článku 7 ods. 1 Lisabonskej zmluvy. To znamená, že na základe návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie môže Rada EÚ štvorpätinovou väčšinou členov rozhodnúť, že existuje riziko vážneho porušenia základných hodnôt, na ktorých je postavená EÚ. EK sa tiež rozhodla začať právne konanie proti Poľsku.
25. septembra 2017
Poľský prezident Andrzej Duda predstavil vlastné návrhy na reformu súdnych orgánov - najvyššieho súdu a Národnej súdnej rady (KRS). Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans v reakcii na túto iniciatívu ocenil ochotu Poľska pokračovať v dialógu o potrebe dodržiavania pravidiel právneho štátu.
8. decembra 2017
Dolná komora poľského parlamentu schválila návrh zákona o zmene fungovania najvyššieho súdu. Sejm schválil aj návrh zákona, ktorý mení spôsob nominácie sudcov. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia), expertný poradný orgán Rady Európy, konštatovala, že tieto zmeny vážne ohrozujú justičný systém Poľska.
20. decembra 2017
Európska komisia oznámila, že navrhuje Rade EÚ, aby aktivovala článok 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii. Komisia zdôraznila, že aj napriek jej opakovanému dvojročnému úsiliu dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku. Článok č. 7 ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín.
22. marca 2018
Vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) oznámila, že mieni upraviť legislatívu tak, aby minister spravodlivosti nemohol odvolať predsedov alebo podpredsedov súdov bez toho, aby zohľadnil názor kolégia súdu a Národnej súdnej rady.
12. apríla 2018
Poslanci Sejmu schválili isté zmeny Bruselom kritizovaných legislatívnych noriem o reforme súdnictva, čím vládna väčšina naplnila časť odporúčaní Európskej únie. V prvom prípade išlo o obmedzenie právomocí ministra spravodlivosti pri odvolávaní predsedov súdov. V súlade s odporúčaniami Európskej komisie sa zmenia aj predpisy týkajúce sa vekovej hranice pre odchod sudcov do dôchodku. O ďalšom pôsobení sudcov, ktorí dovŕšia 65 rokov, nerozhodne prezident, ale Národná súdna rada. V prípade najvyššieho súdu by veková hranica pre odchod do dôchodku mala byť tak pre mužov, ako aj pre ženy identicky 65 rokov, pôvodne u sudkýň už 60 rokov. O prípadom predĺžení ich pôsobenia vo funkciách bude rozhodovať hlava štátu.
13. júna 2018
Poľský exprezident Lech Walesa a niekoľko ďalších bývalých lídrov požiadali Európsku úniu, aby ochránila právny štát v Poľsku.
18. júna 2018
Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans a poľský premiér Mateusz Morawiecki na rokovaniach vo Varšave neoznámili žiadny pokrok v diskusii o zmenách v poľskom súdnictve.
2. júla 2018
Európska komisia oznámila, že začala právne konanie voči Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy. Pripomenula, že 3. júla bude 27 zo 72 sudcov poľského najvyššieho súdu vystavených riziku, že musia odísť do dôchodku.
3. júla 2018
V Poľsku začal platiť sporný zákon, ktorý znižuje vek odchodu do dôchodku sudcov najvyššieho súdu zo 70 na 65 rokov. Vzťahuje sa aj na prvú predsedníčku poľského Najvyššieho súdu Malgorzatu Gersdorfovú. Sudcovia, ktorí dovŕšili nový dôchodkový vek, ale nechcú odstúpiť, mali požiadať prezidenta o predĺženie mandátu. Šesťdesiatpäťročná Gersdorfová tak neurobila a argumentovala, že dĺžku jej funkčného obdobia určuje ústava.
30. júla 2018
Poľská vláda je pripravená obhajovať svoje stanovisko k spornej reforme justičného systému aj pred Súdnym dvorom EÚ. Pripustil to poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz.
14. augusta 2018
Európska únia dala Varšave mesiac na to, aby v tejto veci konala, v opačnom prípade sa záležitosťou môže začať zaoberať Súdny dvor EÚ.
11. septembra 2018
Poľský prezident Andrzej Duda vyhovel žiadosti piatich členov najvyššieho súdu o predĺženie ich mandátu aj po dovŕšení veku 65 rokov, takže tam budú môcť pôsobiť ďalšie tri roky. V prípade ďalších siedmich sudcov, ktorí predložili hlave štátu rovnaké žiadosti, Duda nevydal žiadne stanovisko.
14. septembra 2018
Poľsko odmietlo ako neopodstatnené obavy EK týkajúce sa zmien vo fungovaní poľského Najvyššieho súdu, predovšetkým zníženia dôchodkového veku sudcov.
17. septembra 2018
Európska sieť súdnych rád (ENCJ) pozastavila v pondelok členstvo poľskej Národnej súdnej rady v tejto medzinárodnej organizácii. Zdôvodnila to prijatím zákonov narúšajúcich nezávislosť poľského súdnictva.
20. septembra 2018
Napriek hrozbe sankcií zo strany EÚ vymenoval poľský prezident Andrzej Duda desať nových sudcov najvyššieho súdu. Pôsobiť budú v novovytvorenej disciplinárnej komore, ktorá podľa expertov na legislatívu môže slúžiť na zastrašovanie sudcov s kritickým postojom voči vláde.
V prípade, že ECJ tento záver potvrdí, bude musieť Poľsko príslušný zákon upraviť pod hrozbou vysokých pokút, uviedla tlačová agentúra DPA.
EK oznámila ešte 2. júla otvorenie správneho konania voči Poľsku v súvislosti s uvedenou reformou. Tá znížila vek odchodu sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku zo 70 na 65 rokov, čo núti uvoľniť svoje posty viac ako tretinu jeho sudcovského stavu.
Toto opatrenie sa vzťahuje aj na prvú predsedníčku Najvyššieho súdu. Súčasní sudcovia dostali možnosť požiadať prezidenta republiky o jednorazové obnovenie mandátu na tri roky, ako však upozornila exekutíva EÚ, neexistujú žiadne kritériá pre to, ako má prezident rozhodnúť ani prostriedky umožňujúce jeho rozhodnutie napadnúť.
EK preto zastáva názor, že ide o opatrenie, ktoré narúša zásadu nezávislosti súdov vrátane neodvolateľnosti sudcov, čím Poľsko nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v súvislosti s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.
Podľa septembrového vyhlásenia poľského ministerstva zahraničných vecí odpovedala Varšava v rámci správneho konania "komplexným spôsobom" a dokázala, že "všetky tieto obavy sú neopodstatnené". Rezort zdôraznil, že organizácia systému súdnictva je vo výhradnej kompetencii jednotlivých členských štátov EÚ. Úpravu dôchodkového veku sudcov tak nemožno považovať za porušenie európskeho práva.
Exekutíva EÚ sa už vyše dva a pol roka zúčastňuje na tzv. štruktúrovanom dialógu s poľskou vládou práve pre obavy, že reformy súdnictva v Poľsku poškodzujú európske hodnoty týkajúce sa právneho štátu. Poľská vláda opakovane tvrdí, že justičnou reformou napráva skorumpovaný a nespoľahlivý súdny systém.
Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz koncom júla vyhlásil, že postúpenie tejto záležitosti ECJ môže byť "jediným správnym riešením" a Varšava je "pripravená všetko vysvetliť".
Výberová chronológia sporu medzi EÚ a Poľskom o justičnej reforme
20. júla 2017
Poslanci Sejmu schválili kontroverzný návrh zákona o reorganizácii najvyššieho súdu, ktorý ostro kritizovala nielen opozícia, ale aj EÚ. Kritici mu vyčítali, že umožní politikom, aby kontrolovali súdnu moc, ktorá stratí nezávislosť. Navrhovaná legislatíva fakticky podriaďuje najvyšší súd ministerstvu spravodlivosti, keďže sudcovia majú odísť do dôchodku po dovŕšení 65. roku s výnimkou takých, ktorých ponechá vo funkcii minister spravodlivosti. Návrh zákona vyvolal búrlivú diskusiu a novú vlnu pouličných protestov.
22. júla 2017
Poľský Senát takisto schválil kontroverzný návrh zákona o najvyššom súde, ktorý vyvolal vlnu ostrej kritiky zo strany poľskej opozície, časti verejnosti aj EÚ.
24. júla 2017
Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil, že bude vetovať dva z troch návrhov zákonov z dielne vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorých cieľom je reforma poľského súdnictva. Duda sa po prvý raz otvorene nezhodol s lídrom PiS Jaroslawom Kaczyňským.
26. júla 2017
Európska komisia oznámila, že sa rozhodla konať v prospech ochrany právneho poriadku v Poľsku. Vyzvala vládu vo Varšave, aby do mesiaca uviedla justičnú reformu do súladu s právom EÚ. EK v prvom rade žiada zodpovedné poľské orgány, aby neprijímali žiadne opatrenia na odvolanie či na vynútený odchod sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku. Ak budú takéto opatrenia prijaté, EK je pripravená okamžite spustiť postup podľa článku 7 ods. 1 Lisabonskej zmluvy. To znamená, že na základe návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie môže Rada EÚ štvorpätinovou väčšinou členov rozhodnúť, že existuje riziko vážneho porušenia základných hodnôt, na ktorých je postavená EÚ. EK sa tiež rozhodla začať právne konanie proti Poľsku.
25. septembra 2017
Poľský prezident Andrzej Duda predstavil vlastné návrhy na reformu súdnych orgánov - najvyššieho súdu a Národnej súdnej rady (KRS). Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans v reakcii na túto iniciatívu ocenil ochotu Poľska pokračovať v dialógu o potrebe dodržiavania pravidiel právneho štátu.
8. decembra 2017
Dolná komora poľského parlamentu schválila návrh zákona o zmene fungovania najvyššieho súdu. Sejm schválil aj návrh zákona, ktorý mení spôsob nominácie sudcov. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia), expertný poradný orgán Rady Európy, konštatovala, že tieto zmeny vážne ohrozujú justičný systém Poľska.
20. decembra 2017
Európska komisia oznámila, že navrhuje Rade EÚ, aby aktivovala článok 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii. Komisia zdôraznila, že aj napriek jej opakovanému dvojročnému úsiliu dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku. Článok č. 7 ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín.
22. marca 2018
Vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) oznámila, že mieni upraviť legislatívu tak, aby minister spravodlivosti nemohol odvolať predsedov alebo podpredsedov súdov bez toho, aby zohľadnil názor kolégia súdu a Národnej súdnej rady.
12. apríla 2018
Poslanci Sejmu schválili isté zmeny Bruselom kritizovaných legislatívnych noriem o reforme súdnictva, čím vládna väčšina naplnila časť odporúčaní Európskej únie. V prvom prípade išlo o obmedzenie právomocí ministra spravodlivosti pri odvolávaní predsedov súdov. V súlade s odporúčaniami Európskej komisie sa zmenia aj predpisy týkajúce sa vekovej hranice pre odchod sudcov do dôchodku. O ďalšom pôsobení sudcov, ktorí dovŕšia 65 rokov, nerozhodne prezident, ale Národná súdna rada. V prípade najvyššieho súdu by veková hranica pre odchod do dôchodku mala byť tak pre mužov, ako aj pre ženy identicky 65 rokov, pôvodne u sudkýň už 60 rokov. O prípadom predĺžení ich pôsobenia vo funkciách bude rozhodovať hlava štátu.
13. júna 2018
Poľský exprezident Lech Walesa a niekoľko ďalších bývalých lídrov požiadali Európsku úniu, aby ochránila právny štát v Poľsku.
18. júna 2018
Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans a poľský premiér Mateusz Morawiecki na rokovaniach vo Varšave neoznámili žiadny pokrok v diskusii o zmenách v poľskom súdnictve.
2. júla 2018
Európska komisia oznámila, že začala právne konanie voči Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy. Pripomenula, že 3. júla bude 27 zo 72 sudcov poľského najvyššieho súdu vystavených riziku, že musia odísť do dôchodku.
3. júla 2018
V Poľsku začal platiť sporný zákon, ktorý znižuje vek odchodu do dôchodku sudcov najvyššieho súdu zo 70 na 65 rokov. Vzťahuje sa aj na prvú predsedníčku poľského Najvyššieho súdu Malgorzatu Gersdorfovú. Sudcovia, ktorí dovŕšili nový dôchodkový vek, ale nechcú odstúpiť, mali požiadať prezidenta o predĺženie mandátu. Šesťdesiatpäťročná Gersdorfová tak neurobila a argumentovala, že dĺžku jej funkčného obdobia určuje ústava.
30. júla 2018
Poľská vláda je pripravená obhajovať svoje stanovisko k spornej reforme justičného systému aj pred Súdnym dvorom EÚ. Pripustil to poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz.
14. augusta 2018
Európska únia dala Varšave mesiac na to, aby v tejto veci konala, v opačnom prípade sa záležitosťou môže začať zaoberať Súdny dvor EÚ.
11. septembra 2018
Poľský prezident Andrzej Duda vyhovel žiadosti piatich členov najvyššieho súdu o predĺženie ich mandátu aj po dovŕšení veku 65 rokov, takže tam budú môcť pôsobiť ďalšie tri roky. V prípade ďalších siedmich sudcov, ktorí predložili hlave štátu rovnaké žiadosti, Duda nevydal žiadne stanovisko.
14. septembra 2018
Poľsko odmietlo ako neopodstatnené obavy EK týkajúce sa zmien vo fungovaní poľského Najvyššieho súdu, predovšetkým zníženia dôchodkového veku sudcov.
17. septembra 2018
Európska sieť súdnych rád (ENCJ) pozastavila v pondelok členstvo poľskej Národnej súdnej rady v tejto medzinárodnej organizácii. Zdôvodnila to prijatím zákonov narúšajúcich nezávislosť poľského súdnictva.
20. septembra 2018
Napriek hrozbe sankcií zo strany EÚ vymenoval poľský prezident Andrzej Duda desať nových sudcov najvyššieho súdu. Pôsobiť budú v novovytvorenej disciplinárnej komore, ktorá podľa expertov na legislatívu môže slúžiť na zastrašovanie sudcov s kritickým postojom voči vláde.