K summitom medzi lídrami EÚ a najvyššími predstaviteľmi šiestich postsovietskych krajín - Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska. Moldavska a Ukrajiny - dochádza každé dva roky.
Autor TASR
Brusel 24. novembra (TASR) - V piatok sa po prvý raz v Bruseli uskutoční summit Európskej únie so šiestimi krajinami Východného partnerstva. Očakáva sa však, že toto vrcholné stretnutie, na ktorom budú chýbať viacerí premiéri veľkých členských krajín EÚ, bude zatienené debatami okolo brexitu.
K summitom medzi lídrami EÚ a najvyššími predstaviteľmi šiestich postsovietskych krajín - Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska. Moldavska a Ukrajiny - dochádza každé dva roky. V poradí už piaty summit od roku 2009, keď vznikla iniciatíva Východného partnerstva, má potvrdiť doterajšiu politickú líniu EÚ, ktorá sa snaží o politické a ekonomické zbližovanie so susednými krajinami na východe s cieľom podporovať stabilitu a demokratické princípy v týchto štátoch.
Piatkový summit nerieši otázky, ako je konflikt na východe Ukrajiny, ani vyhliadky na členstvo šiestich postkomunistických krajín v EÚ, ale mal by sa zamerať na záležitosti ako propaganda a šírenie falošných správ.
Do záverov by sa podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ nemala dostať zmienka o konflikte na Ukrajine, ktorý si od roku 2014 vyžiadal okolo 10.000 obetí, ani o ruskej anexii Krymu. O týchto témach sa totiž pred dvoma rokmi na summite Východného partnerstva v Rige rokovalo.
Spoločné vyhlásenie lídrov EÚ a predstaviteľov Východného partnerstva má byť tentoraz nekonfrontačné voči Rusku a zrejme sa obmedzí na výzvu na "obnovenie úsilia o podporu mierového urovnania konfliktov v regióne". Bez spresnenia, o ktoré konflikty ide, Západ obviňuje Rusko, že ovplyvňuje konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, že podporuje dve separatistické enklávy v Gruzínsku, ako aj separatistické tendencie Podnesterska, ktoré sa odtrhlo od Moldavska.
Summit má zvýrazniť nedávne úspechy, ako je vízová liberalizácia pre občanov Ukrajiny a Gruzínska cestujúcich do EÚ, a tiež načrtnúť možnosti, ako pomôcť šiestim východným krajinám pri posilňovaní ich hospodárstva, politického riadenia a občianskej spoločností.
Týždenník Politico na svojom internetovom serveri zároveň upozornil, že váhu piatkového summitu znižuje neprítomnosť niektorých vplyvných lídrov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyslal namiesto seba premiéra Edouarda Philippa a neistá je účasť predsedov vlád Španielska, Holandska a Talianska. Z krajín Východného partnerstva bude spomedzi najvyšších lídrov absentovať prezident Bieloruska Alexander Lukašenko, ktorý vôbec prvýkrát dostal pozvánku na summit. Bielorusko bude zastupovať šéf diplomacie Vladimir Makei.
Bruselský summit Východného partnerstva však môže byť zatienený debatami o brexite. Britská premiérka Theresa Mayová sa má stretnúť s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, ktorý očakáva, že britská strana oznámi najnovšie ponuky týkajúce sa rokovaní o brexite a najmä výšku faktúry, ktorú je ochotná zaplatiť za vystúpenie z EÚ.
Slovensko na summite zastupuje predseda vlády Robert Fico, ktorý do Bruselu pricestoval v sprievode štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka.
K summitom medzi lídrami EÚ a najvyššími predstaviteľmi šiestich postsovietskych krajín - Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska. Moldavska a Ukrajiny - dochádza každé dva roky. V poradí už piaty summit od roku 2009, keď vznikla iniciatíva Východného partnerstva, má potvrdiť doterajšiu politickú líniu EÚ, ktorá sa snaží o politické a ekonomické zbližovanie so susednými krajinami na východe s cieľom podporovať stabilitu a demokratické princípy v týchto štátoch.
Piatkový summit nerieši otázky, ako je konflikt na východe Ukrajiny, ani vyhliadky na členstvo šiestich postkomunistických krajín v EÚ, ale mal by sa zamerať na záležitosti ako propaganda a šírenie falošných správ.
Do záverov by sa podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ nemala dostať zmienka o konflikte na Ukrajine, ktorý si od roku 2014 vyžiadal okolo 10.000 obetí, ani o ruskej anexii Krymu. O týchto témach sa totiž pred dvoma rokmi na summite Východného partnerstva v Rige rokovalo.
Spoločné vyhlásenie lídrov EÚ a predstaviteľov Východného partnerstva má byť tentoraz nekonfrontačné voči Rusku a zrejme sa obmedzí na výzvu na "obnovenie úsilia o podporu mierového urovnania konfliktov v regióne". Bez spresnenia, o ktoré konflikty ide, Západ obviňuje Rusko, že ovplyvňuje konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, že podporuje dve separatistické enklávy v Gruzínsku, ako aj separatistické tendencie Podnesterska, ktoré sa odtrhlo od Moldavska.
Summit má zvýrazniť nedávne úspechy, ako je vízová liberalizácia pre občanov Ukrajiny a Gruzínska cestujúcich do EÚ, a tiež načrtnúť možnosti, ako pomôcť šiestim východným krajinám pri posilňovaní ich hospodárstva, politického riadenia a občianskej spoločností.
Týždenník Politico na svojom internetovom serveri zároveň upozornil, že váhu piatkového summitu znižuje neprítomnosť niektorých vplyvných lídrov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyslal namiesto seba premiéra Edouarda Philippa a neistá je účasť predsedov vlád Španielska, Holandska a Talianska. Z krajín Východného partnerstva bude spomedzi najvyšších lídrov absentovať prezident Bieloruska Alexander Lukašenko, ktorý vôbec prvýkrát dostal pozvánku na summit. Bielorusko bude zastupovať šéf diplomacie Vladimir Makei.
Bruselský summit Východného partnerstva však môže byť zatienený debatami o brexite. Britská premiérka Theresa Mayová sa má stretnúť s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, ktorý očakáva, že britská strana oznámi najnovšie ponuky týkajúce sa rokovaní o brexite a najmä výšku faktúry, ktorú je ochotná zaplatiť za vystúpenie z EÚ.
Slovensko na summite zastupuje predseda vlády Robert Fico, ktorý do Bruselu pricestoval v sprievode štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka.