Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre časť veriacich však pôvod budúceho pápeža nehrá žiadnu rolu. Za dôležitejšie považujú jeho energickosť a blízky vzťah k ľuďom, čím sa odstupujúci pápež nevyznačoval.
Autor TASR
Mexiko 12. februára (TASR) - Latinská Amerika je síce domovom najpočetnejšej komunity katolíkov, ale nádeje, že by budúci pápež pochádzal práve z tohto regiónu, sa zdajú byť malé, domnievajú sa experti.
V kolégiu kardinálov, ktoré bude voliť novú hlavu katolíckej cirkvi, majú totiž prevahu Európania - je ich 62 v porovnaní s 19 z Latinskej Ameriky.
Tamojší veriaci sa však domnievajú, že by bolo dobré, keby budúci pápež pochádzal práve z tohto regiónu, okrem iného aj preto, že Latinská Amerika je v posledných rokoch, keď cirkev prežíva ťažké časy, jej baštou.
Taký je aj názor Fernanda Reyesa, 57-ročného profesionálneho huslistu z Čile a praktizujúceho katolíka. "Bol by som hrdý. Mali sme Talianov, Poliaka, Nemca. Nastal čas pre Latinskú Ameriku," uviedol.
Ako možný kandidát na obsadenie Petrovho stolca sa spomína 65-ročný brazílsky kardinál Joao Braz de Aviz, ktorý vedie vatikánsku kongregáciu pre rehole, a 63-ročný Odilo Pedro Scherer, arcibiskup zo Sao Paula.
Horúcim kandidátom je aj Argentínčan Leonardo Sandri a Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires. Sandri vedie Vatikánsku kongregáciu pre východné cirkvi, ale známym sa stal najmä ako "hlas" pápeža Jána Pavla II., keď stratil schopnosť zreteľne hovoriť v dôsledku Parkinsonovej choroby.
Pred konkláve, ktoré v roku 2005 vyberalo nástupcu Jána Pavla II., sa spomínalo aj meno honduraského arcibiskupa Óscara Andrésa Rodrígueza Maradiagu.
Bernardo Barranco, expert z Mexického centra pre štúdium náboženstiev, upozorňuje, že v kolégiu kardinálov je nielen prevaha Európanov, ale aj medzi nimi je na dôvažok ešte aj veľmi veľa Talianov.
V neprospech regiónu hovorí aj to, že v Latinskej Amerike síce žije 40 percent z 1,2 miliardy katolíkov, ale aj tam zaznamenávajú pokles ich počtu, ako aj odlev k evanjelikálnym cirkvám, čo sa výrazne prejavuje napr. v Brazílii, kde sa počet katolíkov od roku 1995 do roku 2010 znížil o viac ako 15 percent.
Latinská Amerika možno je kontinentom s najvyšším počtom katolíkov, ale určite nezažíva najlepšie časy, upozornil Barranco. Dodal, že cirkev tam "naopak prechádza doteraz najvážnejšou krízou".
Za významný argument v prospech pápeža latinskoamerického pôvodu sa považuje očakávanie, že budúcnosťou cirkvi je južná pologuľa, tvrdí Andrew Chesnut, profesor na virgínskej Commonwealth University. "Nechcem nič predpovedať, ale myslím si, že európski kardináli podporia kandidáta z Afriky alebo Latinskej Ameriky," hovorí.
Pre časť veriacich však pôvod budúceho pápeža nehrá žiadnu rolu. Za dôležitejšie považujú jeho energickosť a blízky vzťah k ľuďom, čím sa odstupujúci pápež nevyznačoval. "Chcela by som, aby budúci pápež bol mladší, aby venoval viac času cestovaniu po svete a zavítal, ako Ján Pavol II., do Čile, uviedla predavačka náboženských suvenírov Rosita Mejiová.
V kolégiu kardinálov, ktoré bude voliť novú hlavu katolíckej cirkvi, majú totiž prevahu Európania - je ich 62 v porovnaní s 19 z Latinskej Ameriky.
Tamojší veriaci sa však domnievajú, že by bolo dobré, keby budúci pápež pochádzal práve z tohto regiónu, okrem iného aj preto, že Latinská Amerika je v posledných rokoch, keď cirkev prežíva ťažké časy, jej baštou.
Taký je aj názor Fernanda Reyesa, 57-ročného profesionálneho huslistu z Čile a praktizujúceho katolíka. "Bol by som hrdý. Mali sme Talianov, Poliaka, Nemca. Nastal čas pre Latinskú Ameriku," uviedol.
Ako možný kandidát na obsadenie Petrovho stolca sa spomína 65-ročný brazílsky kardinál Joao Braz de Aviz, ktorý vedie vatikánsku kongregáciu pre rehole, a 63-ročný Odilo Pedro Scherer, arcibiskup zo Sao Paula.
Horúcim kandidátom je aj Argentínčan Leonardo Sandri a Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires. Sandri vedie Vatikánsku kongregáciu pre východné cirkvi, ale známym sa stal najmä ako "hlas" pápeža Jána Pavla II., keď stratil schopnosť zreteľne hovoriť v dôsledku Parkinsonovej choroby.
Pred konkláve, ktoré v roku 2005 vyberalo nástupcu Jána Pavla II., sa spomínalo aj meno honduraského arcibiskupa Óscara Andrésa Rodrígueza Maradiagu.
Bernardo Barranco, expert z Mexického centra pre štúdium náboženstiev, upozorňuje, že v kolégiu kardinálov je nielen prevaha Európanov, ale aj medzi nimi je na dôvažok ešte aj veľmi veľa Talianov.
V neprospech regiónu hovorí aj to, že v Latinskej Amerike síce žije 40 percent z 1,2 miliardy katolíkov, ale aj tam zaznamenávajú pokles ich počtu, ako aj odlev k evanjelikálnym cirkvám, čo sa výrazne prejavuje napr. v Brazílii, kde sa počet katolíkov od roku 1995 do roku 2010 znížil o viac ako 15 percent.
Latinská Amerika možno je kontinentom s najvyšším počtom katolíkov, ale určite nezažíva najlepšie časy, upozornil Barranco. Dodal, že cirkev tam "naopak prechádza doteraz najvážnejšou krízou".
Za významný argument v prospech pápeža latinskoamerického pôvodu sa považuje očakávanie, že budúcnosťou cirkvi je južná pologuľa, tvrdí Andrew Chesnut, profesor na virgínskej Commonwealth University. "Nechcem nič predpovedať, ale myslím si, že európski kardináli podporia kandidáta z Afriky alebo Latinskej Ameriky," hovorí.
Pre časť veriacich však pôvod budúceho pápeža nehrá žiadnu rolu. Za dôležitejšie považujú jeho energickosť a blízky vzťah k ľuďom, čím sa odstupujúci pápež nevyznačoval. "Chcela by som, aby budúci pápež bol mladší, aby venoval viac času cestovaniu po svete a zavítal, ako Ján Pavol II., do Čile, uviedla predavačka náboženských suvenírov Rosita Mejiová.
