Volebné miestnosti sa otvorili o 06.00 h SELČ a prvé prognózy sa očakávajú po ich zatvorení o 19.00 h.
Autor TASR
Sofia 2. apríla (TASR) - Bulharskí voliči hlasujú v nedeľu v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sú v poradí už piate za ostatné dva roky. Informuje o tom agentúra AFP.
Volebné miestnosti sa otvorili o 06.00 h SELČ a prvé prognózy sa očakávajú po ich zatvorení o 19.00 h.
Bulharský prezident Rumen Radev začiatkom februára rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné voľby na 2. apríla.
K tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa tri najväčšie politické skupiny v silne fragmentovanom parlamente nedokázali dohodnúť na vytvorení životaschopnej koaličnej vlády na základe výsledkov predčasných volieb z vlaňajšieho októbra.
Podľa politológov aj nové voľby zrejme prinesú podobne rozdrobený parlament s malými šancami na vznik stabilnej vlády.
Prieskumy opäť favorizujú stredopravicovú stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova a reformistické hnutie Pokračujeme v zmene (PP) ekonóma Kirila Petkova. Obe by mali získať približne 25 percent hlasov.
Časť analytikov si myslí, že vojna na Ukrajine, inflácia a rastúci rozkol medzi proruským a proeurópskym táborom by mohli viesť k tomu, že viac občanov bude voliť nacionalistické strany, respektíve strany podporujúce politiku Moskvy.
Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, je v patovej situácii od roku 2020 a táto pokračujúca politická kríza ohrozuje jeho plány na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom nie je možné prijímať reformy potrebné na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.
Najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu komunizmu podľa AFP ešte prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu. Bulharská spoločnosť je hlboko rozdelená v postoji k dodávkam zbraní Ukrajine na obranu proti pokračujúcej ruskej agresii.
Volebné miestnosti sa otvorili o 06.00 h SELČ a prvé prognózy sa očakávajú po ich zatvorení o 19.00 h.
Bulharský prezident Rumen Radev začiatkom februára rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné voľby na 2. apríla.
K tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa tri najväčšie politické skupiny v silne fragmentovanom parlamente nedokázali dohodnúť na vytvorení životaschopnej koaličnej vlády na základe výsledkov predčasných volieb z vlaňajšieho októbra.
Podľa politológov aj nové voľby zrejme prinesú podobne rozdrobený parlament s malými šancami na vznik stabilnej vlády.
Prieskumy opäť favorizujú stredopravicovú stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova a reformistické hnutie Pokračujeme v zmene (PP) ekonóma Kirila Petkova. Obe by mali získať približne 25 percent hlasov.
Časť analytikov si myslí, že vojna na Ukrajine, inflácia a rastúci rozkol medzi proruským a proeurópskym táborom by mohli viesť k tomu, že viac občanov bude voliť nacionalistické strany, respektíve strany podporujúce politiku Moskvy.
Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, je v patovej situácii od roku 2020 a táto pokračujúca politická kríza ohrozuje jeho plány na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom nie je možné prijímať reformy potrebné na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.
Najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu komunizmu podľa AFP ešte prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu. Bulharská spoločnosť je hlboko rozdelená v postoji k dodávkam zbraní Ukrajine na obranu proti pokračujúcej ruskej agresii.