Zvolenie predsedu parlamentu, ktorý vzišiel z nedávnych predčasných volieb, je podmienkou pre výber nového premiéra - v poradí piateho od roku 2021.
Autor TASR
Sofia 21. októbra (TASR) - Bulharským poslancom sa v piatok podarilo na desiaty pokus zvoliť predsedu novozvoleného parlamentu, čo otvára cestu k potenciálnemu vytvoreniu novej vlády. Pozorovatelia však varujú, že sformovanie funkčnej koalície bude vzhľadom na rozloženie politických síl veľmi komplikované. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Poslanci po dvoch dňoch opakovaných neúspešných hlasovaní napokon zvolili za predsedu parlamentu 70-ročného exministra kultúry Veždiho Rašidova, služobne najstaršieho člena zákonodarného zboru.
Rašidovovu kandidatúru, ktorú predložila najsilnejšia strana GERB, napokon podporili štyri zo siedmich parlamentných strán. Vzhľadom na jeho turecký pôvod za neho hlasovali aj poslanci zastupujúci tureckú menšinu v Bulharsku.
Zvolenie predsedu parlamentu, ktorý vzišiel z nedávnych predčasných volieb, je podmienkou pre výber nového premiéra - v poradí piateho od roku 2021. Či sa však poslanci napokon dohodnú na novom premiérovi, je neisté. Ak sa to nepodarí, hrozia Bulharsku ďalšie parlamentné voľby, už piate v priebehu necelých dvoch rokov.
Najsilnejšou stranou sú Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova. Tá však nemá v parlamente väčšinu a má len malé šance na nájdenie potenciálnych koaličných partnerov. Väčšina ostatných strán totiž viní Borisova z korupcie a odmieta s ním spolupracovať.
Borisov preto naznačil, že je ochotný vzdať sa ašpirácií na premiérsku funkciu, a dokonca nebyť členom vlády, ak by to bolo potrebné na vytvorenie funkčnej koalície. Vyhlásil pritom, že je pripravený "na všetky druhy kompromisov a ústupkov".
Poslanci po dvoch dňoch opakovaných neúspešných hlasovaní napokon zvolili za predsedu parlamentu 70-ročného exministra kultúry Veždiho Rašidova, služobne najstaršieho člena zákonodarného zboru.
Rašidovovu kandidatúru, ktorú predložila najsilnejšia strana GERB, napokon podporili štyri zo siedmich parlamentných strán. Vzhľadom na jeho turecký pôvod za neho hlasovali aj poslanci zastupujúci tureckú menšinu v Bulharsku.
Zvolenie predsedu parlamentu, ktorý vzišiel z nedávnych predčasných volieb, je podmienkou pre výber nového premiéra - v poradí piateho od roku 2021. Či sa však poslanci napokon dohodnú na novom premiérovi, je neisté. Ak sa to nepodarí, hrozia Bulharsku ďalšie parlamentné voľby, už piate v priebehu necelých dvoch rokov.
Najsilnejšou stranou sú Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova. Tá však nemá v parlamente väčšinu a má len malé šance na nájdenie potenciálnych koaličných partnerov. Väčšina ostatných strán totiž viní Borisova z korupcie a odmieta s ním spolupracovať.
Borisov preto naznačil, že je ochotný vzdať sa ašpirácií na premiérsku funkciu, a dokonca nebyť členom vlády, ak by to bolo potrebné na vytvorenie funkčnej koalície. Vyhlásil pritom, že je pripravený "na všetky druhy kompromisov a ústupkov".