Najnovší spor týchto susedných balkánskych krajín sa týka obyvateľov obcí na juhovýchode Albánska pri Prespanskom jazere na hraniciach s Gréckom a Severným Macedónskom.
Autor TASR
Pustec 17. januára (TASR) - Sčítanie obyvateľov v Albánsku otvorilo novú otázku v dlhodobom spore medzi Bulharskom a Severným Macedónskom; obe krajiny si totiž nárokujú menšinu, ktorá sa v minulosti považovala za macedónsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Najnovší spor týchto susedných balkánskych krajín sa týka obyvateľov obcí na juhovýchode Albánska pri Prespanskom jazere na hraniciach s Gréckom a Severným Macedónskom.
Nezhody vyplývajú zo zložitej histórie tejto balkánskej oblasti. V rokoch 1912 až 1945 totiž Albánsko považovalo svojich obyvateľov za Bulharov. Po skončení druhej svetovej vojny a vzniku Macedónskej republiky v rámci Juhoslávie to však zmenilo a zaradilo ich medzi Macedóncov.
Situácia sa skomplikovala v roku 2017, keď začalo Albánsko uznávať bulharskú menšinu. Niektorí obyvatelia macedónskej menšiny teraz tvrdia, že pred sčítaním obyvateľov, ktoré sa konalo koncom minulého roka, bol na nich vyvíjaný čoraz väčší tlak, aby sa identifikovali ako Bulhari.
Zároveň upozorňujú, že tento boj o identitu nie je spravodlivý, keďže tí, ktorí sa rozhodnú identifikovať ako Bulhari, dostanú pas Európskej únie. Výsledky sčítania budú známe v najbližších mesiacoch.
"Možnosť získať európsky pas výrazne ovplyvnila macedónsku komunitu," uviedol Vasil Sterjovski zo strany Macedónska aliancia za európsku integráciu, ktorá zastupuje záujmy Macedóncov v Albánsku.
Riaditeľ základnej školy v jednej z albánskych obcí Pustec Trajan Vangelovski zároveň povedal, že "Pustec sa stal bojiskom etnických konfliktov medzi Bulharskom a Severným Macedónskom".
Sofia však toto obvinenie dôrazne odmietla. Bulharské veľvyslanectvo v Albánsku pre AFP uviedlo, že Skopje "celé desaťročia popieralo existenciu bulharskej komunity nielen v Severnom Macedónsku, ale aj v Albánsku".
"V minulosti nemali (albánski Bulhari) túto možnosť a mnohí sa preto logicky rozhodli prihlásiť k Macedónsku, vzhľadom na spoločné kultúrne a historické korene. Ich rozhodnutie sa musí rešpektovať," dodalo veľvyslanectvo.
Skopje a Sofia sa už desaťročia sporia v otázkach jazyka, identity a dejín. Bulharsko preto aj blokuje snahu Severného Macedónska vstúpiť do EÚ a od kedy samo vstúpilo do Únie, dalo bulharské pasy asi 90.000 Macedóncom, čo predstavuje jedného z 20 obyvateľov Severného Macedónska.
Podľa bulharského ministerstva spravodlivosti získalo zároveň za posledné štyri roky bulharské cestovné doklady takmer 4000 Albáncov.
Najnovší spor týchto susedných balkánskych krajín sa týka obyvateľov obcí na juhovýchode Albánska pri Prespanskom jazere na hraniciach s Gréckom a Severným Macedónskom.
Nezhody vyplývajú zo zložitej histórie tejto balkánskej oblasti. V rokoch 1912 až 1945 totiž Albánsko považovalo svojich obyvateľov za Bulharov. Po skončení druhej svetovej vojny a vzniku Macedónskej republiky v rámci Juhoslávie to však zmenilo a zaradilo ich medzi Macedóncov.
Situácia sa skomplikovala v roku 2017, keď začalo Albánsko uznávať bulharskú menšinu. Niektorí obyvatelia macedónskej menšiny teraz tvrdia, že pred sčítaním obyvateľov, ktoré sa konalo koncom minulého roka, bol na nich vyvíjaný čoraz väčší tlak, aby sa identifikovali ako Bulhari.
Zároveň upozorňujú, že tento boj o identitu nie je spravodlivý, keďže tí, ktorí sa rozhodnú identifikovať ako Bulhari, dostanú pas Európskej únie. Výsledky sčítania budú známe v najbližších mesiacoch.
"Možnosť získať európsky pas výrazne ovplyvnila macedónsku komunitu," uviedol Vasil Sterjovski zo strany Macedónska aliancia za európsku integráciu, ktorá zastupuje záujmy Macedóncov v Albánsku.
Riaditeľ základnej školy v jednej z albánskych obcí Pustec Trajan Vangelovski zároveň povedal, že "Pustec sa stal bojiskom etnických konfliktov medzi Bulharskom a Severným Macedónskom".
Sofia však toto obvinenie dôrazne odmietla. Bulharské veľvyslanectvo v Albánsku pre AFP uviedlo, že Skopje "celé desaťročia popieralo existenciu bulharskej komunity nielen v Severnom Macedónsku, ale aj v Albánsku".
"V minulosti nemali (albánski Bulhari) túto možnosť a mnohí sa preto logicky rozhodli prihlásiť k Macedónsku, vzhľadom na spoločné kultúrne a historické korene. Ich rozhodnutie sa musí rešpektovať," dodalo veľvyslanectvo.
Skopje a Sofia sa už desaťročia sporia v otázkach jazyka, identity a dejín. Bulharsko preto aj blokuje snahu Severného Macedónska vstúpiť do EÚ a od kedy samo vstúpilo do Únie, dalo bulharské pasy asi 90.000 Macedóncom, čo predstavuje jedného z 20 obyvateľov Severného Macedónska.
Podľa bulharského ministerstva spravodlivosti získalo zároveň za posledné štyri roky bulharské cestovné doklady takmer 4000 Albáncov.