Sofia 12. januára (TASR) - Bulharsko oceňuje, že po skončení jeho predsedníctva v Rade EÚ sa chcú problematikou európskej perspektívy západného Balkánu zaoberať aj Rakúsko, Rumunsko a Chorvátsko, ktoré budú zabezpečovať riadenie EÚ v nasledujúcich dvoch rokoch. Uviedla to v piatok šéfka bulharskej diplomacie Ekaterina Zacharievová.

Upozornila, že pre jej krajinu sú vzťahy s krajinami západného Balkánu dlhodobou prioritou. Privítala preto ochotu Rakúska, ktoré v júli preberie predsednícku štafetu, pokračovať v presadzovaní tejto agendy. Pozitívne zhodnotila aj prísľuby Rumunska (predsedníctvo v prvom polroku 2019) a Chorvátska (predsedníctvo v prvom polroku 2020), že udržia na najvyššej európskej úrovni dôraz na prístupové rokovania západobalkánskych krajín.

Zacharievová pred delegáciou európskych novinárov v Sofii zdôraznila, že EÚ musí predísť mocenskému vákuu v tomto regióne a jasne naznačiť všetkým šiestim krajinám, aká je ich európska perspektíva. Ministerka vlani navštívila každú z krajín regiónu, stretla sa s tamojšími lídrami, ktorí sú podľa nej povzbudení tým, že po dlhšom období má EÚ výraznejší záujem o tento región. Reagovala tak na otázku TASR, ako tieto krajiny vnímajú snahy Bulharska byť ich "hlasom".

Pripomenula tiež, že od roku 2003 sa nekonalo nijaké európske fórum na vysokej úrovni venované západnému Balkánu.

Podľa jej slov každá z kandidátskych krajín musí EÚ sama presvedčiť o pripravenosti na členstvo. Upozornila, že najďalej v prístupovom procese je Čierna Hora, ktorej zostáva uzavrieť posledných päť prístupových kapitol z celkového počtu 35. Potom nasleduje Srbsko, ktoré doteraz otvorilo 12 kapitol a dve už uzavrelo. Zdôraznila ambície Srbska otvoriť počas bulharského predsedníctva päť až šesť nových kapitol, realisticky to však vníma na tri nové kapitoly v tomto období. Bulhari však chcú využiť toto obdobie na otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Macedónskom.

Bosna a Hercegovina zatiaľ podľa Zacharievovej neodpovedala na dotazník vypracovaný Európskou komisiou, ktorá chce zistiť, čo brzdí integračné snahy tejto krajiny. V prípade Kosova je hlavnou prekážkou aj neuznanie jeho štátnosti zo strany päť členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Priština musí doriešiť aj otázku hraníc s Čiernou Horou a pokračovať v dialógu o normalizácii vzťahov s Belehradom.

S odkazom na Macedónsko ministerka privítala prebiehajúce rokovania s Gréckom o názve krajiny. Vyhlásila, že vláda v Skopje zrejme bude musieť pristúpiť na "miernu úpravu" názvu krajiny.

"Mnohí politici hovoria o únave z reforiem. My im naopak hovoríme, že musia mať hlad po reformách," opísala Zacharievová svoje skúsenosti s lídrami šiestich západobalkánskych krajín vo vzťahu k požiadavkám EÚ. Pripomenula, že lídri EÚ uvažujú o roku 2025 ako o novom momente rozšírenia, k čomu podľa jej slov môže dôjsť aj rýchlejšie, ak budú kandidáti dobre pripravení.