Jeho vládu v stredajšom hlasovaní podporilo len 113 poslancov z 240-členného Národného zhromaždenia a 125 ju odmietlo.
Autor TASR
Sofia 14. decembra (TASR) - Bulharský parlament v stredu v hlasovaní nepodporil vládu, ktorú navrhli stredopravá koalícia politických strán Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) a Zväz demokratických síl (SDS) s cieľom vyriešiť rok trvajúcu patovú situáciu. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Prezident republiky Rumen Radev 5. decembra poveril zložením vlády neurochirurga Nikolaja Gabrovského. Jeho vládu v stredajšom hlasovaní podporilo len 113 poslancov z 240-členného Národného zhromaždenia a 125 ju odmietlo.
Koalícia GERB a SDS bola najúspešnejšia v októbrových voľbách, získala však len 67 kresiel v parlamente. Predseda strany Bojko Borisov, ktorý bol premiérom v rokoch 2009–2021, nebol zostavením vlády poverený. Borisovovi uškodili verejné obvinenia z korupcie a prepojenia na oligarchov, ktoré boli príčinou protestov, píše AP.
Politológovia tvrdili, že Borisovova strana by sa mohla na čele vlády udržať, ak by za premiéra navrhla nestraníckeho kandidáta – čím preukáže flexibilitu a pripravenosť na dialóg s prípadnými partnermi pri zostavovaní vlády. Nedostatok spojencov v parlamente však zmaril pokus o potvrdenie Grabovského vo funkcii, píše AP.
Prezident teraz v súlade s bulharskou ústavou musí poverením vlády poveriť druhé najväčšie zoskupenie v parlamente, ktorým je reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP) ďalšieho expremiéra Kirila Petkova. V prípade, že Petkov neuspeje, príde na rad tretia najpočetnejšia strana v parlamente. Ak sa ani tej nepodarí zostaviť vládu, Radev zvolá predčasné voľby – už piate za obdobie dvoch rokov.
Experti vyjadrili obavy, že pretrvávajúca patová situácia by mohla ohroziť využívanie fondov z EÚ v rámci národného plánu na obnovu, alebo dokonca až plánovaný vstup Bulharska do eurozóny. Táto balkánska krajina by tak mala urobiť 1. januára 2024.
Prezident republiky Rumen Radev 5. decembra poveril zložením vlády neurochirurga Nikolaja Gabrovského. Jeho vládu v stredajšom hlasovaní podporilo len 113 poslancov z 240-členného Národného zhromaždenia a 125 ju odmietlo.
Koalícia GERB a SDS bola najúspešnejšia v októbrových voľbách, získala však len 67 kresiel v parlamente. Predseda strany Bojko Borisov, ktorý bol premiérom v rokoch 2009–2021, nebol zostavením vlády poverený. Borisovovi uškodili verejné obvinenia z korupcie a prepojenia na oligarchov, ktoré boli príčinou protestov, píše AP.
Politológovia tvrdili, že Borisovova strana by sa mohla na čele vlády udržať, ak by za premiéra navrhla nestraníckeho kandidáta – čím preukáže flexibilitu a pripravenosť na dialóg s prípadnými partnermi pri zostavovaní vlády. Nedostatok spojencov v parlamente však zmaril pokus o potvrdenie Grabovského vo funkcii, píše AP.
Prezident teraz v súlade s bulharskou ústavou musí poverením vlády poveriť druhé najväčšie zoskupenie v parlamente, ktorým je reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP) ďalšieho expremiéra Kirila Petkova. V prípade, že Petkov neuspeje, príde na rad tretia najpočetnejšia strana v parlamente. Ak sa ani tej nepodarí zostaviť vládu, Radev zvolá predčasné voľby – už piate za obdobie dvoch rokov.
Experti vyjadrili obavy, že pretrvávajúca patová situácia by mohla ohroziť využívanie fondov z EÚ v rámci národného plánu na obnovu, alebo dokonca až plánovaný vstup Bulharska do eurozóny. Táto balkánska krajina by tak mala urobiť 1. januára 2024.