Analytici predpovedajú, že zostaviť koalíciu v aktuálnom parlamente bude ťažké.
Autor TASR
Sofia 3. júla (TASR) – Bulharský parlament neschválil v stredu vznik menšinovej vlády navrhnutej stredopravou stranou Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB). Krajinu to zrejme priblížilo k ďalším predčasným voľbám a v takom prípade by to boli už siedme od apríla 2021. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.
Poslanci pomerom hlasov 138:98 zamietli návrh vymenovať za predsedu vlády Rosena Žeľazkova. Vzhľadom na jasné odmietnutie sa nekonali ďalšie hlasovania o navrhovanom zložení kabinetu, napísala agentúra DPA.
V júnových predčasných voľbách zvíťazila aliancia strán GERB a Zväz demokratických síl (SDS), v 240-člennom Národnom zhromaždení však získala len 68 mandátov. Dostatočnú podporu od ďalších strán sa im nepodarilo získať ani po tom, ako sa líder GERB Bojko Borisov vzdal ambície stať sa štvrtýkrát premiérom.
Prezident Rumen Radev teraz poverí zostavením novej vlády druhú najsilnejšiu parlamentnú stranu, centristické Hnutie za práva a slobody (MRF), ktoré zastupuje najmä početnú tureckú menšinu. Podľa bulharskej ústavy môžu byť takéto poverenia zostavením vlády celkovo tri. Ak neuspejú, musia sa konať ďalšie voľby.
Analytici predpovedajú, že zostaviť koalíciu v aktuálnom parlamente bude ťažké. Pravdepodobnou možnosťou sú tak nové voľby, čo prehĺbi politickú krízu v najchudobnejšej členskej krajine EÚ.
Bulharsko potrebuje stabilnú a dobre fungujúcu vládu, ktorá by urýchlila prísun eurofondov na budovanie infraštruktúry a posunula krajinu k vstupu do eurozóny a úplnému členstvu v schengenskom priestore, dodala agentúra AFP.
Poslanci pomerom hlasov 138:98 zamietli návrh vymenovať za predsedu vlády Rosena Žeľazkova. Vzhľadom na jasné odmietnutie sa nekonali ďalšie hlasovania o navrhovanom zložení kabinetu, napísala agentúra DPA.
V júnových predčasných voľbách zvíťazila aliancia strán GERB a Zväz demokratických síl (SDS), v 240-člennom Národnom zhromaždení však získala len 68 mandátov. Dostatočnú podporu od ďalších strán sa im nepodarilo získať ani po tom, ako sa líder GERB Bojko Borisov vzdal ambície stať sa štvrtýkrát premiérom.
Prezident Rumen Radev teraz poverí zostavením novej vlády druhú najsilnejšiu parlamentnú stranu, centristické Hnutie za práva a slobody (MRF), ktoré zastupuje najmä početnú tureckú menšinu. Podľa bulharskej ústavy môžu byť takéto poverenia zostavením vlády celkovo tri. Ak neuspejú, musia sa konať ďalšie voľby.
Analytici predpovedajú, že zostaviť koalíciu v aktuálnom parlamente bude ťažké. Pravdepodobnou možnosťou sú tak nové voľby, čo prehĺbi politickú krízu v najchudobnejšej členskej krajine EÚ.
Bulharsko potrebuje stabilnú a dobre fungujúcu vládu, ktorá by urýchlila prísun eurofondov na budovanie infraštruktúry a posunula krajinu k vstupu do eurozóny a úplnému členstvu v schengenskom priestore, dodala agentúra AFP.