Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Parlament vyzval dočasnú vládu, aby do mesiaca prišla s plánom dodávok zbraní pre Ukrajinu.
Autor TASR
Sofia 3. novembra (TASR) - Bulharský parlament vo štvrtok drvivou väčšinou hlasov v pomere 175:45 schválil poskytnutie ťažkých zbraní pre Ukrajinu. Tomuto rozhodnutiu predchádzali mesiace sporov medzi politickými stranami Bulharska, ktoré je členom NATO, informuje TASR s odvolaním sa na stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúru Reuters.
Poslanci rozhodli, že bulharský kabinet musí začať rozhovory so spojencami v NATO, aby nahradili alebo posilnili obranné kapacity Bulharska a umožnili tak rýchlejšie uvoľnenie techniky bulharskej armády zo sovietskej éry pre Ukrajinu.
Bezprostredne nebolo jasné, akú vojenskú techniku Bulharsko vyšle na Ukrajinu, ani kedy sa to môže stať. Parlament však vyzval dočasnú vládu, aby do mesiaca prišla s plánom dodávok zbraní pre Ukrajinu.
Ako pripomenula agentúra Reuters, Bulharsko bolo jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré neposielajú Ukrajine vojenskú pomoc. Reuters vysvetlil, že táto téma rozdeľovala vládnu koalíciu, zahŕňajúcu aj prokremeľskú Bulharskú socialistickú stranu (BSP). Tá v máji rozhodnutie o vojenskej pomoci pre Ukrajinu zablokovala.
Agentúra Reuters spresnila, že dočasný minister obrany Dimitar Stojanov vo štvrtok súčasne informoval, že Bulharsko si nemôže dovoliť poslať na Ukrajinu svoje protilietadlové raketové systémy alebo bojové lietadlá sovietskej výroby, ktoré žiada Kyjev. Minister vysvetlil, že Bulharsko tieto zbraňové systémy nemá čím okamžite nahradiť.
"Ťažkú techniku, ako sú (systémy) S-300, S-125 a ďalšie protilietadlové raketové systémy, ako aj stíhačky Su-25 a MiG-29, v tejto chvíli nemožno poskytnúť. Najprv by sme potrebovali vymeniť naše vybavenie," objasnil Stojanov.
Proti rozhodnutiu, ktoré parlament napokon schválil, sa postavila proruská ultranacionalistická strana Obnova (Vazraždane) a socialisti. Prívrženci Obnovy usporiadali pred parlamentom malý protest, na ktorom varovali, že zaslanie vojenskej pomoci Ukrajine pripraví Bulharsko o jeho obranné kapacity, doplnila agentúra AFP.
Socialistický poslanec Kristijan Vigenin označil rozhodnutie parlamentu o vojenskej pomoci pre Ukrajinu za "unáhlené, zle pripravené a prijaté bez potrebnej analýzy rizík pre našu krajinu."
Predchádzajúci parlament síce neschválil vyslanie vojenskej pomoci na Ukrajinu, ale povolil opravu ukrajinských tankov na bulharskej pôde, ako aj zaslanie prilieb a protitlakových viest.
Bulharsko, ktoré je veľkým výrobcom ľahkých zbraní a munície, bagatelizovalo správy médií, že už nepriamo dodáva muníciu Ukrajine, a to prostredníctvom zmlúv s Poľskom a Spojenými štátmi. Údaje zverejnené najväčšími zbrojovkami v Bulharsku však naznačujú, že ich produkcia sa od začiatku vojny na Ukrajine strojnásobila.
Poslanci rozhodli, že bulharský kabinet musí začať rozhovory so spojencami v NATO, aby nahradili alebo posilnili obranné kapacity Bulharska a umožnili tak rýchlejšie uvoľnenie techniky bulharskej armády zo sovietskej éry pre Ukrajinu.
Bezprostredne nebolo jasné, akú vojenskú techniku Bulharsko vyšle na Ukrajinu, ani kedy sa to môže stať. Parlament však vyzval dočasnú vládu, aby do mesiaca prišla s plánom dodávok zbraní pre Ukrajinu.
Ako pripomenula agentúra Reuters, Bulharsko bolo jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré neposielajú Ukrajine vojenskú pomoc. Reuters vysvetlil, že táto téma rozdeľovala vládnu koalíciu, zahŕňajúcu aj prokremeľskú Bulharskú socialistickú stranu (BSP). Tá v máji rozhodnutie o vojenskej pomoci pre Ukrajinu zablokovala.
Agentúra Reuters spresnila, že dočasný minister obrany Dimitar Stojanov vo štvrtok súčasne informoval, že Bulharsko si nemôže dovoliť poslať na Ukrajinu svoje protilietadlové raketové systémy alebo bojové lietadlá sovietskej výroby, ktoré žiada Kyjev. Minister vysvetlil, že Bulharsko tieto zbraňové systémy nemá čím okamžite nahradiť.
"Ťažkú techniku, ako sú (systémy) S-300, S-125 a ďalšie protilietadlové raketové systémy, ako aj stíhačky Su-25 a MiG-29, v tejto chvíli nemožno poskytnúť. Najprv by sme potrebovali vymeniť naše vybavenie," objasnil Stojanov.
Proti rozhodnutiu, ktoré parlament napokon schválil, sa postavila proruská ultranacionalistická strana Obnova (Vazraždane) a socialisti. Prívrženci Obnovy usporiadali pred parlamentom malý protest, na ktorom varovali, že zaslanie vojenskej pomoci Ukrajine pripraví Bulharsko o jeho obranné kapacity, doplnila agentúra AFP.
Socialistický poslanec Kristijan Vigenin označil rozhodnutie parlamentu o vojenskej pomoci pre Ukrajinu za "unáhlené, zle pripravené a prijaté bez potrebnej analýzy rizík pre našu krajinu."
Predchádzajúci parlament síce neschválil vyslanie vojenskej pomoci na Ukrajinu, ale povolil opravu ukrajinských tankov na bulharskej pôde, ako aj zaslanie prilieb a protitlakových viest.
Bulharsko, ktoré je veľkým výrobcom ľahkých zbraní a munície, bagatelizovalo správy médií, že už nepriamo dodáva muníciu Ukrajine, a to prostredníctvom zmlúv s Poľskom a Spojenými štátmi. Údaje zverejnené najväčšími zbrojovkami v Bulharsku však naznačujú, že ich produkcia sa od začiatku vojny na Ukrajine strojnásobila.
