Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rozprave sociálni demokrati zdôrazňovali antidemokratický, antisemitský, xenofóbny charakter NPD a jej ideológie.
Autor TASR
Berlín 25. apríla (TASR) - Spolkový snem (Bundestag), dolná komora nemeckého parlamentu, nebude na ústavnom súde krajiny iniciovať postavenie neonacistickej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD) mimo zákon.
Poslanci Bundestagu o tom rozhodli dnes väčšinou hlasov, keď proti iniciovaniu zákazu NPD hlasovalo 326, za 211 a hlasovania sa zdržalo 40 prítomných. Znamená to, že Spolkový snem zamietol predmetný návrh opozičných sociálnych demokratov, ktorí boli za pripojenie Bundestagu k iniciatíve hornej komory nemeckého parlamentu Spolkovej rady (Bundesratu) v tejto veci.
V rozprave, ktorá prechádzala hlasovaniu, predstavitelia Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) zdôrazňovali antidemokratický, antisemitský, xenofóbny charakter NPD a jej ideológie.
Naopak, predstavitelia súčasnej vládnej koalície konštatovali, že aj keď súhlasia so sociálnymi demokratmi s tým, že v demokratickej spoločnosti niet miesta pre NPD, jej zákaz cez ústavný súd by považovali za priveľmi riskantný. Podľa nich by pred sudcami v Karlsruhe bolo treba totiž dokázať nielen ideologickú spriaznenosť NPD s národným socializmom, ale aj fakt, že vykonáva protištátnu činnosť. Preukázanie toho je však otázne a tak by celá procedúra mohla podľa koaličných poslancov viesť k zvýšeniu kreditu NPD a prípadný neúspech iniciatívy by znamenal víťazstvo tejto extrémistickej strany.
Frakcie vládnych strán preto prišli s iniciatívou, v zmysle ktorej treba proti antiústavným cieľom NPD a negovaniu základných demokratických hodnôt touto stranou vystupovať nie právnymi, ale politickými prostriedkami, a to napríklad formou podpory pre mimovládne organizácie bojujúce proti šíreniu ultrapravicových ideí alebo programami na pomoc tým mladým ľuďom, ktorí opustia rady pravicových extrémistov. Tento návrh napokon Bundestag schválil pomerom hlasov 318:259.
Merkelovej vláda odmietla zákaz
Spolková rada, v ktorej má aktuálne väčšinu nemecká opozícia, na sklonku minulého roka iniciovala u ústavného súdu zákaz NPD. Spolková vláda kancelárky Angely Merkelovej v marci rozhodla, že sa k tejto iniciatíve nepripojí, aj keď k nej poskytne všetku potrebnú pomoc.
Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) vznikla na sklonku novembra 1964 a v uplynulých desaťročiach opakovane čelila hrozbe zákazu v spolkovej republike. Pokus vlády a zákonodarcov o jej postavenie mimo zákon z roku 2003 skončil zamietnutím ústavného súdu s odvolaním sa na formálne dôvody.
V ostatných parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi získala NPD v celoštátnom meradle 1,5 percenta hlasov, avšak na území niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky sa tešila vyššej podpore, čo jej zabezpečilo vstup do dvoch tamojších krajinských parlamentov.
Poslanci Bundestagu o tom rozhodli dnes väčšinou hlasov, keď proti iniciovaniu zákazu NPD hlasovalo 326, za 211 a hlasovania sa zdržalo 40 prítomných. Znamená to, že Spolkový snem zamietol predmetný návrh opozičných sociálnych demokratov, ktorí boli za pripojenie Bundestagu k iniciatíve hornej komory nemeckého parlamentu Spolkovej rady (Bundesratu) v tejto veci.
V rozprave, ktorá prechádzala hlasovaniu, predstavitelia Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) zdôrazňovali antidemokratický, antisemitský, xenofóbny charakter NPD a jej ideológie.
Naopak, predstavitelia súčasnej vládnej koalície konštatovali, že aj keď súhlasia so sociálnymi demokratmi s tým, že v demokratickej spoločnosti niet miesta pre NPD, jej zákaz cez ústavný súd by považovali za priveľmi riskantný. Podľa nich by pred sudcami v Karlsruhe bolo treba totiž dokázať nielen ideologickú spriaznenosť NPD s národným socializmom, ale aj fakt, že vykonáva protištátnu činnosť. Preukázanie toho je však otázne a tak by celá procedúra mohla podľa koaličných poslancov viesť k zvýšeniu kreditu NPD a prípadný neúspech iniciatívy by znamenal víťazstvo tejto extrémistickej strany.
Frakcie vládnych strán preto prišli s iniciatívou, v zmysle ktorej treba proti antiústavným cieľom NPD a negovaniu základných demokratických hodnôt touto stranou vystupovať nie právnymi, ale politickými prostriedkami, a to napríklad formou podpory pre mimovládne organizácie bojujúce proti šíreniu ultrapravicových ideí alebo programami na pomoc tým mladým ľuďom, ktorí opustia rady pravicových extrémistov. Tento návrh napokon Bundestag schválil pomerom hlasov 318:259.
Merkelovej vláda odmietla zákaz
Spolková rada, v ktorej má aktuálne väčšinu nemecká opozícia, na sklonku minulého roka iniciovala u ústavného súdu zákaz NPD. Spolková vláda kancelárky Angely Merkelovej v marci rozhodla, že sa k tejto iniciatíve nepripojí, aj keď k nej poskytne všetku potrebnú pomoc.
Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) vznikla na sklonku novembra 1964 a v uplynulých desaťročiach opakovane čelila hrozbe zákazu v spolkovej republike. Pokus vlády a zákonodarcov o jej postavenie mimo zákon z roku 2003 skončil zamietnutím ústavného súdu s odvolaním sa na formálne dôvody.
V ostatných parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi získala NPD v celoštátnom meradle 1,5 percenta hlasov, avšak na území niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky sa tešila vyššej podpore, čo jej zabezpečilo vstup do dvoch tamojších krajinských parlamentov.
