Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasná politická kríza v Burkine Faso vypukla minulý týždeň.
Autor TASR
Ouagadougou 21. septembra (TASR) - Medzinárodní sprostredkovatelia pri riešení politickej krízy v západoafrickej Burkine Faso ponúkli plán na jej návrat k demokracii, ktorý zahŕňa aj udelenie amnestie iniciátorom minulotýždňového vojenského prevratu. Ich stúpenci však v nedeľu pred hotelom, kde sa konali politické rokovania, usporiadali masový protest.
Sprostredkovateľmi v konflikte sú prezidenti Beninu a Senegalu, Thomas Boni Yayi a Macky Sall. Ich plán okrem amnestie umožní aj to, aby v októbrových voľbách mohol kandidovať aj exprezident Blaise Compaoré, ktorý bol vlani po 27 rokoch z funkcie zosadený po masových občianskych protestoch. Aktérmi vojenského prevratu boli práve jeho stúpenci z radov armády.
Agentúra DPA napísala, že Hotel Laico v Ouagadougou, kde sa cez víkend konali rokovania o ukončení krízy, bol de facto obkľúčený prezidentskou gardou lojálnou Compaorému. Tá síce od hotela vytesnila prívržencov vojenského prevratu, ale súčasne veľmi ostro zasiahla najmä proti jeho odporcom, ktorí sa tam zišli tiež.
Súčasná politická kríza v Burkine Faso vypukla minulý týždeň. Odvtedy prišlo počas nepokojov v Ouagadougou a ďalších mestách o život najmenej desať ľudí a ďalších viac ako 100 bolo podľa očitých svedkov zranených.
Beninský prezident Boni Yayi cez víkend oznámil prielom v riešení krízy v Burkine Faso, keď informoval, že junta má v úmysle obnoviť dočasnú vládu, ktorú zosadila. Po rokovaniach s vodcom prevratu generálom Gilbertom Diendérém beninský prezident vyhlásil, že "prechodný proces spustíme znova, na jeho čele budú civilné osoby vrátane Michela Kafanda". Doteraz však nie je jasné, ako a kedy sa celý tento dohodnutý proces začne.
Africká únia minulý štvrtok pohrozila Burkine Faso sankciami, ak v krajine nedôjde k odovzdaniu moci civilnej vláde a obnoveniu platnosti dohody o prechodnom období.
Prezidentské voľby v Burkine Faso boli vypísané na 11. októbra. Pripraviť ich mala práve Kafandova vláda.
Burkina Faso, kde sú rozmiestnené francúzske špeciálne sily, je dôležitým spojencom Paríža i Washingtonu v boji proti islamistickým militantom v západnej Afrike.
Sprostredkovateľmi v konflikte sú prezidenti Beninu a Senegalu, Thomas Boni Yayi a Macky Sall. Ich plán okrem amnestie umožní aj to, aby v októbrových voľbách mohol kandidovať aj exprezident Blaise Compaoré, ktorý bol vlani po 27 rokoch z funkcie zosadený po masových občianskych protestoch. Aktérmi vojenského prevratu boli práve jeho stúpenci z radov armády.
Agentúra DPA napísala, že Hotel Laico v Ouagadougou, kde sa cez víkend konali rokovania o ukončení krízy, bol de facto obkľúčený prezidentskou gardou lojálnou Compaorému. Tá síce od hotela vytesnila prívržencov vojenského prevratu, ale súčasne veľmi ostro zasiahla najmä proti jeho odporcom, ktorí sa tam zišli tiež.
Súčasná politická kríza v Burkine Faso vypukla minulý týždeň. Odvtedy prišlo počas nepokojov v Ouagadougou a ďalších mestách o život najmenej desať ľudí a ďalších viac ako 100 bolo podľa očitých svedkov zranených.
Beninský prezident Boni Yayi cez víkend oznámil prielom v riešení krízy v Burkine Faso, keď informoval, že junta má v úmysle obnoviť dočasnú vládu, ktorú zosadila. Po rokovaniach s vodcom prevratu generálom Gilbertom Diendérém beninský prezident vyhlásil, že "prechodný proces spustíme znova, na jeho čele budú civilné osoby vrátane Michela Kafanda". Doteraz však nie je jasné, ako a kedy sa celý tento dohodnutý proces začne.
Africká únia minulý štvrtok pohrozila Burkine Faso sankciami, ak v krajine nedôjde k odovzdaniu moci civilnej vláde a obnoveniu platnosti dohody o prechodnom období.
Prezidentské voľby v Burkine Faso boli vypísané na 11. októbra. Pripraviť ich mala práve Kafandova vláda.
Burkina Faso, kde sú rozmiestnené francúzske špeciálne sily, je dôležitým spojencom Paríža i Washingtonu v boji proti islamistickým militantom v západnej Afrike.
