Barack Obama sa 9. októbra 2009 stal laureátom Nobelovej ceny mieru. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi.
Autor TASR
Bratislava/Washington 4. augusta (TASR) - Barack Obama bol v poradí 44. prezidentom Spojených štátov amerických a prvým Afroameričanom, ktorému sa podarilo získať oficiálnu prezidentskú nomináciu jednej z hlavných politických strán v USA. Prezidentský úrad zastával dve volebné obdobia. Od narodenia bývalého amerického prezidenta uplynie v stredu 4. augusta 60 rokov.
Barack Hussein Obama II. sa narodil 4. augusta 1961 v Honolulu na Havaji. Jeho otec prišiel do USA ako zahraničný študent z Kene. Na Havajskej univerzite sa spoznal s kansaskou študentkou Ann Dunhamovou. Baracka Obamu staršieho krátko po narodení syna prijali na Harvardovu univerzitu, kde v roku 1965 získal titul magistra ekonómie. Obamov otec sa vrátil do rodnej Kene a pôsobil na ministerstve financií.
Po rozvode rodičov trávil mladý Barack časť detstva v Indonézii, kde sa jeho matka druhýkrát vydala, neskôr žil v Honolulu so starými rodičmi. V roku 1983 získal titul bakalára na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Tri roky pracoval ako terénny koordinátor v chudobnej černošskej komunite v Chicagu.
Na jeseň v roku 1988 začal študovať právo na Harvardovej univerzite. V roku 1990 sa stal šéfredaktorom prestížneho univerzitného právnického časopisu, o rok neskôr získal titul doktora práv s čestným uznaním. V Chicagu nastúpil do malej právnickej firmy špecializujúcej sa na občianske práva, v rokoch 1992 - 2004 vyučoval ústavné právo na právnickej fakulte University of Chicago.
V roku 1992 si vzal za manželku právničku Michelle Robinsonovú. Pár má spolu dve dcéry - Maliu Ann a Natashu. V roku 1997 získal Barack Obama politický post v Senáte štátu Illinois, kde pôsobil do roku 2004. Do Snemovne reprezentantov USA neúspešne kandidoval v roku 2000. Neskôr sa stal členom amerického Senátu. Počas kampane pred voľbami do tejto funkcie Obama kritizoval vedenie vojny v Iraku, vyjadril sa k sociálnym a ekonomickým prioritám americkej vlády. Za prejav na Demokratickom kongrese si vyslúžil uznanie.
Vo februári 2007 v Springfielde v Illinois Obama oficiálne oznámil, že sa bude uchádzať o nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb v roku 2008. V primárkach súperil s Hillary Clintonovou, ktorá sa po neúspechu napokon stala ministerkou zahraničných vecí vo vláde svojho protikandidáta. Obama 4. novembra 2008 zvíťazil v prezidentských voľbách nad republikánskym kandidátom Johnom McCainom. Od 20. januára 2009 sa stal 44. prezidentom Spojených štátov amerických a post si udržal až do roku 2017.
Úradovania v Bielom dome sa Obama ujal po ôsmich rokoch pôsobenia Georgea W. Busha na tomto poste. V USA sa opäť dostali k moci demokrati. Pred svojou prvou inauguráciou sa vyjadril, že svoj pôvod považuje za príležitosť na prekonanie rasových rozdielov v americkej spoločnosti. Obama si do úradu viceprezidenta vybral Joea Bidena.
Ako nastávajúci prezident čelil mnohým výzvam - ekonomickému kolapsu, vojnám v Iraku a Afganistane aj pretrvávajúcej hrozbe terorizmu. V prvom volebnom období sa zasadil za zákon umožňujúci rozšíriť zdravotnú starostlivosť na väčší počet Američanov či legislatívu reformujúcu národné finančné inštitúcie. Ukončil vojnu v Iraku a umožnil lepšiu dostupnosť vzdelania. Barack Obama sa 9. októbra 2009 stal laureátom Nobelovej ceny mieru. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi". Výbor ocenil, že Obama dal svetu "nádej na lepšiu budúcnosť“, pričom poukázal aj na jeho víziu a úsilie o svet bez jadrových zbraní.
Afroamerický prezident taktiež dohliadal na zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina v roku 2011.
Nasledujúci rok opätovne obhájil svoj úrad, keď 6. novembra porazil republikána Mitta Romneyho. Blízky východ zostal kľúčovou výzvou jeho zahraničnej politiky. Za jeho vlády bola dosiahnutá jadrová dohoda s Iránom. Obamova administratíva taktiež prijala dohodu o zmene klímy, ktorú podpísalo 195 krajín, s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a spomaliť globálne otepľovanie.
Obamovo funkčné obdobie sa skončilo 20. januára 2017, nahradil ho kandidát Republikánskej strany Donald Trump. Súčasného amerického prezidenta Joea Bidena nazval Barack Obama "levom americkej histórie".
Obama je autorom viacerých kníh, ako napríklad The Audacity of Hope: Thoughts on Reclaiming the American Dream, ktorá je úvahou o znovuobjavovaní amerického sna, diela pre deti Of Thee I Sing: A Letter to My Daughters, memoáre Dreams from My Father: A Story of Race and Inheritance. V roku 2020 vyšla kniha s názvom A Promised Land, v ktorej Obama popisuje začiatky svojej politickej kariéry.
Barack Hussein Obama II. sa narodil 4. augusta 1961 v Honolulu na Havaji. Jeho otec prišiel do USA ako zahraničný študent z Kene. Na Havajskej univerzite sa spoznal s kansaskou študentkou Ann Dunhamovou. Baracka Obamu staršieho krátko po narodení syna prijali na Harvardovu univerzitu, kde v roku 1965 získal titul magistra ekonómie. Obamov otec sa vrátil do rodnej Kene a pôsobil na ministerstve financií.
Po rozvode rodičov trávil mladý Barack časť detstva v Indonézii, kde sa jeho matka druhýkrát vydala, neskôr žil v Honolulu so starými rodičmi. V roku 1983 získal titul bakalára na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Tri roky pracoval ako terénny koordinátor v chudobnej černošskej komunite v Chicagu.
Na jeseň v roku 1988 začal študovať právo na Harvardovej univerzite. V roku 1990 sa stal šéfredaktorom prestížneho univerzitného právnického časopisu, o rok neskôr získal titul doktora práv s čestným uznaním. V Chicagu nastúpil do malej právnickej firmy špecializujúcej sa na občianske práva, v rokoch 1992 - 2004 vyučoval ústavné právo na právnickej fakulte University of Chicago.
V roku 1992 si vzal za manželku právničku Michelle Robinsonovú. Pár má spolu dve dcéry - Maliu Ann a Natashu. V roku 1997 získal Barack Obama politický post v Senáte štátu Illinois, kde pôsobil do roku 2004. Do Snemovne reprezentantov USA neúspešne kandidoval v roku 2000. Neskôr sa stal členom amerického Senátu. Počas kampane pred voľbami do tejto funkcie Obama kritizoval vedenie vojny v Iraku, vyjadril sa k sociálnym a ekonomickým prioritám americkej vlády. Za prejav na Demokratickom kongrese si vyslúžil uznanie.
Vo februári 2007 v Springfielde v Illinois Obama oficiálne oznámil, že sa bude uchádzať o nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb v roku 2008. V primárkach súperil s Hillary Clintonovou, ktorá sa po neúspechu napokon stala ministerkou zahraničných vecí vo vláde svojho protikandidáta. Obama 4. novembra 2008 zvíťazil v prezidentských voľbách nad republikánskym kandidátom Johnom McCainom. Od 20. januára 2009 sa stal 44. prezidentom Spojených štátov amerických a post si udržal až do roku 2017.
Úradovania v Bielom dome sa Obama ujal po ôsmich rokoch pôsobenia Georgea W. Busha na tomto poste. V USA sa opäť dostali k moci demokrati. Pred svojou prvou inauguráciou sa vyjadril, že svoj pôvod považuje za príležitosť na prekonanie rasových rozdielov v americkej spoločnosti. Obama si do úradu viceprezidenta vybral Joea Bidena.
Ako nastávajúci prezident čelil mnohým výzvam - ekonomickému kolapsu, vojnám v Iraku a Afganistane aj pretrvávajúcej hrozbe terorizmu. V prvom volebnom období sa zasadil za zákon umožňujúci rozšíriť zdravotnú starostlivosť na väčší počet Američanov či legislatívu reformujúcu národné finančné inštitúcie. Ukončil vojnu v Iraku a umožnil lepšiu dostupnosť vzdelania. Barack Obama sa 9. októbra 2009 stal laureátom Nobelovej ceny mieru. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi". Výbor ocenil, že Obama dal svetu "nádej na lepšiu budúcnosť“, pričom poukázal aj na jeho víziu a úsilie o svet bez jadrových zbraní.
Afroamerický prezident taktiež dohliadal na zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina v roku 2011.
Nasledujúci rok opätovne obhájil svoj úrad, keď 6. novembra porazil republikána Mitta Romneyho. Blízky východ zostal kľúčovou výzvou jeho zahraničnej politiky. Za jeho vlády bola dosiahnutá jadrová dohoda s Iránom. Obamova administratíva taktiež prijala dohodu o zmene klímy, ktorú podpísalo 195 krajín, s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a spomaliť globálne otepľovanie.
Obamovo funkčné obdobie sa skončilo 20. januára 2017, nahradil ho kandidát Republikánskej strany Donald Trump. Súčasného amerického prezidenta Joea Bidena nazval Barack Obama "levom americkej histórie".
Obama je autorom viacerých kníh, ako napríklad The Audacity of Hope: Thoughts on Reclaiming the American Dream, ktorá je úvahou o znovuobjavovaní amerického sna, diela pre deti Of Thee I Sing: A Letter to My Daughters, memoáre Dreams from My Father: A Story of Race and Inheritance. V roku 2020 vyšla kniha s názvom A Promised Land, v ktorej Obama popisuje začiatky svojej politickej kariéry.