Káhira 4. mája (TASR) - Bývalý egyptský prezident Husní Mubarak sa dnes dožíva 90 rokov.

Hlavou štátu bol od 14. októbra 1981 do 11. februára 2011, keď po niekoľko dní trvajúcich nepokojoch a demonštráciách v krajine odstúpil z postu prezidenta.

Husní Mubarak sa narodil 4. mája 1928 v guvernoráte Minúfíja, ležiacom v srdci Egypta. Po ukončení strednej školy nastúpil na Egyptskú vojenskú akadémiu, kde získal titul bakalár vojenských vied.

V roku 1950 začal štúdiá aj na Akadémii letectva. Počas svojho mnohoročného pôsobenia v armáde slúžil na niekoľkých veliacich postoch - či už išlo o post pilota, leteckého inštruktora, veliteľa letky či post veliteľa vojenskej základne. V roku 1964 stál v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) na čele egyptskej vojenskej delegácie a bol v tomto období vymenovaný do funkcie veliteľa Západnej leteckej základne na letisku v západnej časti Káhiry.

V rokoch 1967-72 sa postupne vypracoval až na riaditeľa Akadémie letectva a náčelníka štábu egyptského letectva, ktorým zostal do roku 1972, keď sa stal veliteľom letectva a štátnym tajomníkom ministerstva pre vojenské záležitosti. V októbri 1973 bol povýšený na maršala letectva a v apríli o dva roky neskôr na egyptského viceprezidenta. V roku 1978 sa stal podpredsedom Národnej demokratickej strany (NDS).

Husní Mubarak sa 14. októbra 1981 oficiálne postavil na čelo Egyptskej arabskej republiky ako nový prezident a predseda NDS. Následne bol niekoľkokrát opätovne zvolený do funkcie hlavy štátu.

Prezidentské voľby v Egypte, ktoré sa konali 7. septembra 2005, priniesli zmenu. V rámci nich sa prvýkrát o post hlavy štátu uchádzalo viacero kandidátov. Husní Mubarak v nich zvíťazil počtom 88,6 percenta hlasov. Jeho rozhodné víťazstvo sa všeobecne očakávalo. Na voľbách hlavy štátu sa zúčastnilo iba 23 percent z celkového počtu 32 miliónov registrovaných voličov. Inauguráciou 27. septembra 2005 začal svoje posledné funkčné obdobie, ktoré však už skončil predčasne.

Husní Mubarak, ktorý vládol v Egypte takmer 30 rokov, odstúpil z funkcie 11. februára 2011 po 18 dňoch masových demonštrácií a požiadal armádu, aby riadila krajinu. Dohodu o jeho odstúpení sa podarilo dosiahnuť po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Spojených arabských emirátov (SAE) šejkom Abdalláhom bin Zajdom Nahajánom.

Exprezident súhlasil s demisiou, ak mu umožnia odcestovať do Šarm aš-Šajchu a následne do mesta al-Ajn v SAE. Súčasťou podmienok demisie bolo aj to, že ho nová egyptská vláda nebude stíhať. Súd v Káhire ho však 2. júna 2012 odsúdil na doživotie za spoluvinu pri zabití stoviek demonštrantov počas ľudového povstania v roku 2011. Mubarak sa stal prvým arabským lídrom, ktorého odsúdili v jeho vlastnej krajine.

Egyptský najvyšší odvolací súd 9. januára 2016 zamietol odvolanie bývalého dlhoročného prezidenta Husního Mubaraka a jeho dvoch synov voči trojročnému väzenskému trestu za korupciu a ich rozsudky potvrdil. Rozsudok kasačného súdu tak uzatvoril zdĺhavé súdne konanie, v ktorom boli exprezident a jeho synovia Alá a Gamál odsúdení za zneužitie viac ako 100 miliónov egyptských libier (11,6 milióna eur) určených na obnovu prezidentských palácov. Mubarakovci ich využili na zmodernizovanie rodinných nehnuteľností.

Egyptský najvyšší odvolací súd zbavil začiatkom marca 2017 Mubaraka obvinení zo spoluviny za smrť demonštrantov. Z väzby ho prepustili 24. marca 2017.

Mubaraka dvakrát zvolili za šéfa Organizácie africkej jednoty. Získal niekoľko ocenení, ako napríklad: Osobnosť roka (1984), cena Muž roka 1984 (1985) či cena Demokratických ľudských práv (1990).

Do jeho zbierky ocenení, ktoré získal na domácej pôde, patria vojenské i civilné vyznamenania za odvahu, čestnosť a služby republike.