V prezidentských voľbách Jacques Chirac prvý raz kandidoval v roku 1981. Vyhral ich Francois Mitterrand, ktorý si ho vybral za svojho premiéra.
Autor TASR
Paríž 28. novembra (TASR) - Politik a v rokoch 1995-2007 prezident Francúzskej republiky Jacques René Chirac sa narodil 29. novembra 1932 v Paríži. Dnes sa dožíva 85 rokov.
Jacques Chirac študoval na prestížnom Inštitúte politických štúdií (1954-57) v Paríži; jeden semester absolvoval na Harvardovej univerzite v USA. Po skončení štúdia na Národnej škole administratívy v roku 1959 vstúpil do kabinetu premiéra Georgea Pompidoua na post poradcu pre otázky Alžírska. Neskôr pôsobil ako štátny tajomník viacerých ministerstiev (1967-68 pre otázky zamestnanosti na ministerstve sociálnej starostlivosti, 1968-71 na ministerstve hospodárstva a financií).
V rokoch 1971-72 pracoval ako minister pre styk s parlamentom. Neskôr sa stal ministrom poľnohospodárstva; od roku 1974 viedol ministerstvo vnútra a bol poverený prípravou prezidentských volieb, ktoré sa mali konať o dva roky neskôr, avšak úmrtie Georgea Pompidoua ich urýchlila.
Víťazom predčasných prezidentských volieb sa v roku 1974 stal Valéry Giscard d'Estaing a premiérom Jacques Chirac. Po nezhodách v roku 1976 z tohto postu odstúpil.
V rokoch 1977-95 bol Chirac starostom Paríža. Presadzoval programy starostlivosti o starých, chorých a slobodné matky, čo mu prinieslo popularitu.
V prezidentských voľbách prvý raz kandidoval v roku 1981. Vyhral ich Francois Mitterrand, ktorý si ho vybral za svojho premiéra. Bol to historický krok, pretože vo Francúzsku dovtedy nevládli premiér a prezident z odlišných krídel politického spektra. Druhý pokus o prezidentské kreslo mu v roku 1988 opäť nevyšiel, ostal naďalej starostom Paríža.
Za prezidenta ho zvolili 17. mája 1995. V roku 1997 rozpustil parlament a vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Jeho gaullistické hnutie v nich utrpelo prehru, bol nútený za premiéra prijať socialistu Lionela Jospina.
Na druhé volebné obdobie v úrade hlavy štátu bol zvolený 5. mája 2002, keď mal za protikandidáta politika Jeana-Marieho Le Pena z Národného frontu (FN).
Prezident Chirac bol proti vojne v Iraku. Spolu s vtedajším nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom volali po diplomacii, čo mu prinieslo sympatie francúzskej verejnosti a kritiku USA.
Chirac sa po odchode z prezidentského kresla v máji 2007 zaviazal, že nebude poskytovať politické vyhlásenia.
Exprezidenta Chiraca odsúdili v decembri 2011 za korupciu na dva roky podmienečne. Korupcia sa týkala nelegálneho financovania jeho konzervatívnej strany začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď bol starostom Paríža. Chirac bol prvým súdne stíhaným francúzskym prezidentom.
Jacques Chirac študoval na prestížnom Inštitúte politických štúdií (1954-57) v Paríži; jeden semester absolvoval na Harvardovej univerzite v USA. Po skončení štúdia na Národnej škole administratívy v roku 1959 vstúpil do kabinetu premiéra Georgea Pompidoua na post poradcu pre otázky Alžírska. Neskôr pôsobil ako štátny tajomník viacerých ministerstiev (1967-68 pre otázky zamestnanosti na ministerstve sociálnej starostlivosti, 1968-71 na ministerstve hospodárstva a financií).
V rokoch 1971-72 pracoval ako minister pre styk s parlamentom. Neskôr sa stal ministrom poľnohospodárstva; od roku 1974 viedol ministerstvo vnútra a bol poverený prípravou prezidentských volieb, ktoré sa mali konať o dva roky neskôr, avšak úmrtie Georgea Pompidoua ich urýchlila.
Víťazom predčasných prezidentských volieb sa v roku 1974 stal Valéry Giscard d'Estaing a premiérom Jacques Chirac. Po nezhodách v roku 1976 z tohto postu odstúpil.
V rokoch 1977-95 bol Chirac starostom Paríža. Presadzoval programy starostlivosti o starých, chorých a slobodné matky, čo mu prinieslo popularitu.
V prezidentských voľbách prvý raz kandidoval v roku 1981. Vyhral ich Francois Mitterrand, ktorý si ho vybral za svojho premiéra. Bol to historický krok, pretože vo Francúzsku dovtedy nevládli premiér a prezident z odlišných krídel politického spektra. Druhý pokus o prezidentské kreslo mu v roku 1988 opäť nevyšiel, ostal naďalej starostom Paríža.
Za prezidenta ho zvolili 17. mája 1995. V roku 1997 rozpustil parlament a vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Jeho gaullistické hnutie v nich utrpelo prehru, bol nútený za premiéra prijať socialistu Lionela Jospina.
Na druhé volebné obdobie v úrade hlavy štátu bol zvolený 5. mája 2002, keď mal za protikandidáta politika Jeana-Marieho Le Pena z Národného frontu (FN).
Prezident Chirac bol proti vojne v Iraku. Spolu s vtedajším nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom volali po diplomacii, čo mu prinieslo sympatie francúzskej verejnosti a kritiku USA.
Chirac sa po odchode z prezidentského kresla v máji 2007 zaviazal, že nebude poskytovať politické vyhlásenia.
Exprezidenta Chiraca odsúdili v decembri 2011 za korupciu na dva roky podmienečne. Korupcia sa týkala nelegálneho financovania jeho konzervatívnej strany začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď bol starostom Paríža. Chirac bol prvým súdne stíhaným francúzskym prezidentom.