Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Péter Balázs skonštatoval, že Maďarsko nemá vážnejšie konflikty iba vďaka tomu, že sú jeho susedia trpezliví.
Autor TASR
Budapešť 29. mája (TASR) – Najcitlivejšou časťou maďarskej zahraničnej politiky vlády Viktora Orbána, ktorá vstúpila do druhej polovice svojho cyklu, je susedská politika. Vyhlásil to dnes exminister zahraničných vecí a pedagóg budapeštianskej Stredoeurópskej univerzity Péter Balázs, podľa ktorého za to, že Maďarsko nemá vážnejšie konflikty, možno ďakovať iba trpezlivosti susedov.
V uplynulých dvoch rokoch v zahraničnej politike Maďarska nevznikli ozaj vážne konflikty, čo možno pripísať trpezlivosti a rozvážnosti susedných krajín, povedal Balázs pre maďarskú tlačovú agentúru MTI.
Exminister sa domnieva, že Orbánova vláda má v súvislosti s Karpatskou kotlinou hegemónne snahy. „Úspechy - medzi nimi v otázke zlepšenia postavenia maďarskej menšiny - možno dosiahnuť iba v spolupráci so susednými krajinami, cestou rokovaní,“ zdôraznil Balázs.
Na základe atmosféry prvej schôdzky Roberta Fica s Viktorom Orbánom vyjadril názor, že nová slovenská vláda nevyhľadáva konflikty. Podľa jeho slov ak existuje vôľa na riešenie existujúcich problémov vo vzájomnom vzťahu Maďarska so Slovenskom, potom sa nájde aj spôsob na ich riešenie.
V otázke poskytovania maďarského občianstva by sa podľa Balázsa malo Maďarsko usilovať o spôsob, ktorý je prijateľný pre obe strany tak, aby sa zahraniční Maďari nedostali do konfliktu a aby neprišli o občianstvo, ktoré ich viaže k rodnej zemi.
V súvislosti s Rumunskom Balázs poukázal na skutočnosť, že sa tam vyostruje vnútropolitická situácia, čo môže byť predzvesťou budúcich konfliktov.
Balázs ocenil niektoré úspechy maďarskej diplomacie počas maďarského predsedníctva v Európskej únii v prvom polroku 2011 - najmä v otázke uzatvorenia prístupových rokovaní Chorvátska s Európskou úniou, či ukončenia Dunajskej stratégie a prijatia rámcovej rómskej stratégie.
Ako však poznamenal, maďarské predsedníctvo v únii a nasledujúce obdobie bolo poznamenané medzinárodnou kritikou Maďarska. Vyvolalo ju prijímanie množstva zákonov, ktoré bolo poznačené „samoúčelnou a mocenskou logikou“, pričom chýbala medzinárodná konzultácia.
Síce v Európe už nerezonujú najviac maďarské problémy, neznamená to, že sú vyriešené, zdôraznil Balázs. Pripomenul, že na žiadosť Európskeho parlamentu vyšetruje Európska komisia viaceré záležitosti a niektoré z nich už pokročili do súdnej etapy.
Bývalý minister o nemecko-maďarských vzťahoch, ktoré spolu so vzťahmi Maďarska s USA označil za najdôležitejšie spojenecké vzťahy, povedal, že sú chladné, za čo môže Maďarsko. „Je to zvláštne, pretože vládne nemecké kresťanské strany patria do rovnakej straníckej rodiny ako Maďarský občiansky zväz-Fidesz, z čoho by mohol vyplývať nielen spojenecký, ale aj dôverný vzťah,“ podotkol Balázs, podľa ktorého je dobré, že Orbánova vláda venuje pozornosť otváraniu sa vzdialenejším reláciám, z ktorých vyzdvihol Rusko, Turecko, Čínu, Indiu a Brazíliu.
V uplynulých dvoch rokoch v zahraničnej politike Maďarska nevznikli ozaj vážne konflikty, čo možno pripísať trpezlivosti a rozvážnosti susedných krajín, povedal Balázs pre maďarskú tlačovú agentúru MTI.
Exminister sa domnieva, že Orbánova vláda má v súvislosti s Karpatskou kotlinou hegemónne snahy. „Úspechy - medzi nimi v otázke zlepšenia postavenia maďarskej menšiny - možno dosiahnuť iba v spolupráci so susednými krajinami, cestou rokovaní,“ zdôraznil Balázs.
Na základe atmosféry prvej schôdzky Roberta Fica s Viktorom Orbánom vyjadril názor, že nová slovenská vláda nevyhľadáva konflikty. Podľa jeho slov ak existuje vôľa na riešenie existujúcich problémov vo vzájomnom vzťahu Maďarska so Slovenskom, potom sa nájde aj spôsob na ich riešenie.
V otázke poskytovania maďarského občianstva by sa podľa Balázsa malo Maďarsko usilovať o spôsob, ktorý je prijateľný pre obe strany tak, aby sa zahraniční Maďari nedostali do konfliktu a aby neprišli o občianstvo, ktoré ich viaže k rodnej zemi.
V súvislosti s Rumunskom Balázs poukázal na skutočnosť, že sa tam vyostruje vnútropolitická situácia, čo môže byť predzvesťou budúcich konfliktov.
Balázs ocenil niektoré úspechy maďarskej diplomacie počas maďarského predsedníctva v Európskej únii v prvom polroku 2011 - najmä v otázke uzatvorenia prístupových rokovaní Chorvátska s Európskou úniou, či ukončenia Dunajskej stratégie a prijatia rámcovej rómskej stratégie.
Ako však poznamenal, maďarské predsedníctvo v únii a nasledujúce obdobie bolo poznamenané medzinárodnou kritikou Maďarska. Vyvolalo ju prijímanie množstva zákonov, ktoré bolo poznačené „samoúčelnou a mocenskou logikou“, pričom chýbala medzinárodná konzultácia.
Síce v Európe už nerezonujú najviac maďarské problémy, neznamená to, že sú vyriešené, zdôraznil Balázs. Pripomenul, že na žiadosť Európskeho parlamentu vyšetruje Európska komisia viaceré záležitosti a niektoré z nich už pokročili do súdnej etapy.
Bývalý minister o nemecko-maďarských vzťahoch, ktoré spolu so vzťahmi Maďarska s USA označil za najdôležitejšie spojenecké vzťahy, povedal, že sú chladné, za čo môže Maďarsko. „Je to zvláštne, pretože vládne nemecké kresťanské strany patria do rovnakej straníckej rodiny ako Maďarský občiansky zväz-Fidesz, z čoho by mohol vyplývať nielen spojenecký, ale aj dôverný vzťah,“ podotkol Balázs, podľa ktorého je dobré, že Orbánova vláda venuje pozornosť otváraniu sa vzdialenejším reláciám, z ktorých vyzdvihol Rusko, Turecko, Čínu, Indiu a Brazíliu.
