Mossenberg/Bratislava 7. apríla (TASR) - Pre jedných je mužom, ktorý písal dejiny, ale pre druhých "persona non grata". Pravdou je, že Gerhard Schröder v súčasnosti až príliš rozdeľuje nielen nemeckú politickú scénu.

Charizmatický politik a autor veľkých reforiem sa stal v poradí siedmym spolkovým kancelárom - prvým, ktorý stál v dejinách Nemecka na čele vládnej koalície vytvorenej zo sociálnych demokratov a zelených. V nedeľu 7. apríla bude mať 80 rokov.

Gerhard Fritz Kurt Schröder sa narodil 7. apríla 1944 v Mossenbergu (v súčasnosti mestská časť Blombergu) v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Iba šesť mesiacov po narodení padol jeho otec v druhej svetovej vojne v Rumunsku. Vyrastal vo veľmi skromných podmienkach. Matka zarábala peniaze upratovaním a prácou vo fabrike. Detstvo bez otca a ťažké povojnové časy výrazne ovplyvnili Schröderove politické názory.

Popri práci v železiarstve v Göttingene navštevoval večernú školu, ktorú ukončil v roku 1964 maturitou. V rokoch 1966 - 1971 študoval právo na univerzite v Göttingene. Po skončení vysokej školy nastúpil najskôr na krajinský súd v Hannoveri, od roku 1978 až do roku 1990 pôsobil ako advokát.

V roku 1963 vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), predsedom jej mládežníckej organizácie Jungsozialisten (Jusos) bol v rokoch 1978 - 1980. SPD viedol od apríla 1999 do februára 2004.

Pred zasadnutím do kresla spolkového kancelára zastával v rokoch 1990 - 1998 post premiéra spolkovej krajiny Dolné Sasko.

Do roku 1982, keď sa začínala éra vlády kresťanského demokrata Helmuta Kohla, sa datuje príhoda, podľa ktorej sa v tom čase 38-ročný poslanec Gerhard Schröder postavil v bujarej nálade pred bránu Úradu spolkového kancelára v Bonne. Začal ňou lomcovať a kričať, aby ho pustili dnu. Neúspešne. Ale o 16 rokov neskôr už kľúče od úradu kancelára preberal.

Po víťazstve v septembrových voľbách do Bundestagu sa 54-ročný Gerhard Schröder stal 27. októbra 1998 spolkovým kancelárom. S ním sa dostala k moci aj prvá červeno-zelená vládna koalícia v dejinách Nemecka zložená zo sociálnych demokratov a zelených.

Po parlamentných voľbách v roku 2002 koalícia sociálnych demokratov a zelených vedená kancelárom Schröderom pokračovala až do predčasných septembrových volieb do Bundestagu v roku 2005. Po nich sa moci 22. novembra 2005 ujala prvá žena v dejinách Nemecka, kresťanská demokratka Angela Merkelová (CDU).

Kritik vojny v Iraku a autor zásadného reformného balíka Agenda 2010, Gerhard Schröder sa označoval aj za ´mediálneho kancelára´, pretože dokázal brilantne komunikovať s médiami. Od médií si vyslúžil prívlastok ´Audi-Kanzler´, čo bola narážka na štvorkruhový symbol automobilov Audi, lebo v tom čase bol štvrtýkrát ženatý. V poradí piatou manželkou exkancelára je Juhokórejčanka So-jon Schröderová-Kimová, s ktorou sa oženil v roku 2018.

Po odchode z Úradu spolkového kancelára sa stal Gerhard Schröder, ktorý je považovaný za blízkeho priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina, predsedom dozorných rád v ruskej plynárenskej spoločnosti Nord Stream, ako aj v ruskom ropnom gigante Rosnefť.

Hoci bývalý spolkový kancelár označil februárovú ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022 za "fatálne chybné rozhodnutie", napriek rastúcemu tlaku sa od šéfa Kremľa a jeho režimu nedištancoval. Dokonca 17 straníckych pobočiek požadovalo vylúčenie niekdajšieho predsedu strany z SPD. Arbitrážna komisia sa ale s touto najtvrdšou formou straníckeho trestu v marci 2022 nestotožnila. Vedenie SPD sa však po ruskej invázii od svojho bývalého šéfa dištancovalo.

V máji 2022 oznámil, že odíde z dozornej rady ruského energetického gigantu Rosnefť a odmietol aj nomináciu na miesto člena predstavenstva v ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom.

Gerhard Schröder aj viac ako dva roky po útoku Ruska na Ukrajinu obhajuje svoje priateľstvo s Vladimirom Putinom. Minulý týždeň opäť vyslovil myšlienku, že by mohol vystupovať vo vojne v úlohe sprostredkovateľa, pretože si vie predstaviť, že jeho priateľstvo s ruským prezidentom by mohlo prispieť k ukončeniu krviprelievania.