Brusel 26. novembra (TASR) - Európu občanov si možno predstaviť ako tretie "vývojové štádium" európskej integrácie – po únii národných štátov a trhov. S odkazom na význam Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) to tvrdí bývalý britský poslanec Roger Casale, politik, aktivista za občianske práva a zakladateľ celoeurópskeho občianskeho hnutia Noví Európania (New Europeans) so sídlom v Bruseli.

Casale, ktorý rád parafrázuje výrok J.F. Kennedyho a hovorí "Nepýtaj sa, čo môže Európa urobiť pre teba, ale čo môžeš urobiť ty pre Európu", na blogu webovej stránky EÚ venovanej občianskym iniciatívam v máji tohto roka napísal rozsiahly článok zameraný na občiansky aktivizmus a vo vzťahu ku CoFoE.

Upozornil, že len malé percento európskych občanov pozná silu občianskych iniciatív. Na otázku, čo treba robiť, aby mali občania inkluzívnejší prístup k politike, uviedol, že odpovede závisia od toho, ako vážne všetci vnímame myšlienku Európy občanov.

Casale pripomenul, že v čase, keď sa vytvárali európske inštitúcie, boli kľúčovými hybnými silami toho, čo sa bude v Európe ďalej diať, štátnici ako Alcide De Gasperi, Robert Schuman, Paul-Henri Spaak, Konrad Adenauer či Charles De Gaulle – "otcovia zakladatelia" –, ktorí vytvorili to, čo možno nazvať Európa národov a štátov.

Podľa neho ďalšiu veľkú fázu integračného projektu možno označiť ako "Európa 2“, čiže Európa trhov a peňazí. Ide o fázu, ktorá začala podpísaním Jednotného európskeho aktu, pádom Berlínskeho múru a Maastrichtskou zmluvou, keď hlavnými aktérmi pretvárania Európy boli banky a korporácie.

"Teraz stojíme na prahu 'Európy 3' – Európy občanov. Toto je Európa občianskej spoločnosti, miest a ľudí, ktorí žijú v Európe a tvoria európsku diaspóru. Do toho by som zahrnul aj osoby s trvalým pobytom v EÚ, ktorí nemajú pas členského štátu EÚ, ale sú súčasťou európskej spoločnosti," opísal situáciu Casale.

Spresnil, že ak historickým úspechom "Európy 1" bolo poskytnúť Európe mier a "Európa 2" priniesla prosperitu, aj keď ešte nie všetkým, poslaním "Európy 3" je urobiť Európu demokratickejšou, inkluzívnejšou a rovnoprávnou. "To je kľúčom k odolnosti európskeho modelu. Európa nie je len úniou štátov a trhov. Je to predovšetkým zväzok občanov," odkázal.

Casale je presvedčený, že v Európe občanov by obyvatelia EÚ nezažívali také odcudzenie a odlúčenie, aké v súčasnosti pociťujú, keď hovoria o európskych inštitúciách. Lebo by nastal obrovský skok v demokratickej angažovanosti na všetkých úrovniach rozhodovania, miestnej, regionálnej, národnej a európskej.

"Žiadny líder nemá monopol na múdrosť o tom, aké budú správne politiky – občania prinášajú nové nápady a nové politické riešenia, ktoré možno použiť na vytvorenie lepšej a silnejšej Európy. Nemôžeme si dovoliť nechať ujsť tento príspevok," povedal s odkazom na ciele Konferencie o budúcnosti Európy.

Upozornil, že mnohé z európskych občianskych iniciatív, ktoré umožnila Lisabonská zmluva, naznačili oživenie aktivít občanov. Tí cez ne ukazujú, čo je potrebné v Európe zmeniť – od práva na vodu cez zavedenie univerzálneho základného príjmu, daň z uhlíka až po právo hlasovať pre občanov EÚ, nech žijú v ktoromkoľvek členskom štáte.

Klimatická kríza a koronakríza tiež poukázali na potrebu odvážnych spoločenských zmien, ktoré treba budovať od základov. Casale v tejto súvislosti ocenil program plánov obnovy a odolnosti, ktorý svojou finančnou silou predstavuje bezprecedentnú príležitosť zmeniť Európu. Ale len ak bude dobre počuť hlas občanov a inštitúcie a politici prestanú mať názor, že sa občanom nedá dôverovať.

"Spustením Konferencie o budúcnosti Európy má EÚ veľkú príležitosť prekonať tento nedostatok pozornosti a znovu sa spojiť s občanmi," odkázal Casale. Dodal, že cenou za takúto angažovanosť by malo byť vytvorenie trvalejších mechanizmov účasti občanov medzi volebnými obdobiami. "Zapojenie väčšieho počtu občanov Európy do rozhodovania nie je pre EÚ hrozbou. Môže sa veľmi dobre ukázať, že to bude jej záchrana," skonštatoval.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)