Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom informovala ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK), keď v stredu zverejnila konečné výsledky prezidentských voľbách v zahraničí.
Autor TASR
Moskva 21. marca (TASR) - Úradujúceho ruského prezidenta Vladimira Putina podporilo v nedávnych voľbách viac ako 72 percent ruských voličov, ktorí volili vo volebných miestnostiach v zahraničí.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom informovala ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK), keď v stredu zverejnila konečné výsledky prezidentských voľbách v zahraničí.
Druhé miesto vo voľbách v zahraničí obsadil predstaviteľ strany Noví ľudia Vladislav Davankov so 16,5 percentami hlasov. RFE/RL dodala, že Davankov pritom porazil Putina v 15 európskych krajinách, Paraguaji, Argentíne i v Izraeli.
Nikolaja Charitonova, kandidáta Komunistickej strany Ruskej federácie, volili vyše dve percentá voličov žijúcich mimo Ruska a kandidát Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonid Sluckij získal podporu menej ako dvoch percent.
Celkovo v zahraničí volilo takmer 400.000 Rusov, uviedla RFE/RL.
Putinovi svoje hlasy odovzdalo celkovo viac ako 87 percent voličov. Ide o jeho najlepší výsledok dosiahnutý v prezidentských voľbách, pričom o hlasy voličov sa uchádzal už piatykrát. Jeho opätovná kandidatúra bola možná vďaka zmenám v ústave, ktoré presadil ešte v roku 2020 a ktoré mu umožňujú zostať pri moci ďalšie dve funkčné obdobia.
Putin kandidoval ako nezávislý s podporu vládnej strany Jednotné Rusko i ďalších Kremľu naklonených politických subjektov.
Kandidátom vystupujúcim proti vojne na Ukrajine - novinárke z mesta Ržev Jekaterine Duncovovej a komunálnemu poslancovi z Moskvy Borisovi Nadeždinovi - ÚVK ani nepovolila kandidatúru vo voľbách.
Kým Duncovovej úrady ani neumožnili začať so zberom podpisov na podporu svojej kandidatúry, Nadeždin ich zozbieral viac ako 200.000, no Ústredná volebná komisia časť z nich vyhlásila za neplatné. Nadeždin napadol rozhodnutie ÚVK na súde, ten mu však nevyhovel.
Západ označil prezidentské voľby v Rusku za neslobodné a nespravodlivé.
Hlasovanie v nich sa konalo aj na okupovaných územiach Ukrajiny, ako aj na anektovanom Kryme a v meste Sevastopol. Západné krajiny odsúdili usporiadanie volieb na týchto územiach a časť tamojších obyvateľov uvádzala, že do hlasovania ich úrady nútili.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom informovala ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK), keď v stredu zverejnila konečné výsledky prezidentských voľbách v zahraničí.
Druhé miesto vo voľbách v zahraničí obsadil predstaviteľ strany Noví ľudia Vladislav Davankov so 16,5 percentami hlasov. RFE/RL dodala, že Davankov pritom porazil Putina v 15 európskych krajinách, Paraguaji, Argentíne i v Izraeli.
Nikolaja Charitonova, kandidáta Komunistickej strany Ruskej federácie, volili vyše dve percentá voličov žijúcich mimo Ruska a kandidát Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonid Sluckij získal podporu menej ako dvoch percent.
Celkovo v zahraničí volilo takmer 400.000 Rusov, uviedla RFE/RL.
Putinovi svoje hlasy odovzdalo celkovo viac ako 87 percent voličov. Ide o jeho najlepší výsledok dosiahnutý v prezidentských voľbách, pričom o hlasy voličov sa uchádzal už piatykrát. Jeho opätovná kandidatúra bola možná vďaka zmenám v ústave, ktoré presadil ešte v roku 2020 a ktoré mu umožňujú zostať pri moci ďalšie dve funkčné obdobia.
Putin kandidoval ako nezávislý s podporu vládnej strany Jednotné Rusko i ďalších Kremľu naklonených politických subjektov.
Kandidátom vystupujúcim proti vojne na Ukrajine - novinárke z mesta Ržev Jekaterine Duncovovej a komunálnemu poslancovi z Moskvy Borisovi Nadeždinovi - ÚVK ani nepovolila kandidatúru vo voľbách.
Kým Duncovovej úrady ani neumožnili začať so zberom podpisov na podporu svojej kandidatúry, Nadeždin ich zozbieral viac ako 200.000, no Ústredná volebná komisia časť z nich vyhlásila za neplatné. Nadeždin napadol rozhodnutie ÚVK na súde, ten mu však nevyhovel.
Západ označil prezidentské voľby v Rusku za neslobodné a nespravodlivé.
Hlasovanie v nich sa konalo aj na okupovaných územiach Ukrajiny, ako aj na anektovanom Kryme a v meste Sevastopol. Západné krajiny odsúdili usporiadanie volieb na týchto územiach a časť tamojších obyvateľov uvádzala, že do hlasovania ich úrady nútili.
